BRATISLAVA. Dostihy sú miestom elegantných oblekov, veľkých obchodov aj politiky. Nie však v Petržalke. Na bratislavskom závodisku žiadna luxusná lóža nie je, hoci jeho riaditeľ si na dobré spôsoby potrpí.
Komfortnejší priestor je k dispozícii v rozhodcovskej veži, no ani zďaleka nespĺňa štandardy, na aké sú zvyknutí návštevníci napríklad v Prahe či Budapešti. Dokonca aj provinčný hipodróm v talianskej Pise ponúka kvalitnejší servis ako bratislavské závodisko, ktoré je od rozdelenia republiky najväčšou a najdôležitejšou dostihovou dráhou na Slovensku. Tento rok oslavuje 50. výročie.
Napriek investičnému dlhu tunajšie derby každoročne lákajú tisíce nadšencov.
Štátny podnik väčšinu času riadil jeden muž – Marián Šurda, ktorý je riaditeľom aj v súčasnosti. Od Nežnej revolúcie zažil už takmer dvadsiatich ministrov pôdohospodárstva, pod ktorých spadá, a bol trikrát odvolaný. Dôvod sa opakoval – vyčítali mu, že nevie hospodáriť s peniazmi. Od januára tohto roka je znova vo funkcii a v posledných týždňoch čelí kritike bufetárov, ktorým zvyšuje nájmy, aj zamestnancov, s ktorými chce podpísať nové zmluvy.
„Prišiel som sem stabilizovať závodisko, ktoré som zdedil v zlom stave a robím pre to, čo mi sily stačia,“ hovorí Šurda, ktorý bol riaditeľom závodiska s krátkymi prestávkami od októbra 1989. Ľudí, ktorí ho načas vo funkcii vystriedali, nazval „neadekvátnymi náhradami“.
V článku sa dočítate:
- čo sa dá vidieť v areáli,
- prečo sa dostihová komunita búri voči riaditeľovi,
- ako sa riaditeľovi darí hľadať peniaze.
