BRATISLAVA. Nevolili v parlamentných ani v prezidentských voľbách, nie pretože nechceli, ale pretože nemohli. Rozhodol tak Okresný súd v Malackách a rovnaká situácia sa stala aj pred nadchádzajúcimi eurovoľbami. Sedemnásti ľudia z Plaveckého Podhradia sa na chvíľu ocitli na zozname osôb, ktoré nesmú hlasovať.
O tom, že ich súd na zoznam zaradil neprávom, sa dozvedeli len nedávno. Hlasovanie totiž nie je právnym úkonom, na ktorý sa vzťahuje obmedzenie svojprávnosti. Nevedel to ani starosta, ktorý zoznam dostal ako prvý. „Postupujeme tak, ako rozhodnú súdy," hovorí Július Papán.
Rovnako na tom bola aj riaditeľka miestneho domova sociálnych služieb Edita Kruszlíková. Súdu dôverovala a tak nesprávne poradila aj nesvojprávnej osobe zo Stupavy, ktorá chcela hlasovať v prezidentských voľbách.
Že ide o pochybenie, si všimla len vďaka náhode, keď v televízii videla reprízu reportáže o voličoch, ktorí si svoje právo uplatnili, aj keď boli nesvojprávni.
Ľudia zbavení svojprávnosti môžu voliť od roku 2017, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že ani pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je prekážkou. Predtým ich z volebného hárku automaticky vyškrtávali.
„Ak má byť osoba zbavená volebného práva, musí to súd v každom individuálnom prípade konštatovať. Plošné zbavenie výkonu volebného práva všetkých osôb, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony, bolo neprimerané," vysvetľuje ústavný právnik Marek Domin.
Nesvojprávnosť neznamená automaticky pozbavenie práva voliť. Nesvojprávnu osobu, ktorá má obmedzené volebné právo, majú napríklad v obci Láb, kde obecný úrad tiež dostal zoznam z okresného súdu. Volebné právo sa zrušiť nedá, súd ho môže len v deň volieb obmedziť - nie však zaslaním zoznamu nesvojprávnych osôb na obecný úrad, ale individuálne a adresne.
„Ak teda Okresný súd Malacky zasielal zoznam osôb, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony vo všeobecnosti, s cieľom, aby volebné právo vykonať nemohli, bol to nelegálny postup,” dodáva právnik. Z medializovaných informácií mu však nie je zrejmé, či išlo o takýto prípad.
Ministerstvo vo svojej odpovedi pre SME naznačuje, že situáciu na súde prešetrí.
V článku sa dočítate:
- aké bežné diagnózy a poruchy môžu viesť k nesvojprávnosti,
- koľkým ľuďom súdy nepriznali právo voliť pred rokom 2017,
- či sa môžu súdiť o odškodné.
„Či postupom súdu došlo k pochybeniu vyžadujúcemu si prijatie opatrení v podobe vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti, bude možné prijať až po prešetrení, ktoré musí zahŕňať nielen oboznámenie sa s rozhodnutiami súdu a celého spisového materiálu, ale aj s vyjadreniami predsedu súdu a dotknutých sudcov," uviedla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva.
V prípade, ak by minister Boris Susko videl pochybenie konkrétnych sudcov, môže na nich podať disciplinárny návrh. V takom prípade by rozhodoval Najvyšší správny súd.
Svojprávnosť im berú pre bezpečie
Keď si Kruszlíková uvedomila, že okresný súd spravil chybu, upozornila ho na to. Nebrali ju však podľa jej slov vážne a presviedčali ju, že nemá pravdu. Argumentovali, že len občania, ktorých zbavili svojprávnosti po roku 2017, môžu hlasovať.
