Dve stavby, ktoré pred tromi rokmi začali vznikať na sútoku Malej a Veľkej Vydrice na mieste bývalých Ferdinandových kúpeľov, už dostávajú svoju finálnu podobu.
„Ľudia nám začínajú hovoriť, že to pekne rekonštruujeme,“ hovorí podnikateľ a politik Alojz Hlina, ktorý za projektom stojí.
Stavbári a remeselníci však nič nerekonštruujú, budovu reštaurácie aj Labutí pavilón v historizujúcom štýle postavili odznova. Pôvodné kúpele, ktoré vznikli pri obľúbenom prameni železitej vody, boli asanované v roku 1970 a na rázcestí odbočky na Kačín fungovali dlho len dočasné bufety.
Postaviť na výletnom mieste opäť budovy bola iniciatíva mesta, do súťaže sa prihlásila len Hlinova firma. Stavať na takomto mieste bola pre podnikateľa a politika výzva, len získavanie všetkých povolení trvalo sedem rokov, ďalšie tri samotná stavba.
Tá sa pomaly končí. Na konci októbra by sa mala odstrániť dočasná bufetová prevádzka v prednej časti a k budove sa dorobí schodisko. Pracovný termín dokončenia je december.
S otvorením sa na budúcu sezónu zrejme čakať nebude. „Nám by neprekážalo otvárať cez zimu,“ hovorí Hlina. „Na to, aby ste vychytali všetky muchy, je niekedy lepšie otvoriť mimo sezóny.“
Nové stavby, čo vyzerajú staro
Aj keď obidva objekty v jurkovičovskom štýle vyzerajú ako pôvodné, ide o úplne nové stavby. Zadný pavilón je objemovo a priestorovo postavený jedna ku jednej podľa pôvodného pavilónu. Spodná stavba je novotvar. Pôvodná budova Ferdinandových kúpeľov bola vyššia.
Budova Ferdinandových kúpeľov na Železnej studienke (zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave)„Je náročné urobiť niečo tak, aby to dávalo pocit, že je to tam dlho,“ hovorí Hlina. Aj keď základy stavby využívajú moderné postupy a majú železobetónový skelet, detaily sú robené remeselne. Podľa Hlinu bol problém vôbec nájsť odborníkov na kamenárske, stolárske či klampiarske práce, ktoré sa už bežne nerobia.
„Keď už sme mali tú česť tam stavať, tak sme neklamali v ničom. Ak je niečo, čo sa tvári ako drevo, tak je to drevo. Ak niečo vyzerá ako meď, tak je to meď, kameň je kameň. To nás chráni pred rizikom nevkusu,“ tvrdí Hlina. Časť dekoratívnych prvkov si na základe svojich skúseností navrhoval Hlina sám.
Miesto oddychu
V spodnom objekte budú okrem reštaurácie aj adaptabilné priestory na poschodí, ktoré sa môžu využívať napríklad pre školu v prírode. Zároveň sa v suteréne budú podľa Hlinu nachádzať najdrahšie záchody v Bratislave. „Základy stavby sa robili totiž enormne draho,“ hovorí.
Zadná stavba Labutieho pavilónu bude koncipovaná ako chrám knihy. „V jednom krídle bude kníhkupectvo, čo je svojím spôsobom blbosť, ale niekedy treba robiť aj blbosti,“ hovorí Hlina. V druhom krídle bude libresso, teda kaviareň s čitárňou.
Ferdinandove kúpele
V roku 1826 nechalo mesto Bratislava urobiť analýzu prameňa v hornej časti Mlynskej doliny, asi 650 m za IX. mlynom. Zistilo sa, že obsahuje aj kysličník železitý, odtiaľ pomenovanie Železná studienka.
Mešťan J. Pergameny (Bergameny) dostal od mesta povolenie vybudovať tu kúpeľný dom, ktorý dostal názov podľa kráľa Ferdinanda V.
Kúpele tu fungovali od roku 1830 do roku 1844, keď budovu odkúpil vinár Jakub Palugyay a vybudoval z nej hotel. Od roku 1894 vlastnilo Železnú studienku mesto Bratislava, ktoré objekt v roku 1938 poslednýkrát rekonštruovalo.
V 60. rokoch 20. storočia budova bola veľmi schátraná, preto ju v roku 1970 asanovali. (zdroj MÚOP Bratislava)
Na kúpeľnú tradíciu na Železnej studničke nadviažu len „zvukovým kúpeľom“. Čaro tohto miesta je podľa Hlinu práve v tom, že je to sútok Malej a Veľkej Vydrice a je tam krásne počuť potok. „Chceme zvýrazniť relaxačný moment a princíp celej lokality,“ hovorí.
Budovy Hlina postavil na mestskom pozemku. „Mesto vyhlásilo súťaž o výstavbu takéhoto projektu, kde sme sa prihlásili iba my. Mysleli si, že urobili niekde chybu, tak vyhlásili súťaž ešte raz a zase sa neprihlásil nikto, iba my.“
Pozemok má prenajatý na 30 rokov. Stavať na cudzom pozemku s prenájmom na dobu určitú je rizikové, pretože predĺženie nájmu po skončení nie je isté. „Išli sme do toho, pretože naozaj verím tejto lokalite a lesopark je podľa mňa skrytý diamant Bratislavy,“ hovorí Hlina, ktorý má s gastrom skúsenosti, s manželkou prevádzkuje Slovak Pub, Flagship restaurant a biofarmu Príroda v Stupave.
Kúpil Klepáč aj železničný domček
Alojz Hlina sa v lokalite Železnej studničky realizuje aj na iných miestach. Nedávno kúpil ôsmy mlyn na Vydrici Klepáč, o ktorý sa sporil 94-ročný dôchodca Viliam Sedlár a vplyvná skupina okolo podnikateľa Michaela Dragašiča.
Boj o mlyn Klepáč má nečakané rozuzlenie. Objekt kupuje známa rodina Čítajte Aj keď mlyn už vlastnia Hlinovci, predchádzajúci nájomcovia v ňom stále prevádzkujú svoje aktivity. „Zmluvu sme vypovedali a dali sme žalobu na vypratanie. V súčasnosti je to podané na súde, vo veci sa koná,“ hovorí Hlina.
Hlina si zatiaľ so združením Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici , ktoré jeho mlyn užíva, vymieňa na informačných tabuliach odkazy.
Tabule na bufete Železná studnička a mlyne Klepáč (zdroj: Katarína Jakubjaková)Keď sa Hlinovci k svojmu mlynu dostanú, plánujú ho zrekonštruovať a vytvoriť tu priestor pre Bratislavčanov a zvlášť pre deti. „Nie je to projekt na zbohatnutie, ale ekonomicky to môže fungovať,“ povedal po kúpe pre SME.
Tým sa aktivity Hlinovcov v lokalite nekončia. „Podarilo sa nám kúpiť železničný domček pod Červeným mostom,“ hovorí Hlina. Získali ho v dražbe, ktorú robili železnice. „Keď som to zbadal, úplne ma to fascinovalo, bál som sa, koľko ľudí sa dražby zúčastní, a nakoniec sme tam boli iba my,“ hovorí.
„Máme aj pozemok nad ním a chceme tam zriadiť detskú ambulanciu a možno psychologickú poradňu,“ hovorí Hlina. Liečivú silu prírody chce využiť aj pri pestovaní bylín, napríklad prírodného antidepresíva ľubovníka bodkovaného. Postaviť chce aj sušiareň bylín. „Je to projekt na dlhšie, ale problémy so psychosomatikou rastú, takže cynicky povedané, trh sa zväčšuje,“ dodáva.
