BRATISLAVA. Už ani euro pre mimovládky, ktoré mládež učia o životnom prostredí. Rozhodol tak minister životného prostredia nominovaný stranou SNS Tomáš Taraba, ktorý dlhodobo vystupuje proti neziskovkám.
Peniaze zo Zeleného vzdelávacieho fondu, ktorý spadá pod Slovenskú agentúru životného prostredia a riadi ju jeho rezort, chce dávať už len školám. Pre rok 2024 vyškrtol mimovládne neziskové organizácie spomedzi oprávnených žiadateľov o dotácie.
„Teraz je čas podporovať štátne vedecké inštitúcie a zariadenia. Takto sa dostanú k oveľa väčšiemu počtu detí informácie o včelstvách, ochrane prírody či zdrojoch pitnej vody,“ uvádza vo svojom stanovisku pre SME ministerstvo životného prostredia.
Rezort rozdal vlani medzi 151 uchádzačov 1 062 063 eur. Občianske združenia a organizácie, ktorých bolo 52, dostali približne 391-tisíc eur a 76 materských, základných a stredných škôl asi 512-tisíc eur. Okrem nich fond podporil aj niekoľko národných parkov, viaceré firmy a približne tucet obcí.
Medzi neziskovkami boli najmä občianske združenia rodičov, ktoré za peniaze prispievali na zlepšovanie kvality výučby ich detí a menšie združenia, ktoré pre žiakov organizujú vzdelávacie aktivity.
Projekty istý čas posudzoval aj Marcel Zajac, ktorý je v súčasnosti šéfom Komory mimovládnych organizácií. Výber uchádzačov sa podľa neho navzájom dobre dopĺňal.
„Školy a rodičovské združenia vytvárali unikátny učebný priestor na školách a mimovládky doň prinášali pridanú hodnotu. Prišli napríklad sokoliari a deťom ukázali chráneného dravca, o ktorom si pred tým mohli len čítať v učebnici, takto však informácie ľahšie spracovali a dali do kontextu,“ hovorí.
Združenia im zjednodušovali prácu
Napríklad v Materskej škole v Michalovej z peňazí postavili vyvýšený záhon s bylinkami a vysadili aj živý plot a do práce zapojili aj deti. Projekt však podávali za miestne združenie rodičov, v ktorom je aj riaditeľka škôlky Daša Adameková.
„Nad ďalšou výzvou sme neuvažovali, ale do budúcna určite ešte nejaké nápady budú a bola by škoda, ak by tie peniaze už neboli k dispozícii,“ hovorí.
Škôlka by sa k dotácií však mohla dostať aj inou cestou - cez obecný úrad, ktorý je jej zriaďovateľom. Bolo by to však byrokraticky náročnejšie a zdĺhavejšie.
Cez občianske združenie žiadala dotáciu aj riaditeľka základnej školy v bratislavskom Lamači Alena Petáková. Prestavali cez ňu ihrisko na ekopark, pričom do prác zapojili aj žiakov v rámci environmentálnej výchovy. Keďže škola nemala voľné zdroje na financovanie projektu, zažiadali o peniaze z fondu cez združenie. „Šlo by to aj naopak, ale museli by sme spraviť zmluvu so združením, čo by nám prinieslo len viac práce a papierov,” vysvetľuje riaditeľka.
Tarabu to baví (komentár) Čítajte Dotáciu vlani získali aj skauti, cez fond zorganizovali pre mládež prednášky a workshopy. Po novom by sa o ňu uchádzať nemohli.
Podobnú skúsenosť mali aj v Jasení, kde si o dotáciu požiadali hneď dvakrát. Keďže jeden uchádzač môže dostať maximálne osemtisíc eur, do výzvy sa zapojil obecný úrad aj miestny klub turistov.
Sokoliarska skupina svätého Bavona sa však o peniaze z fontu tento rok chcela uchádzať. Predseda združenia Pavel Michal hľadá teraz iné možnosti financovania ich aktivít, pričom bude musieť pravdepodobne pristúpiť aj ku komerčnejším sokoliarskym akciám.
„Zameriavame sa hlavne na žiakov základných, čiastočne aj stredných škôl, ktorých učíme rozpoznávať dravce a ako ich môžeme chrániť. Napríklad zachovávaním biodiverzity, ale aj zachytávaním dažďovej vody, ktorá podporuje rozmanitosť a tým aj potravinovú väzbu, ktorá je pre prežitie dravcov kľúčová,“ hovorí.
Vodozádržné opatrenia sú pritom témou, ktorá sa podľa neho na školách podrobne nepreberá. Michal je aj riaditeľom základnej školy v Štiavnických Baniach, na ktorej zriadil povinný predmet sokoliarstvo. Minulý rok sa v rámci ocenenia Učiteľ roka zaradil do finálovej desiatky.
Dopĺňali sa navzájom
Školy a rodičovské občianske združenia vybrané minulý rok sa sústredili na záhony a záhrady, eko učebne, zelené triedy, odpady či kompostovanie.
Mimovládky zas na šírenie učebných materiálov, ako filmy či pracovné zošity environmentálnej výchovy, workshopy a prednášky.
Vláda Roberta Fica útočí na tretí sektor od októbra, keď prebrala moc. SNS chcela mimovládky, ktoré prijímajú peniaze zo zahraničia, označovať nálepkou zahraniční agenti, a ministerstvo spravodlivosti na jar stoplo výzvy o granty.
