TRENČÍN. Jubilejný ročník festivalu Vysočina fest v Jihlave sa skončil predčasne pre počasie. Keď udrela búrka, blesk vyradil prúd, čo na chvíľu odstavilo kompresory v nafukovacom stane, kde boli stovky ľudí. Organizátori o búrke vedeli, menili pre ňu aj program, s panikou, ktorú spôsobí, však nerátali.
V nemocnici skončilo 34 ľudí, ušliapal ich dav. Zlomené rebrá, prerazené pľúca, pomliaždeniny, informuje o povahe zranení portál iDnes. Utekať začali po tom, ako ich organizátori vyzvali, aby opustili stan, pretože sa mu začala prehýbať strecha pod náporom vody z prívalového dažďa.
„Sledujeme, že počasie už nechce byť viac priemerné, čoraz častejšie je naopak krajné a mimoriadne situácie až extrémy nastávajú častejšie,” hovorí pre SME klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.
Odborník sa zaoberá aj klimatickými zmenami. Mimoriadne prejavy počasia sa podľa neho v súčasnosti vyskytujú častejšie než v minulosti a zmeny v klíme si všíma aj organizátor najväčšieho slovenského festivalu Michal Kaščák.
„Festivalová infraštruktúra reaguje na prebiehajúce zmeny, rozhodujúce stavby a zariadenia sa prispôsobujú vyšším nárokom. My na Pohode objednávame napríklad na najväčšie scény najlepšie a najkvalitnejšie pódiá a stany v Európe," hovorí.
Na Pohode bude dusno
Najhoršie, čo slovenským festivalom hrozí, sú blesky, nárazový vietor, prívalový dážď, dusno, teda kombinácia vysokých teplôt a vzdušnej vlhkosti.
Krúpy sa sem zatiaľ neradia, keďže skúsenosti máme s prevažne malými do 1,5 centimetra. Faško však upozorňuje, že bežnejšími sa stávajú čoraz väčšie. Napríklad v Brezne pred pár dňami krúpy rozbíjali okná, poškodili autá, strechy a zničili aj úrod ovocia a zeleniny.
Na vyššie zmienené prejavy počasia by mali vždy vopred upozorniť organizátori a vydať ľuďom pokyny. Najnebezpečnejšími sú pre festivaly podľa Kaščáka blesky a prudký vietor.

„Letisko Trenčín je v zásade ideálny festivalový priestor, má svoje geografické a geomorfologické špecifiká, ale výrazne prevažujú plusy," tvrdí.
Ľudí v okolí Nitry prednedávnom vystrašil aj menej bežný jav sprevádzajúci búrky, ktorý sa podobá na tornádo. Videli však len krátky a plytký povrchový vír, takzvané gustnado, aj tak ide o nebezpečný jav - silný nárazový vietor môže vyvracať stromy alebo poškodiť konštrukcie.
V predpovediach by ste ho však hľadali márne, extrémnejšie výkyvy počasia sa nedajú zachytiť v dostatočnom predstihu.
„Krúpy čiastočne áno, vieme približne odhadnúť, ale konkrétne lokalizovať miesto a čas, kedy sa počasie takto prejaví, sa nedá," vysvetľuje pre SME Marcel Macko, ktorý sa práve nachádza na letisku Trenčín s kolegami zo SHMÚ. Nasledujúce dni tú budú 24-hodín denne predpovedať počasie len pre potreby festivalu.
Meteorológovia z letiska hlásia, že návštevníkov Pohody čakajú teploty prekračujúce 30 stupňov Celzia a vysoká vlhkosť. V piatok a sobotu je tiež 50- až 60-percentná šanca, že letisko osviežia prehánky, môže sa však vyskytnúť aj búrka. Toto riziko je v nedeľu o čosi menšie.
Dusno najviac ohrozuje ľudí s chronickými chorobami a deti.
Na rovnakom mieste sa bude začiatkom augusta konať aj ďalší veľký festival Grape.
Viac tieňa aj klimatizácia
Najideálnejší týždeň na zorganizovanie festivalu sa podľa Faška nájsť nedá. Dôvodom sú prebiehajúce klimatické zmeny aj nedostatok dát na vytvorenie štatistiky.
Ako sa pripraviť na dusno
- Myslieť na pitný režim, ktorý je v areáli prístupný bez poplatku,
- chrániť sa pred slnkom pokrývkami hlavy, používať opaľovací krém, nosiť voľné a krátke oblečenie,
- vyhýbať sa ťažkým a mastným jedlám - najlepšie je ovocie a zelenina, ktoré obsahujú veľa vody,
pri príznakoch úpalu alebo dehydratácie (závraty, nevoľnosť, bolesť hlavy, silné potenie alebo suchá pokožka) vyhľadať v areáli lekársku pomoc,
počas dňa, keď je najteplejšie, udržiavať pomalé tempo a oddychovať v tieni.
Ako problém sa to ukázalo, keď spolupracoval s väčším slovenským festivalom vážnej hudby. Chceli ho organizovať ešte počas školského roka, keď bolo síce počasie priaznivejšie, ale nebola ešte hlavná dovolenková sezóna.
„Nájsť termín, v ktorom by sa jednotlivé výhody prelínali, nebolo jednoduché, pretože keď sme porovnávali jún s dátami zo 70. rokov, zistili sme, že režim počasia sa zmenil," hovorí. Jún býval na Slovensku daždivejší, teraz je suchší.
Kaščák zatiaľ nevie o žiadnom festivale, ktorý by musel zmeniť polohu pre klímu.
„Naopak, festivaly pribúdajú aj v krajinách, ktoré majú oveľa väčšie problémy s klimatickou zmenou," tvrdí s tým, že Slovensko je stále v miernom klimatickom pásme.
Priznal tiež, že klimatická zmena ich vychádza draho - aj preto sa k prevádzke festivalu stavajú ekologicky, za čo získali aj medzinárodnú cenu. Okrem toho v tomto roku zvýšili aj rozlohu tieňa a do väčšiny uzavretých priestorov zaviedli klimatizáciu. V areáli budú aj rozprašovače vody na schladenie.
„Nie je však naším cieľom zatieniť celý festival, predsa len sme open air podujatím, ktoré sa koná v lete. A k letu patrí aj slnko," dodáva Kaščák.