„Keď ide o materiálnu zodpovednosť, napríklad, keď treba rozhodnúť, či sú huby jedovaté, či má most dostatočnú nosnosť, či je pes besný, alebo či chorého možno zachrániť, zdráha sa každý odborník vynášať súdy, keď však ide ,len’ o duchovné hodnoty, rozhoduje prvý, čo ide okolo,“ sťažovala sa v roku 1925 Gisela Weyde.
Kunsthistorička a kustódka Mestského múzea v Bratislave to v 20. rokoch minulého storočia nemala ľahké. Pri ochrane pamiatok pred ničením, necitlivými zásahmi či bujnejúcou reklamou musela bojovať s ignoranciou a vysvetľovať význam pamiatkovej ochrany.
Weyde systematicky mapovala kultúrnu minulosť Bratislavy, písala štúdie, články, organizovala prednášky. Zaujímala sa aj o verejný život.
„Nedávala si servítku pred ústa, snažila sa veľmi jasne a adresne upozorňovať na problémy,“ hovorí kurátorka Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán, ktorá sa dielu Gisely Weyde venuje.
„Dnes by bola úžasná influencerka,“ pokračuje Kiss-Szemán. Bratislavčanom v 20. rokoch bolo jej meno známe, objavilo sa aj v tajničke v Pressburger Zeitung.
Jej odkaz je aktuálny aj po sto rokoch. „Gisela Weyde vystupovala proti diletantizmu a snobizmu, tie kvitnú stále,“ hovorí Kiss-Szemán. „Zároveň vždy obhajovala odbornosť.“
Na rozhľadenú kunsthistoričku a kustódku sa po jej odchode z Bratislavy takmer zabudlo. Späť do širšieho povedomia ju pred dvomi rokmi dostala výstava Od Atény k Hére v Galérii mesta Bratislavy. Tento rok múzeum vydalo časť jej textov zameraných na ochranu pamiatok a zelene s kurátorským úvodom Zsófie Kiss-Szemán.
