BRATISLAVA. Ľudia si ho obľúbili pre jeho tieň, ktorý desaťročia chladil ulicu. Mesto ho zoťalo, pretože je na zozname inváznych drevín.
Po pajaseni žliazkatom, najrozšírenejšej inváznej drevine na Slovensku, zostal na Cintorínskej ulici pri redakcii denníka SME len peň. Na ulici rastú aj ďalšie, ktoré čaká rovnaký osud.
V Petržalke sú pajaseňov stovky, v celom meste tisíce a Ružinov je zase posiaty javorovcami jaseňolistými. Aj tie sú na zozname. Spolu s pajaseňmi ide o najproblematickejšie invázne druhy v hlavnom meste a ak by sa mal striktne uplatniť zákon, veľa bratislavských ulíc by zostalo holých.
Náhradnú výsadbu po vyrúbaní inváznej dreviny legislatíva nenariaďuje, je len na dobrej vôli vlastníka pozemku. Na prázdne miesto po pajaseni na Cintorínskej mesto pravdepodobne náhradníka nezasadí. Chodník je tam vraj príliš úzky, preverujú však možnosti výsadby na jeho konci.
Ak by k výsadbe pristúpili, pajaseň - pôvodom z Číny - nahradí iný strom z cudziny. Napríklad jaseň pensylvánsky, brestovec austrálsky, sofofora, gledíčia alebo hykória a ďalšie. Mesto vyberá prevažne tropickejšie druhy, aby zvládali čoraz teplejšie letá.
V článku sa dočítate:
- aká je situácia s inváznými druhmi v mestských častiach,
- ktorým druhom sa páči čoraz teplejšia a suchšia Bratislava,
- či je situácia z pohľadu biológie kritická.
Odborníci však upozorňujú, že ani toto nemusí byť schodná cesta. Aj z menovaných druhov sa časom môžu stať invázne. V súvislosti s prebiehajúcou klimatickou zmenou je to otázkou desaťročí.
Invázne dreviny
- beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)
- kustovnica cudzia (Lycium barbarum)
- javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)
- pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
„Na pôvodné druhy sa už nedá zamerať, pretože sú prispôsobené na klímu, ktorú tu nemáme posledných dvadsať rokov,” vysvetľuje botanik z bratislavskej Botanickej záhrady Ján Čapka.
V Bratislave sa už dávno nedarí lipám, javorovcom, dubom, bukom, brezám, smreku ani gaštanom. Neplatí to však pre staršie stromy, ktoré majú hlboké korene. Botanička Eva Zahradníková z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského upozorňuje, že práve tie by sme mali chrániť najviac.
Sadili ich, lebo rýchlo rástli
Bratislavské stromy pozná najlepšie arborista Tomáš Fraňo, ktorý so svojou firmou pracuje po celom meste. Invázne stromy už rúbali na Kramároch aj pri Nemocnici Ružinov. Najviac pajaseňov je podľa neho v Petržalke, kde ich vysádzali v čase stavania sídliska, pretože rýchlo rastú. Vtedy ešte neboli invázne.
Na najväčšom sídlisku v krajine sa teraz nachádza 2890 kusov inváznych drevín a približne 800 z nich tvoria pajasene žliazkaté. Mestská časť ich podľa hovorkyne Márie Halaškovej pravidelne odstraňuje. Pichajú do nich herbicíd, hlavne na jeseň, keď strom sťahuje do koreňov miazgu.
Peň spíleného pajaseňa pri redakcii už frézujú. (zdroj: Marko Erd)„Cez korene vylučujú do pôdy alelopatické látky, ktoré bránia rastu pôvodných druhov drevín a zároveň vytvárajú aj veľké množstvo koreňových výmladkov, z ktorých rastú nové jedince,” vysvetľuje. Od začiatku roka v Petržalke vyhubili 124 stromov.
Na Prírodovedeckej fakulte sa pracuje aj na šetrnejšom spôsobe ich likvidácie pomocou bežne sa vyskytujúcich húb. Ide zatiaľ len o výskum.
S pajaseňmi majú problém aj v Rači, je tu však aj veľa javorovcov. Likvidujú ich postupne a, pokiaľ je to možné, mestská časť vysádza aj nové dreviny, povedala SME Katarína Gulyášová z oddelenia životného prostredia a dopravy.
Naposledy vyrúbali 21 javorovcov na Malokrasňanskej ulici, nahradili ich 22 kusmi čerešní pílkatých. Na jeseň je naplánovaný výrub siedmich pajaseňov na Cígeľskej, kde potom zasadia nové stromy. Stromoradie javorovcov rastie aj na na Rustaveliho, ide však o pozemky magistrátu hlavného mesta.
Výzvu vyrúbať strom môžu dostať aj obyvatelia
Mesto už pracuje na sčítaní drevín v Bratislave a v prípade, že bude rúbať invázne stromy, umiestni do lokality informačnú tabuľu. Komunikačné oddelenie priznalo, že v prípade výrubu pri redakcii denníka tak nespravilo.
Obyvatelia môžu invázne druhy nahlasovať cez portál Odkaz pre starostu.
Pokiaľ zakázaná drevina rastie na súkromnom pozemku, majiteľov oslovuje Štátna ochrana prírody (ŠOP), nemá však kapacitu, aby komunikovala so všetkými. Vlastníka môže na odstránenie dreviny vyzvať aj Slovenska inšpekcia životného prostredia.
„Všetky druhy zaradené v zoznamoch inváznych druhov majú významný negatívny vplyv na pôvodné druhy, znižujú biodiverzitu a vzhľadom na charakter ich správania poškodzujú a znehodnocujú pozemky,” uvádza vo svojom stanovisku ŠOP.
Prehľad výskytu inváznych druhov si môžete pozrieť na tejto mape. Je však potrebné zadávať latinské názvy. Na mape sa nachádzajú len lokality, ktoré identifikovali pracovníci ŠOP.
Slovensko je už pre ne príliš horúce
Lužné lesy pri Bratislave ohrozuje podľa ochranárov najviac p ajaseň a javorovec. Ich semená sa podľa Zahradníkovej šíria najlepšie vodnými tokmi, ktorými sú tieto lesy popretkávané.
Čapka zo svojich pozorovaní pajaseň v lužných lesoch zatiaľ nevidel, podľa neho sa vyskytujú skôr na okrajoch a poškodených porastoch.
„Ailanthus (pajaseň, pozn. red.) u nás stráca dych, začína tu byť pre neho príliš sucho a teplo. Stále sa tu síce nájdu aj nové stromy a semenáče či koreňové výmladky, no invázia, akú sme zažili v deväťdesiatych rokoch, už nie je taká výrazná,” hovorí.
Palmové aleje v Bratislave zatiaľ nebudú, ulice už ale lemujú stromy typické pre púšte a stepi Čítajte Otepľovanie a čoraz častejšie suchá sa však zapáčili napríklad japonským mišpuľám, polotropickému druhu z Číny. Čapka s kolegami našli zopár ich semenáčov v botanickej záhrade. Zavialo sem aj semená albíčií, cédrovcov zbiehavých, cezmín ostrolistých aj druh stredomorského kra, tiež sa im podarilo zakoreniť.
Dokonca aj figám sa už darí prirodzene rozmnožovať, čo doteraz nebolo možné, pretože tu nežil špecifický druh osy, ktorý ju opeľuje. Jeden čerstvý semenáč sa nachádza aj v botanickej záhrade.
„Niektoré rastliny sa môžu dva roky správať ako invázne a 20 rokov nie, záleží od podmienok. Nie všetko je len o teple, ale aj výkyvoch sucha, zrážok, či sú, alebo nie sú zimy a tak ďalej,” pokračuje Čapka.
Ako príklad uviedol vyschnutú paulóniu na Kamennom námestí, ktorú podopierajú drevené tyče. Keď ešte žila, plodila tisícky semien, z ktorých raz v jeden rok vyrástlo stovky semenáčov v špárach dlažby po okolí. Dospelosti sa nedožili, podmienky sa zmenili a zabilo ich prirodzené prostredie mesta.
Aby sa stala rastlina inváznou, musí vytvárať veľký počet semien. Ak by došlo k ďalšej zmene klímy, mohla by sa ňou stať aj albízia, ktorá teraz rastie v kvetináčoch na Dunajskej pred Lidlom. Predpokladať je to však veľmi ťažké, pretože to závisí od viacerých premenných faktorov.
Tarabova novela o výrube stromov sa dotkne viac ľudí než medveďov. Mestá prídu o milióny Čítajte „Ak sa drevina netlačí do prírody a neznehodnocuje prirodzené porasty, čím nemyslím mesto a jeho okraje, mali by sme byť radi za každý kúsok zelene,” myslí si botanik.
Z pohľadu biológie nič nezvyčajné
Zahradníková vidí najideálnejší prístup v postupnom nahradzovaní inváznych stromov novými, aby sa samosprávy vyhli ich plošnému výrubu a ulice tak nezostali holé. Zmysel má podľa nej ochraňovať najmä ohraničené plochy ako národné parky.
„Na lokálnej úrovni sa dá ochrana pred inváznymi druhmi ustriehnuť, ak by sme však chceli odstrániť všetky pajasene zo Slovenska, obávam sa, že by sme na to nemali dostatočné zdroje,” hovorí botanička.
Nakoľko udržateľným je boj proti inváznym rastlinám z dlhodobého hľadiska, nevie zhodnotiť. Zoznam inváznych rastlín ani ich likvidovanie semená unášané vetrom na hraniciach nezastaví.
Pajaseň nestačí len zrúbať, inak vyženie množstvo výmladkov. (zdroj: Marko Erd)Príroda sa podľa nej novým druhom postupne prispôsobuje a je prirodzené, že o niekoľko desaťročí sa v nej ustália aj invázne druhy. Horúcimi kandidátmi sú podľa nej spomínané pajasene, ale aj ambrózie, ktoré poznajú najmä alergici.
Viac ako Bratislavu má rád svoju záhradu. Mesto podľa neho najviac brzdí ľudská sebeckosť Čítajte „Vedie sa aj polemika, či je vhodné používať slovo invázia, keďže sa ním označujú nepriatelia a vojny. Keď sa na situáciu pozrieme z hľadiska tisíc rokov, množstvo druhov, ktoré poznáme ako domáce, sem prišli ako invázne a vyhubili iné pôvodné druhy, aby sa začlenili do našej flóry,” upresňuje.
Príkladom môže byť aj národný strom Maďarska. Agátu bielemu, pôvodne zo Severnej Ameriky, sa zapáčili pusty.
