Keď sa v roku 2020 dostala do médií správa, že mesto Bratislava získalo historickú budovu na Panskej ulici 35, záujem podieľať sa na obnovení Lekárne u Salvatora prejavila aj Slovenská lekárnická komora.
Priestory, ktoré boli od roku 1995 nevyužívané, sa postupne podarilo obnoviť a vybaviť pôvodným barokovým nábytkom a od pondelka sa do nich vracia ich pôvodný účel. Lekárnická komora tam bude prevádzkovať lekáreň otvorenú sedem dni v týždni od desiatej rána do šiestej večer.
„Som veľmi rád, že prezident lekárnickej komory Ondrej Sukeľ a šéf mojej kancelárie Jakub Kmeť sa toho chytili a začali trojročný proces, ktorý sa dnes končí,“ povedal primátor Matúš Vallo.
Poskytovať budú aj menej rozšírené služby ako individuálnu prípravu liekov, meranie zdravotných parametrov a konzultácie rizika liekových interakcií. Zamestnanci záujemcom poskytnú aj odborný historický výklad zameraný na históriu lekárne a slovenského lekárnictva.
Sukeľ hovorí, že plne funkčná historická lekáreň je na stredoeurópske pomery fenoménom.
V budúcnosti by mesto chcelo opraviť aj zvyšok budovy, v ktorom sú nájomné byty.
Kultúrnou pamiatkou je aj nábytok
Adlerov dom na Panskej oproti Dómu sv. Martina patrí vďaka svojej fasáde so sochou Salvatora od významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho k najfotografovanejším budovám v meste.
Okrem budovy je národnou kultúrnou pamiatkou aj nábytok s 300-ročnou históriou. Mesto ho v roku 2021 odkúpilo od zberateľa Erika Kovácsa, ktorý ho zreštauroval a zaslúžil sa o jeho záchranu. Vrátiť ho do priestoru lekárne nebol problém, keďže bol pôvodný.
Vo vitrínach okrem niekoľkých súčasných liekov vidno najmä historické exponáty, ktoré dotvárajú atmosféru. Na hlavnom pulte je historická pokladnica, ale už len ako výstavný kus. Skutočné pokladnice a monitory sú čo najnenápadnejšie, aby nerušili dojem. Po lieky budú lekárnici chodiť do malého zázemia.
„Lekáreň má inštrukcie, ako sa o nábytok starať. Nesmú ho utierať mokrými handrami ani čistiť žiadnymi chemickými prípravkami, len nasucho prachovkou,“ hovorí riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel.
V lekárni sa pre nábytok musí celoročne udržiavať stála teplota a vlhkosť.
Prinesú vlastnú značku
Lekárska komora má lekáreň v prenájme, na prevádzku zriadila neziskovú organizáciu, v lekárni budú pracovať jej zamestnanci.
"Predpokladáme, že zarobíme na zamestnancov a na prevádzku, že to bude funkčné, ale neplánujem využívať situáciu, že sme v Starom Meste, ceny budú pre ľudí prijateľné,“ hovori Sukeľ.
Lekáreň chystá aj vlastnú značku napríklad čajových zmesí či kozmetiky.
Návštevníci nemusia chodiť len za liekmi. „Bude to otvorená lekáreň, do ktorej môže ktokoľvek kedykoľvek vstúpiť a dostať informácie o histórii lekárnictva,“ hovorí Sukeľ.
Už od minulého roka lekáreň občasne sprístupnili na komentované prehliadky. „Máme odskúšané, že desať- až dvadsaťčlenná skupina turistov nikomu prekážať nebude."
Symbol lekárenstva v Bratislave
Lekáreň založil arcibiskup Juraj (Georg) Lippay v 17. storočí a kým si v roku 1904 našla miesto na Panskej ulici, prešla viacerými zmenami majiteľov a sídiel.
„V roku 1658 to bola to prvá lekáreň, ktorá bola schválená podľa nového poriadku cisára Ferdinanda III.,“ vysvetľuje Sukeľ. V tom čase boli v Bratislave štyri lekárne.
V Adlerovom dome lekáreň fungovala nepretržite počas monarchie, Československej republiky, slovenského štátu a aj za socializmu.
"Legendárna lekáreň ukončila svoju činnosť až v roku 1995, odkedy zostali jej priestory verejnosti neprístupné,“ vysvetľuje hovorca mesta Peter Bubla.
Bratislava sa stala výhradným vlastníkom priestorov až v roku 2020. „Mesto tieto priestory pripravilo na užívanie v rekordnom čase,“ hovorí Sukeľ.
Bratislavské planetárium má byť v areáli ZOO, mesto schválilo memorandum Čítajte „Nemôžeme sa porovnávať s Florenciou, kde sú 600-ročné lekárne, ale minimálne na československé či stredoeurópske pomery je to fenomén, že niečo, čo má 300- ročnú históriu, sa vracia nielen ako múzeum, ale v plnej funkčnosti,“ povedal.
Kým mesto nevlastnilo celú budovu, malo spor s 50-percentným vlastníkom, ktorý chcel podľa Štassela v priestore komerčnejšiu prevádzku, kým mesto trvalo na lekárni.
„Zásadná obnova sa nikdy nedá robiť so spoluvlastníkom, pretože má vždy inú predstavu,“ tvrdí pamiatkar. Až tretina z kultúrnych pamiatok, ktoré má mesto, má podľa neho viac vlastníkov.
