Za 90 rokov od jej vzniku sa tu toho zmenilo veľa. Z trsu bambusu, ktorý vidieť na historických fotografiách, je celá stena oddeľujúca sanatórium od záhrady, kedysi trávnatý svah je zarastený a z jedného konca malej záhrady už nevidno na druhý. Bazén je prázdny a chodníky rozpadnuté.
Pôvodné vždyzelené rastliny, ktoré sem priviezol botanik Jozef Mišák z Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch, postupne ustupujú odolnejším náletovým drevinám. Z kamennej plochy nazývanej Slnečný kúpeľ už cez koruny stromov slnko nevidno.
Kochova záhrada, v ktorej sa po druhej svetovej vojne robila už len základná a neskôr žiadna údržba, žila svojím životom a nad centrom mesta vznikla nezvyčajná zelená oáza.
Divokosť prináša z pohľadu starostlivosti aj isté problémy. „Je tu zopár naozaj veľkých stromov, v ich tieni bojujú o svetlo a živiny ďalšie druhy,“ vysvetľuje krajinná architektka Tamara Reháčková, ktorá spolu s Martinou Majorošovou stojí za projektom úprav Kochovej záhrady.
Kochova záhrada (zdroj: Katarína Jakubjaková)Pri plánovanej komplexnej obnove, ktorú bude realizovať mesto Bratislava, záhradu presvetlia, odstránia suché konáre, náletové rastliny i brečtan, ktorý sa ťahá po stromoch.
Vyrúbať budú musieť aj stromy, ktoré sú v zlom stave. „Ideme robiť zdravotnú previerku, aby sme dali šancu tým stromom, ktoré tu dokážu fungovať a rásť ešte desiatky rokov,“ hovorí Reháčková.
S obnovou by mesto chcelo začať na jeseň výrubovými prácami, zažiť Kochovu záhradu v jej divokej podobe teda možno ešte do konca tejto sezóny.
