|
Napodobniť Edith Piaf nie je možné, možno sa jej však priblížiť. Podarilo sa to Colette Grederovej. FOTO SME - PAVOL MAJER |
i do rozcitliveného prejavu krehkej speváčky. Jej podobnosť s Edith nechtiac nútila prižmúriť oči a predstavovať si, že nočný Paríž na chvíľu vymenil Seinu za Dunaj. Svetlá uličiek a tichá vrava kaviarenských hostí boli ideálnou kombináciou k chrapľavému nostalgickému hlasu, znejúcemu z improvizovanej scény.
Piesne Edith Piaf si prišiel na stredajší cyklus Musica Nocturna vypočuť nekončiaci prúd návštevníkov, poslední zúfalo hľadali voľné stoličky. Švajčiarsky súbor Lautari s programom Zo života Edith Piaf uviedol už tradičný hostiteľ Zoro Laurinc, ktorý medzi jednotlivými piesňami čítal zo životopisu šansoniérky. Jej piesne by totiž bez toho, aby sme poznali aj životopis plný žiaľu a nešťastí, nedávali taký hlboký zmysel.
Podľa jednej z historiek sa Edith narodila svojej matke na chodníku za pomoci policajta, ktorý novorodeniatko uložil na svoju pelerínu. Aj samotná šansoniérka vraj túto verziu milovala, hoci pravdivá zrejme nebola. Ako dieťa vyrastala v nevestinci a keď zistila, že vie spievať, rozhodla sa zarábať si vystúpeniami na ulici. Žila z drobných mincí. Po vojne sa začala jej hviezdna kariéra, no peniaze a sláva jej nepriniesli šťastie. Tragické lásky, alkohol, lieky a bohémsky život zanechali stopy na jej zdraví. Jediným, čo ju však stále vedelo postaviť na nohy, bolo javisko.
"Napodobniť ju nie je možné, je možné sa jej iba priblížiť," tvrdia znalci. Colettine zafarbenie hlasu spolu s majstrovskou hrou Jurga Luchsingera na akordeón a Františka Szántóa na kontrabas sa k srdciam divákov priblížili najviac, ako mohli. Mnohí návštevníci sa neubránili slzám - jedna z najuznávanejších speváčiek repertoáru Edith Piaf svojím emotívnym spevom zasiahla každého. Padam, Mon manége a moi, Milord, La vie en rose, spievali si všetci.
DOROTA KRÁKOVÁ
