|
Obrazy Renaty Rehorovskej v priestoroch Vienna Cafe, zhotovené špeciálnou technikou netkanej textílie, majú sugestívny výraz geometrickej i organickej abstrakcie. FOTO SME - MILADA ČECHOVÁ |
školy Arttex. Jej diela sú inšpirované prírodnými motívmi a hlavne bohatou fantáziou, odrážajú pestrý svet farieb a tvarov podobne ako gobelíny.
Ste architektka, odkedy sa venujete výtvarnej tvorbe?
K umeniu som inklinovala vždy. Mala som šťastie, že napríklad v detstve som navštevovala ľudovú školu umenia, ktorú viedli takí výtvarníci ako Rusková, Studený alebo Jurík. Už vtedy ma zaujímal textil. Ako študentka gymnázia som zase chodila do výtvarného ateliéru fakulty architektúry a zostala som v ňom aj ako študentka. Viedli ho skúsení pedagógovia, robili sme rôzne priestorové kompozície, kreslili živé modely, veľa som sa naučila.
Na výstave sú obrazy vytvorené špeciálnou textilnou technikou arttex. Kedy ste ňou začali tvoriť?
Pred štyrmi rokmi som sa zoznámila s Idou Reindlovou z Európskej školy Arttex, ktorá je na Slovensku priekopníčkou tejto techniky - pred revolúciou existoval podobný ateliér len v Brne.
Čo je na technológii špecifické?
Hneď ma zaujala. Tvoriť ňou je veľké dobrodružstvo, lebo výsledný efekt v mnohom záleží od fixujúceho stroja. Výtvarník síce má predstavu, ktorú prenesie do materiálu, ale hotové dielo vyjde až zo stroja a je vždy prekvapením, ako to dopadne. Vlna je zvláštny, tvárny materiál. S farebným rúnom sa treba spriateliť, mať veľkú trpezlivosť. Fantázia je síce dôležitá, ale nestačí. Treba predvídať dopredu, ako sa bude materiál správať po prešití alebo prebodaní strojom.
V ateliéri tvoria napríklad Andrej Augustín, Zora Kompánková alebo Katarína Kuzmová. Strážia si špecifiká svojej tvorby? Aká je tam atmosféra?
Samozrejme, každý si nájde svoju technológiu, svoj prístup k tvorbe. Ja napríklad rada experimentujem, okrem vlny používam aj iné materiály, ktoré obraz obohacujú, veľa záleží od hrúbky nakladania rúna a podobne. Čo sa týka atmosféry v ateliéri, veľa výtvarníkov tvorí vo vlastných ateliéroch. A ak sa stretneme v spoločných priestoroch, atmosféra je dobrá, nevládne konkurencia. Teraz pracujeme na spoločnom projekte pre Bienále textilnej tvorby v Liptovskom Mikuláši.
Prešla vaša tvorba za štyri roky vývojom?
Pri technike arttex sa tvorba vyvíja aj vďaka jej lepšiemu spoznávaniu. Keď som napríklad chcela zachovať exaktné tvary, začala som viac používať techniku šitia, ktorá zachová výraznejšiu farebnosť. To mám rada, som pocitový človek a farebnosť mojich prác vždy závisí od momentálnej nálady.
