Po komplexnej oprave otvorilo hlavné mesto vo štvrtok Georgievitsov palác na Panenskej ulici, kde sídli Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Národná kultúrna pamiatka bola dlhodobo v dezolátnom stave, jej pravé krídlo bolo 20 rokov zavreté.
Pri rekonštrukcii obnovili všetky priestory budovy aj nádvorie a v podkroví pribudla nová koncertná sieň.
V paláci pribudol aj nový Dom hudby, ktorý bude spravovať Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Časť priestorov sprístupnení cez Open call BKIS, ale aj komerčné prenájmy. V lete sa na umeleckú scénu premení aj nádvorie.
„Mesto dokázalo tri v jednom: ochránilo hodnotnú pamiatku, investovalo do zlepšenia školy a ešte aj vybudovalo nový kultúrny priestor,” hovorí projektant rekonštrukcie Matúš Ivanič.
Náklady dosiahli 5,9 milióna eur, z čoho milión eur bola dotácia od ministerstva kultúry a zvyšok zaplatilo mesto, ktoré obnovuje umelecké školy a centrá voľného času.
Palác zúfalo potreboval obnovu
Georgievitsov palác postavili v evanjelickej štvrti koncom 19. storočia. Po druhej svetovej vojne sa stal sídlom bulharskej základnej školy, neskôr odsťahovala na Záporožskú ulicu.
Od začiatku 90. rokov sa škola o palác delila s najstaršou bratislavskou ZUŠ, ktorá sa sem presťahovala z Františkánskeho námestia.
ZUŠ Miloša Ruppeldta bude čoskoro oslavovať 105. výročie. „Keď si prelistujem kroniku školy, uvedomím si, že po celý čas svojej existencie sa potýkala s problémom vhodných priestorov,“ hovorí riaditeľka školy Alexandra Pažická.
Na Panenskej zatekala strecha, steny boli plesnivé, statika narušená. Počas opravy kompletne vymenili strešný plášť, vybudovali nové kanalizačné rozvody, vodovod, kúrenie. Interiér obnovovali reštaurátori, repasovala sa pôvodná kamenná dlažba, pribudli bezbariérové úpravy, opravili balkóny a obnovili fasádu.
Modernizáciou prešli aj triedy, pribudli akustické panely či nové zariadenie. Počet učební, ktoré navštevuje asi 700 žiakov, sa zvýšil na 38, nechýbajú skúšobne, špeciálne učebne, napríklad pre zbor a orchester či pre bicie.
Jednou z noviniek je vybudovanie koncertnej sály s presklenou strechou v podkroví. Presklená je aj jej podlaha, ktorá zároveň tvorí svetlík pre stred budovy.
Riešenie so svetlíkom je typické pre dobu vzniku paláca. „Vo vnútorných priestoroch sa dali používať ľahké oceľové konštrukcie s presklením, čím sa dovnútra dostalo svetlo,“ vysvetľuje projektant Ivanič. Obyčajné sklo vymenili za pochôdzne, aby sa priestor v podkroví dal využiť.
Palác z konca 19. storočia je postavený v eklektickom štýle. „Vtedy vládli architektúre neoslohy,“ hovorí Ivanič. „Vidíme tu neobarokové aj neorenesančné prvky.“
V Prešporku išlo o nóbl palác. „V Bratislave nemáme veľa budov, ktoré sa zachovali, tento palác sa našťastie rýchlo zaradil medzi národné kultúrne pamiatky,“ pokračuje Ivanič. Zachovalo sa v ňom veľa pôvodných prvkov, napríklad pôvodné stropy či fasády.
Dom hudby
Niektoré priestory v pravom krídle budovy získava do prenájmu BKIS.
Georgievitsov palác
Palác dal postaviť po roku 1890 poľný podmaršal Georg Georgievits de Apadia.
Po jeho smrti vdova Matilda palác predala finančníkovi Dionýzovi Trebitschovi. Trebitsch mal za manželku obľúbenú speváčku Oľgu, po ktorej je dnes pomenovaná aj jedna z koncertných sál.
Olge dal po jej smrti Trebitsch okolo roku 1921 u sochára Alojza Rigeleho vyrobiť mramorový pomník, ktorý stojí na nádvorí paláca.
V 2. polovici 20. rokov sa vlastníkom paláca stal Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotných spolkov pre Slovensko a okrem neho v paláci sídlilo aj viacero iných dobročinných spolkov a inštitúcií. Počas 2. svetovej vojny tam sídlilo Talianske kráľovské vyslanectvo.
Na konci vojny v paláci krátko sídlila časť veliteľstva Červenej armády, po vojne sa stal sídlom bulharskej základnej školy Christa Boteva. Od začiatku 90. rokov sa o palác delila so ZUŠ Miloša Ruppeldta, ktorá bola založená v roku 1919 ako Hudobná škola pre Slovensko. Tá tam sídli dodnes.
(Spracované podľa odborného garanta Kurzu sprievodca cestovného ruchu BKIS Jána Vyhnánka.)
„Systém Open call, s ktorým v BKIS intenzívne pracujeme už druhý rok, nám výborne ukazuje, o aké spolupráce majú umelci a umelkyne najväčší záujem. Prenájom priestorov a materiálovo-technologická podpora je z nich najžiadanejšia,“ hovorí riaditeľka strediska Katarína Hulíková.
Priestory sa budú dať prenajať aj komerčne. Súčasťou je okrem koncertnej sály aj skúšobňa či seminárna miestnosť.
BKIS si priestory prevezme v najbližších mesiacoch, využívať ich začne od roku 2025. Postupne si chce otestovať, ako bude vyzerať spolužitie so základnou umeleckou školou.
V Dome hudby sú zároveň pripravené priestory, kde by mohlo vzniknúť libresso či výstavný priestor.
Zóna Panenská
Mestská časť Staré Mesto opravila časť chodníka pred Domom hudby.
„Po technickej a materiálovej stránke sme sa riadili štandardmi hlavného mesta, nájdete tu teda známu a kvalitnú dlažbu, s ktorou by sme chceli v zóne Panenská pokračovať,“ hovorí starosta Matej Vagač.
Mestská časť má podľa neho v pláne obnoviť celú Panenskú ulicu a jej okolie, má na to už projekt. Jednotlivé úseky obnovuje postupne, zatiaľ na Konventnej a Lýcejnej ulici.
Zóna v okolí Panenskej ožíva aj vďaka občianskemu združeniu Punkt, ktoré tam organizuje Dobrý trh. Najbližší bude túto sobotu, súčasťou bude aj program v obnovenom paláci.
Predpoludním sa na nádvorí predstavia žiaci ZUŠ, popoludní sa bude diskutovať o rekonštrukcii. Koncerty tam počas dňa odohrajú Andrea Bučko a Mária Kmeťková, Jozef Lupták s pedagógmi a študentmi a skupina Korben Dallas.
