 Mária Ďurišinová bola vyhlásená za druhú najlepšiu slovenskú hádzanárku minulého storočia. FOTO - ARCHÍV |
Medzi športovcami netreba tajiť rok narodenia, ani keď ide o dámy. Najmä keď je reč o spomienke na slávne časy.
Tak teda: druhá najlepšia slovenská hádzanárka minulého storočia (po majsterke sveta A. Čápovej z roku 1957), viacnásobná majsterka republiky a olympionička Mária Ďurišinová sa narodila 17. júla 1960 v Košiciach.
Detstvo strávila v Trebišove, do Bratislavy sa dostala tak, že ju v roku 1976, keď mala 16 rokov, videl na východe hrať tréner Štartu Bratislava i reprezentácie J. Kecskeméty: "Tá má talent od boha," vravel a nemýlil sa.
Stala sa hviezdou svetovej hádzanej, ľavoruká "bombardérka", ktorá postupne odohrala 285 zápasov a dala podľa štatistikov neuveriteľných 1557 gólov. Hádzala aj oštepom, behala šprinty, cezpoľné behy, ba chcela byť aj tenistkou.
Od šestnástich rokov v Bratislave
"Mája" sa dostala k hádzanej vďaka o štyri roky staršej sestre a už na základnej škole o nej vedel riaditeľ školy M. Bella, dorastenecký tréner. Najprv sa chodila iba pozerať, ako hrá sestra Anna. Raz chýbala siedmačkam brankárka a tak ju poslali do bránky. Zostala v nej dva roky, no potom jej určili miesto na spojke, lebo aj strieľať vedela lepšie než ostatné. Tam už ostala.
Keď už bola Mária Ďurišinová vo svojom milovanom Štarte, dlho dochádzala vo voľných dňoch domov na východ. Tam sa chystala aj na maturitu a aj na zápasy iba dochádzala. Až neskôr sa natrvalo usadila v Bratislave, ako študentka práv a reprezentantka. Predtým spoluhráčky občas na jej režim šomrali, najmä keď sa niektorý zo zápasov nevydaril.
Blesková kariéra ju vyniesla čoskoro do československej reprezentácie. Najprv do juniorskej, debut v seniorskom drese mala v Chebe, a priamo proti ZSSR. Proti veľkým hviezdam na čele s Turčinovou. Už ako 18-ročná hrala na domácej pôde na majstrovstvách sveta a stala sa priam nepostrádateľnou v kolektíve J. Zerzáňa. Mala hrať, samozrejme, aj na OH v Moskve, no pre skúšky nešla hrať na turnaj do Poľska. Tam sa utvorilo družstvo, ale bez nej.
Bolo však jasné, že bola veľkým pohybovým talentom s predpokladmi pre akúkoľvek hru s loptou. Hravý a ctižiadostivý typ, na ktorý sa osobitne chodili pozerať diváci. Tréner L. Gross o nej povedal: "Má rýchlejšie myslenie ako končatiny." J. Zerzáň sa pridal: "Vyniká najmä rýchlym atletickým pohybom, presnými prihrávkami a nedostižnou streľbou. Okrem toho schopnosťami improvizovať a riešiť nepredvídateľné situácie."
Kariéra plná úspechov
V Štarte Bratislava bola roky vedúcou osobnosťou. Jej klub bol stále medzi čs. špičkou, v reprezentácii patrila k stáliciam. V Štarte získala s trénerom T. Kuťkom tri tituly majstra a ďalší neskôr v Šali. Hrala vo finále Pohára ITF. Päťkrát ju vyhlásili za najúspešnejšiu hádzanárku ČSSR (1981, 1984, 1985, 1986, 1987). Na MS v Holandsku v roku 1986 získala striebornú medailu, na OH v Soule 1988 bola s družstvom piata. Zahrala si aj v juhoslovanskej Olympii Ľubľana (1988 - 90), kde bola nesmierne populárna. Po príchode hrala ešte v Šali a získala titul (1990/91). Venovala sa aj politike a bola riaditeľkou Sekcie štátnej starostlivosti o šport. Teraz pracuje ako právnička.
IGOR MRÁZ
