Do schátraného kaštieľa v Rusovciach sa vchádza v prilbe a treba podpísať, že človek porozumel bezpečnostným pokynom.
Kaštieľ je v havarijnom stave, steny sa rozpadávajú, niektoré poschodia sa celé prepadli. Hoci patrí medzi významné pamiatky vo vlastníctve štátu, naposledy ho využívali v minulom storočí a na obnovu čaká už desiatky rokov.
V utorok Úrad vlády slávnostne spustil rekonštrukciu kaštieľa. "Konečne sa nám podarilo rozseknúť tento gordický uzol a získať víťaza súťaže,“ povedal vedúci Úradu vlády Juraj Gedra. "Včera sme podpísali zmluvu a dnes je zverejnená. To znamená, že účinná a platná."
Na obnovu neogotického kaštieľa a jeho okolia pôjde viac ako sto miliónov eur a odhadovaný čas je 54 mesiacov, teda do konca roka 2029.
Závisieť bude podľa Gedru aj od preberania stavby, keďže medzi projektom a podpisom zmluvy uplynul určitý čas a niektoré veci sa zmenili.
Kaštieľ má slúžiť na reprezentatívne účely, zároveň má byť sprístupnený aj pre verejnosť. Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru naznačil, že režim pre verejnosť tam bude podobný ako na Bratislavskom hrade.
Drahá rekonštrukcia
Po utorkovom slávnostnom symbolickom poklopaní tehly, ktorá skončí v kaštieli, v stredu začnú odovzdávať stavbu firme.
Čeľadník by mal mať po prestavbe "komunitný aj komerčný rozmer", v časti prízemia bude reštaurácia s kaviarňou. Park prejde revitalizáciou a bude upravený v anglickom štýle.
Samotný kaštieľ má slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, významné medzinárodné návštevy či semináre.
Materiál k oprave schválila vláda pred tromi týždňami. Výdavky sú odhadované na 109 942 728 eur. Oproti roku 2019 sa výrazne zvýšili.
„Okrem procesných vecí, ktoré nás veľmi naťahovali, najnáročnejšia vec je dať dokopy ten balík peňazí,“ hovorí Gedra. Poďakoval ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému zo Smeru.
V rozpočte je na roky 2024 až 2028 vyčlenených 85 miliónov eur. Na zvyšok chce úrad nájsť peniaze v pláne obnovy či iných zdrojovo z Európskej únie, alebo vo vlastnom rozpočte.
Súťaž trvala päť rokov
Krajský pamiatkový Bratislava označil stav opusteného kaštieľa z pamiatkového hľadiska za narušený až dezolátny, z hľadiska stavebno-technického za havarijný.
Úrad vlády prevzal budovu v roku 1995, pokusov o rekonštrukciu bolo odvtedy viacero.
Posledné verejné obstarávanie vyhlásila vláda Petra Pellegriniho v roku 2019. Brzdilo ho niekoľko konaní o námietkach v jednotlivých etapách súťaže, ktoré začiatok prác posúvali.
Miestni aktivisti reagovali aj petíciou, kde vyzývali vládu Eduarda Hegera, aby súťaž urýchlene ukončila.
Ponuky vyhodnotili až v júli 2023, víťaznú predložilo združenie firiem Hochtief, Hornex a Adifex s najnižšou cenou 104 miliónov eur. Proti rozhodnutiu podal námietky jeden z neúspešných uchádzačov, podľa ktorého bola víťazná cena mimoriadne nízka.
Úrad pre verejné obstarávanie nariadil víťaznú ponuku opäť posúdiť. Vyhodnotenie ju potvrdilo, ale úrad prijal ďalšiu námietku. Nakoniec právoplatne rozhodol, že námietky zamieta.

Opraviť kaštieľ chcela vláda od roku 1995, vtedy cenu odhadli na 429,5 milióna korún (14,2 milióna eur). Časť prác urobila poľská firma, v roku 2000 sa však práce zastavili.
Ako svoje sídlo si kaštieľ predstavoval aj bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý v roku 2007 chcel predať neobývanú prezidentskú vilu na Slavíne a prispieť na obnovu Rusoviec.
Ďalší zámer obnovy kaštieľa schválila vláda Roberta Fica zo Smeru v auguste 2012. Z rekonštrukcie za odhadovaných 32,9 milióna eur nič nebolo.
Pohnutá história
Prvá zmienka o kaštieli je z druhej polovice 13.storočia, súčasnú podobu v tudorovskom štýle mu dal gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Kaštieľ bol sídlom rusovskej vetvy Zichyovcov od roku 1646.
Po Zichoyovcoch kaštieľ niekoľkokrát zmenil majiteľov, poslednými boli manželia Elemér Lónyay a belgická princezná Štefánia.

Počas prvej svetovej vojny bol pri kaštieli lazaret, v ktorom ako ošetrovateľka pracovala i Štefánia. Koniec panstva prišiel počas druhej svetovej vojny. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská, ktoré ho za týždeň vydrancovali.
Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ktorý tam mal sídlo. Neskôr sa vysťahoval do susedných priestorov bývalej koniarne.
V roku 1976 bola naplánovaná generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, začala sa až v roku 1982. Vplyvom okolností sa však práce postupne zastavovali.

Ešte v roku 1944 manželia odkázali Lónyayovci kaštieľ benediktínom, ktorí sa po revolúcii o kaštieľ so štátom, ktorý ho znárodnil, neúspešne súdili, čo tiež zdržalo jeho obnovu.