Futbalových fanúšikov láka na štadión za Starým mostom nielen hra petržalského mužstva, ale aj vynovená tribúna, ktorá dodáva areálu duch anglických štadiónov, kde diváci doslova dýchajú hráčom na chrbát.
ŠTARTFOTO - SAMUEL KUBÁNI
SC Ligeti bol prvý
Na prelome 19. a 20. storočia sa ako povodeň z Albionu šíril do Európy nový šport - futbal. Po Viedni sa udomácnil aj v Bratislave, najmä v Petržalke, kde sa núkali pre jeho praktické pestovanie najvhodnejšie podmienky. Futbalové ihriská vznikali postupne. Najstaršie vlastnil FC Ligeti (maďarský názov starej Petržalky). Klub založili ešte pred prvou svetovou vojnou. Ihrisko bolo na pravej strane Chorvátskeho ramena (medzi Lachovou a Jungmannovou ulicou). Družstvo obliekalo dresy v čierno-bielych farbách (široké pozdĺžne pruhovanie), ktoré z tradície prijala aj dnešná FC Artmedia. Počas okupácie Petržalky (1938 - 1945) niesol klub nemecký názov SC Engerau a po oslobodení od roku 1945 ŠK Petržalka. Po roku 1948 sa premenoval na Kovosmalt Petržalka, neskôr to bola SKS Petržalka, potom ZŤS Petržalka, ale aj Inter Slovnaft ZŤS.
Okupácia a futbal
Za Starým mostom prežíva počas okupácie jediný futbalový štadión bratislavského klubu PTE, ktorý hral pre Petržalku významnú úlohu, kým nebol vybudovaný na Starohájskej ceste (za štadiónom PTE) ďalší. Ten patril 1. Čsl. ŠK Bratislava.
Krátko po prvej svetovej vojne (1919) sa zrodil prvý slovenský futbalový klub 1. ČSŠK Bratislava ako protiváha dovtedajších nemecko-maďarských klubov Bratislavy. A opäť to bola Petržalka, ktorá poskytla klubu prístrešie na celé dve desaťročia (do roku 1938) a pozdvihla slávu slovenského futbalu na najvyšší stupeň. Športový štadión vybudovaný koncom dvadsiatych rokov mal úctyhodnú kapacitu, až 20-tisíc divákov. Trávnatej ploche ihriska, ktorému prischol prívlastok „letisko“ pre jeho maximálne rozmery, dominovala hlavná tribúna a na protiľahlej strane nízka, pozdĺžna tribúna.
Štadión 1. ČSŠK Bratislava v Petržalke na starej Starohájskej ceste využíval počas okupácie v rokoch 1938 - 1945 miestny nemecký futbalový klub SC Engerau, po oslobodení v roku 1945 a v neskorších rokoch druholigová Červená hviezda Bratislava. Tento krásny športový areál padol začiatkom osemdesiatych rokov za obeť asanácii.
Zaniknuté ihriská
Iba niekoľko desiatok metrov ďalej od štadióna 1. ČSŠK Bratislava, na starej Starohájskej ceste, vyrástol v dvadsiatych rokoch ďalší športový areál. Majiteľom bol bratislavský židovský klub Makkabea. Ihrisku dominovala ozrutne vysoká drevená tribúna. Športový areál prevádzkovali neskôr Spoje Bratislava. Aj ten začiatkom sedemdesiatych rokov zlikvidovali vyrieknutím ortieľu nad starou Petržalkou.
V Petržalke sa nachádzali i ďalšie futbalové ihriská: ŠK Matador si v tridsiatych rokoch vybudoval svoj areál na Kopčianskej ceste, na mieste dnešnej administratívnej budovy a výrobných hál. Neskôr sa ihrisko ŠK Matador premiestnilo na Rusovskú cestu, aby bolo tiež pohltené asanáciou starej Petržalky.
Za Starým mostom sa nachádzali ešte dve ihriská: MTK (športový klub maďarských bratislavských intelektuálov vybudovaný za monarchie) a ihrisko ŠK Slávia, zriadené na zasypaných a upravených plochách mestského smetiska začiatkom tridsiatych rokov.
Dnešná Petržalka má iba jeden futbalový štadión FC Artmedia Petržalka za Starým mostom. Je to ten, ktorý patril klubu PTE. Okrem toho už len dve ihriská: ŠK Matador na Vranovskej ulici a ihrisko bývalého ŠK Pravda na ulici Pri seči (ŠK Polygraf).
(slo)
(Z knihy Jaroslava Gustafíka: Spomienky Staropetržalčana)
