BRATISLAVA. Počet návštevníkov Bratislavy v prvom polroku 2024 síce každým mesiacom rástol, ich celkový počet bol však porovnateľný s celkovým počtom z rovnakého obdobia v roku 2023.
Vyplýva to z údajov Bratislavskej organizácie cestovného ruchu - Bratislava Tourist Board. Najväčší percentuálny nárast bol vo februári, najväčší percentuálny pokles v apríli a máji. Počet prenocovaní bol, naopak, o niečo vyšší.
Hlavné mesto zaznamenalo do konca júna tohto roka 531.821 návštevníkov. Spomedzi zahraničných ich bolo najviac z Českej republiky, Nemecka, Poľska, Rakúska a Spojeného kráľovstva.
Spomedzi Top 15 krajín v počte návštevníkov bol najväčší percentuálny pokles medzi návštevníkmi z Holandska (-14,54 percenta), Českej republiky (-8,56 percenta) a Spojeného kráľovstva (-7,51 percenta).
Naopak, najväčší percentuálny nárast bol v danom období pri návštevníkoch z Čínskej ľudovej republiky (149,68 percenta), Rumunska (13,09 percenta) a Španielska (11 percent).
V prípade prenocovaní návštevníkov ich hlavné mesto zaznamenalo v prvom polroku 974.859. Najviac ich uskutočnili návštevníci z Českej republiky, Nemecka, Poľska, Rakúska a Spojeného kráľovstva. Spomedzi Top 15 krajín v počte prenocovaní bol najväčší percentuálny pokles z Holandska (-8,11 percenta), Spojeného kráľovstva (-5,85 percenta) a Rakúska (-4,87 percenta).
Čo sa Bratislava nenaučila z Pentagonu a Astronomickej, môže dohnať v lokalite 500 bytov Čítajte Pokles bol aj v počte prenocovaní českých či nemeckých návštevníkov. Naopak, najväčší percentuálny nárast bol pri návštevníkoch z Indie (46.80 percenta), Grécka (40,07 percenta) a Talianska (35,89 percenta). Nárast bol napríklad aj pri ukrajinských, rumunských či maďarských návštevníkoch.
Podľa predsedu predstavenstva BTB Vladimíra Greža čísla potvrdzujú narastajúcu návštevnosť aj počet prenocovaní.
"Bratislava sa tak radí k veľkomestám, o ktoré je záujem. Nárast je pozitívny aj postupný, lebo niektoré mestá sa preklápajú do situácie, pri ktorých je dosah návštevnosti na domácich je negatívny," uviedol pre TASR Grežo.
Za "omyl" označuje myslenie, že Bratislavu stačí navštíviť len na jeden deň, treba aspoň 72 hodín. Slovenská metropola má podľa neho čo ponúknuť a to nielen z hľadiska histórie.
"Asi ťažko nájdete niečo tak kompletné, od Rimanov po rakúsko-uhorské korunovácie," poznamenal Grežo. História je podľa neho len jedným z rozmerov, poukazuje napríklad na náboženskú tematiku, športovú infraštruktúru, prírodu či vodný prvok v podobe Dunaja, v neposlednom rade aj rozvoj Bratislavy.
"Keď chcete vidieť niektoré veci v Európe, musíme prejsť päť krajín. Tu to máme na jednom mieste," doplnil Grežo.
