BRATISLAVA. Najskôr panika, teraz vtipné obrázkové koláže na internete. Z bombových hrozieb na školách sa pre niektorých študentov stali extra prestávky na desiatu alebo kávu. Najťažšie ich zvládajú prváci.
Prednášku alebo cvičenie na tému bezpečnostných hrozieb nemali na všetkých školách. Nie je ani jasné, či každý riaditeľ postupuje podľa plánov krízového riadenia, ak hrozba bombou škole príde.
Odborníci varujú, že aj keď sú hrozby plané, treba ich brať vážne.
"Opakované kybernetické útoky významne prispievajú k destabilizácii, spúšťajú rôzne formy psychického utrpenia, ktoré súvisia s emocionálnym stresom a duševným zdravím. To je zároveň aj ich cieľom," hovorí sociálna pedagogička a riaditeľka Centra poradenstva a prevencie Jana Lednická.
Bombové vyhrážky dostali školy prvýkrát na Mikuláša. E-mail od neznámeho páchateľa prišiel ešte niekoľkokrát, naposledy v pondelok 9. septembra. Týždeň predtým ho dostalo takmer 270 škôl tri dni po sebe.
Polícii sa prípad nedarí uzavrieť.
Výhražné maily sa v pondelok 9. septembra týkali aj útokov na Prezidentský palác, Národnú radu a trnavskú železničnú stanicu. Premiér Robert Fico hrozbu označil za „oznámenia nejakých bláznov“ a pred novinármi vyhlásil, že vláda prijíma bezpečnostné opatrenia.
Situáciu nechcú podceniť
Na základnej škole Vazovova v Bratislave už vyhrážky zažili. "V našej škole bola situácia pokojná, školu sme evakuovali v pokoji, bez paniky. Náročnejšie to bolo pre prváčikov, ktorí školu ešte nepoznali,“ hovorí školská psychologička Eliška Kostelníková.
Deťom podľa nej pomáhajú pravidelné nácviky evakuácie. "Keď máte za sebou niekoľko nácvikov, tak vás reálna evakuácia nerozhodí,“ hovorí psychologička. Nácvik rôznych scenárov v nových situáciách všeobecne pomáha psychike.
Po predchádzajúcich evakuáciách sa poučili a zamestnanci kontrolujú školu, či tam nikto nezostal.
Nacvičenú evakuáciu majú podľa riaditeľky Jany Chlepkovej aj na Základnej škole Mojmírova v Piešťanoch.
„Vyučujúci vedia, že sa treba zvlášť venovať žiakovi, ktorý to veľmi emočne prežíva, upútať jeho pozornosť, rozprávať sa s ním,“ hovorí riaditeľka. Po vyhrážkach, ktoré škola zažila minulý školský rok, učiteľov preškolila psychologička.
Tento mesiac urobia ďalší nácvik evakuácie pre prvákov, ktorí teraz prišli.
Deti vyjdú na školský dvor, ktorý u nich nie je oplotený, čo pripadá riaditeľke nelogické, lebo škola je zabezpečená lepšie a dovnútra sa nedostane nik bez povolenia.
Najväčšie obavy jej spôsobuje zľahčovanie situácie, vníma, že zvlášť starší študenti sa tešia na to, že by im mohlo odpadnúť vyučovanie.
Na Bilingválnom gymnáziu Tomáša Ružičku zažili bombovú hrozbu v decembri. Polícia im odporučila školu evakuovať a „nevyvolať paniku".
"Postupne sme teda informovali jednotlivé triedy, aby v pokoji opustili školu,“ hovorí riaditeľka. Študenti gymnázia dostali na zvyšok dňa riaditeľské voľno a na druhý deň sa učili z domu.
Neskôr sa podľa riaditeľky na triednických hodinách intenzívne venovali vysvetľovaniu postupov počas hrozieb.
„Môže to všetko vyznievať, že sme pripravení, ale na v skutočnosti ide o veľký zásah do nášho fungovania a vnímania takejto situácie," hovorí riaditeľka. "Niečo sa dá natrénovať, nacvičiť, ale ako sa kto zachová pri reálnom ohrození, si neodvážim povedať."
Z hrozby prestávka na kávu
Sabína (18) zo Strednej polygrafickej školy v Bratislave sa o bombovej hrozbe v utorok 3. septembra dozvedela v internátnej izbe. Ešte nevedela, že do školy nepôjde ani nasledujúce dva dni.
"Do izby vtrhla vychovávateľka a povedala mi, že sa do školy nedostanem a všetko si nájdem na Edupage," hovorí. Na školský portál však informácie podľa nej nenahrali. Išla teda von.
Pred vstupom do školy stáli riaditeľ so zástupkyňami a prichádzajúcim žiakom oznamovali, že sa do školy nedostanú. Študentov evakuovali na parkovisko pár metrov od vstupu do školy. Stáli tam približne od 7.30 do 9.30.
Sabína nevidela políciu ani záchranné zložky, triedy namiesto pyrotechnikov prehľadávali učitelia a majstri.
Policajné prezídium tvrdí, že má dosť ľudí, aby vedelo reagovať na bombové hrozby na školách. "Samozrejme, väčší počet príslušníkov by bol len prínosom," povedal jeho hovorca Roman Hájek.
Že je polícia školám plne k dispozícii, v utorok 3. septembra uisťoval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu.
Minister školstva Tomáš Drucker a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. (zdroj: TASR)Denník N však zistil, že na popradskú školu na Koperníkovej neprišli a riaditeľke povedali, že je len na nej, ako bude postupovať. Budovu prehľadali zamestnanci.
Sabínu a jej spolužiakov pustili učitelia do školy asi na dve hodiny, pred obedom vyučovanie ukončili. Nasledujúci deň prebiehal podľa študentky podobne, len oznam o bombe im už vychovávateľky nechali napísaný na vrátnici internátu.
„Keď sme stáli vonku, bolo hneď vidieť, kto je prvák a kto nie - boli nervózni, jedna prváčka vyzerala ako tesne pred odpadnutím a panikárila, kým ju neupokojili kamošky. Učitelia to nemali podchytené a vôbec neupokojovali situáciu," opisuje Sabína stredajšiu evakuáciu. Niektorí štvrtáci vrátane nej potom odišli na kávu a raňajky.
Sabína sa už bômb neobáva. Stres cítila na Mikuláša, hrozba ju vracala k nepríjemným spomienkam na teroristický útok na Zámockej. Teraz jej to pripadá „úprimne vtipné".
„Minulý rok sa o nás aj rodičia naozaj báli a nepúšťali nás do školy, teraz si už z toho robíme všetci žarty - aj s učiteľmi," hovorí. „Dostalo sa k nám, že to učitelia majú ignorovať, lebo riaditeľ to vraj už znova nechcel riešiť."
Chcú, aby sa o bezpečnosti hovorilo viac
Na Gymnáziu Terézie Vansovej v Starej Ľubovni mali bombu nahlásenú v decembri, podľa študenta Kristiána (17) s evakuáciou pomáhal policajt.
„Bol to chaos, keďže všetkých posielali najskôr na obed a až potom domov. Keď nás všetkých nahrnuli do našej malej jedálne, kuchárky nestíhali vydávať také množstvo jedla," hovorí.
Nie je jasné, či je jedáleň v budove v evakuačnom pláne označená ako zhromaždisko. Riaditeľ odboru policajných preventistov Jozef Halcin však povedal, že v prípade bombového útoku by malo byť zhromaždisko mimo budovy.
Prezídium podľa hovorcu Hájeka spolupracuje aj s ďalšími bezpečnostnými zložkami, ako aj so zahraničnými partnermi. "Pristupujeme individuálne ku každej škole, pričom zohľadňujeme mieru rizika a snažíme sa minimalizovať dosah na vyučovací proces. Naším cieľom je zabezpečiť čo najväčšiu ochranu a zároveň zachovať kontinuitu vzdelávania," hovorí.
Na ľubovnianskom gymnáziu od decembra podľa Kristiána bombu oficiálne nahlásenú nemali. „Učitelia však v utorok a stredu kontrolovali miestnosti," hovorí. Po začiatku vyučovania od decembra zamykajú vchody, nácvik evakuácie ani prednášku zameranú na bezpečnosť nezažil.
Na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa bombu ešte neriešili. Témou sa podľa študenta Števa zaoberali v decembri, potom utíchla. S kamarátmi bombové hrozby riešia len cez vtipné obrázkové koláže na sociálnych sieťach.
„Je to všaktéma, ktorá by sa mala preberať na triednických hodinách alebo na etike. Alebo aspoň raz za čas zorganizovať prednášku s niekým, kto sa vyzná," hovorí. "Viac sme riešili atentát na Fica, vtedy sme k tomu mali stretká celá škola aj s učiteľmi, kde nám povedali, že to, čo sa stalo, nie je dobré."
Trpia tým aj pedagógovia
Jana Lednická z Centra poradenstva a prevencie Bratislava 3 pripomína, že nahlásené bomby ovplyvňujú aj prežívanie dospelých pedagógov a rodičov.
„Pociťujú napätie, sú nahnevaní, že sa to deje, a znepokojení zo situácie. To spúšťa reakcie aj u detí, mnohé prežívajú neistotu, zažívajú stres, spúšťajú sa im rôzne úzkosti,“ hovorí Lednická. „Na druhej strane opakované incidenty spôsobujú aj ich bagatelizáciu, začíname posúvať svoju toleranciu, čo nie je tiež v poriadku."
Školy sa podľa Lednickej snažia nepodceňovať situáciu, nechcú však ani prehnane reagovať. „Majú namáhavú situáciu v tom, že potrebujú zaistiť bezpečie a zároveň naďalej držať bežnú prevádzku školy. A to je nesmierne náročné, pre riaditeľstvá škôl, ako aj pre pedagógov.“
Na školách sa zároveň začína objavovať čoraz viac detí, ktoré pociťujú úzkosti a nemajú sa dobre. „Môže to súvisieť s mnohými faktormi, bombové útoky k tomu však rozhodne prispievajú,“ hovorí Lednická.
Dnešné deti to nemajú ľahké, myslí si školská psychologička na ZŠ Vazovova Eliška Kostelníková. „Za mňa je najdôležitejším faktorom to, že majú čoraz menej reálnych zážitkov a veľa žijú vo virtuálnom svete,“ hovorí.
Vzťahy, reálne zážitky, dobrá fyzická kondícia alebo naplnené potreby môžu byť pre človeka pozitívnymi zdrojmi, z ktorých vie čerpať v ťažších obdobiach.
„Potrebujeme sa o seba starať, vedieť, za kým ísť, keď sa nemáme dobre, naučiť sa pracovať s dychom a byť si vedomí svojich zdrojov," tvrdí Lenická. "To vo významnej miere potrebujú robiť pedagógovia, aby to potom vedeli dávať deťom v triedach."
