Po dvoch rokoch od streľby na Zámockej sa RADKA TROKŠIAROVÁ, ktorú útočník vážne zranil, cíti „istejšie a silnejšie”. Vďačí za to aj práci v mestskej polícii. Prednedávnom sa jej podarilo vyškoliť prvých osemnásť kadetov, ktorých učila, ako pristupovať k LGBTI+ ľuďom s rešpektom, aby sa ich nebáli žiadať o pomoc.
„Podľa mňa vás dokáže ochrániť pred nenávisťou hocaké mesto, ak ste v ňom so správnymi ľuďmi a cítite sa s nimi komfortne a milovaný. Hejt vnímam hlavne v online priestore, na verejnosti po mne nikto nekričí ani neútočí. Aj keď premiéra postrelili v Handlovej, nerobí to z nej teraz nebezpečné miesto. Rovnako to platí pre Bratislavu,“ hovorí pre denník SME.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa cítila, keď sa dozvedela o atentáte na premiéra v Handlovej,
- s akými následkami sa musí vyrovnávať človek po útoku strelca,
- aký postoj má LGBTI+ komunita k polícii a ako sa to snaží zmeniť.
Pôvodne sme sa mali stretnúť pred mesiacom pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homo, bi a transfóbii. Po atentáte na premiéra ste zrušili termín, lebo ste nechceli na seba strhávať pozornosť. Zasiahlo vás to?
Najprv som neverila, že je to skutočné, pretože by som nepredpokladala, že sa niečo také môže stať. Neoživilo to však vo mne nič traumatizujúce, skôr prišiel pocit, že je už vlastne úplne jedno, kto má aký názor a že sa to môže stať hocikomu a hocikde.
Absolútne som nepochopila úmysel toho človeka. Žijeme v demokratickej krajine a to, že má iný názor, mu nedávalo oprávnenie strieľať. To isté platilo aj pre Tepláreň, kde mal strelec tiež pôvodne vytypovaného premiéra a na nás strieľal len preto, lebo vedel, že sa tam schádzala LGBTI+ komunita.
Radka Trokšiarová (30)
Pochádza z Kremnice, vyštudovala environmentálny manažment na Technickej univerzite vo Zvolene.
Pracovala ako organizátorka vzdelávacích aktivít.
Aktuálne pôsobí na Útvare zásahovej jednotky a kynológie mestskej polície v Bratislave.
Atentát z Handlovej mal so Zámockou spoločnú aj vlnu dezinformácií a hoaxov, ktoré vzápätí zaplavili internet. Niektorí ľudia konšpirovali, že na Ficovi nebolo vidno žiadnu krv a útok je nafingovaný.
Keď do vás vpáli guľka, nefunguje to ako v americkom filme, kde vidíte všade striekať krv. Ja som schytala dve strelné rany a takmer som nekrvácala - v dôsledku šoku. Keď prišli policajti, najprv si mysleli, že mám zlomenú nohu, keďže nikde nevideli krv.
Mozog spočiatku ani nevie spracovať, že na vás niekto vystrelil. Tých deväť rán v mojom prípade sa zlialo do jedného rachotu. Neviem, či bol Fico po streľbe pri vedomí, ja áno, až do operácie – a celý ten čas to bola extrémna bolesť. Prvé, čo mi teda napadlo, bolo, že to bude mať veľmi ťažké, kým sa vôbec dá dokopy. Nie som jeho volička, ale nikomu neprajem, aby naňho strieľali.
Čo sa deje potom - po mesiaci a po dvoch rokoch?
