Normy na presvetlenie už nemajú význam, prioritou by mal byť tieň, hovorí americký publicista

Tieň je rozhodujúci v tom, či sa v lete vonku cítime dobre, alebo nie. Ak sme vystavení priamemu slnku, nedokážeme normálne fungovať. Tieň je najjednoduchší spôsob, ako sa chrániť pred horúčavami.

Novinár a spisovateľ SAM BLOCH si tieň začal všímať v Los Angeles v Kalifornii, kde je právo na slnko chápané ako základné ľudské právo a kde sa stavia tak, aby mu žiadne prekážky nestáli v ceste. Všímal si, že kým bohatí ľudia si slnečné dni užívali vo svojich klimatizovaných domoch a autách, chudobní sa často ocitajú vo verejnom priestranstve nechránení.

Úmrtí na následky horúčavy v posledných rokoch v Európe aj Amerike pribúda. V minulosti sme sa zameriavali len na ochranu pred chladom, teraz sa musíme zamerať na ochranu pred horúčavou a urobiť z toho prioritu, hovorí Bloch.

Bez tieňa zároveň nie je možné vytvoriť živé verejné priestory.

O tom, ako sa chrániť pred zvyšujúcimi sa teplotami, diskutoval Sam Bloch v bratislavskej Starej tržnici na májovej konferencii Start with Children zameranej na mestské plánovanie s ohľadom na deti.

O význame tieňa v minulosti a súčasnosti píše knihu. Rozprávali sme sa aj o tom, prečo by na tieň mali myslieť architekti, urbanisti aj normy, aj o tom, čo pre svoje pohodlie a zdravie môžeme urobiť sami.

Ako ste sa dostali k téme tieňa v mestách?

Začalo to, keď som sa presťahoval do Los Angeles. Je to obrovské mesto a väčšina ľudí chodí všade autom aj na krátke vzdialenosti. Približne 500-tisíc ľudí však chodí autobusom, ale keď ide o plánovacie rozhodnutia, neberie sa nich rovnaký ohľad, ako na vodičov.

Ja som však autom chodiť nechcel a často som využíval hromadnú dopravu. Čakať na zastávke autobusu je dosť nepríjemná skúsenosť. Stojíte vedľa cesty, okolo vás prechádzajú autá, je tam hluk, dýchate špinavý vzduch. Okrem toho stojíte na slnku, a keďže v Los Angeles býva dosť horúco, za chvíľu som sa začal potiť.

Cítil som sa nepríjemne a nebol som jediný. Ľudia naokolo sa snažili postaviť sa za akúkoľvek tyčku, alebo čokoľvek, čo by poskytlo aspoň trochu tieňa.

Potreba tieňa je úplne zjavná. Prečo im ho nevieme dať? Začal som nad tým rozmýšľať a uvedomil som si, že sa o tom naozaj zatiaľ veľa nehovorí.

Prečo potrebujeme tieň?

Počas horúceho dňa vonku je tieň najdôležitejší a najjednoduchší spôsob, ako si zabezpečiť fyzické pohodlie. Ak stojíte vedľa budovy v tieni, chránite sa pred hlavným zdrojom horúčavy a teplotného stresu.

V tieni nezažívame taký fyzický diskomfort, sme sami sebou, dokážeme lepšie fungovať, lepšie rozmýšľať. Nevytvára to v nás tú netrpezlivosť alebo hnev, aký zažívame na rozhorúčavenom priestranstve.

Tieň je úplne jednoduchý a efektívny spôsob ako zabrániť prehriatiu a zároveň ako oživiť verejný priestor.

Stačí, že sa pozrieme na kaviarne na ulici. Všetci zákazníci sa skrývajú pod slnečníkmi, nikto nechce sedieť na slnku. Komfort tieňa nás pozýva k tomu, aby sme sa zastavili, čo obohacuje mestský život.

Vo vašich textoch spomínate, že dizajn ulíc sa v Los Angeles sa zmenil s príchodom lacnej elektriny a klimatizácie. Ako mesto vyzeralo predtým?

Hlavnou ulicou v meste je Broadway, ktorý bol vždy obchodnou ulicou. V minulosti boli nad všetkými výkladmi markízy, ktoré chránili sklo pred prehriatím. Preto stále rád chodím do Európy, kde na oknách máte okenice, ktoré plnia rovnaký cieľ.

V meste bolo aj viac stromov. Hlavný park Pershing Square Park bol navrhnutý pred sto rokmi ako miesto na stretávanie sa. Los Angeles je horúce a prašné mesto, takže na to, aby ste trávili čas na verejnosti, potrebujete tieň. Postupne sa to zmenilo, aj pre klimatizáciu, aj preto, že ľudia začali viac používať autá a menej chodiť, takže verejný priestor už pre nich nezohrával takú úlohu.

Na Slovensku prišla zmena mestského plánovania s modernizmom. Slnko v interiéri sa stalo synonymom zdravia, čo malo za následok skôr riedku výstavbu smerovanú do výšky. Má zmysel vracať sa späť k hustejšej zástavbe?

Treba zvážiť viacero vecí. Myslím, že v mestách nechávame príliš veľa miesta, ktoré by sme vedeli zapĺňať budovami, ktoré prinesú tieň, a zároveň tým dosiahneme aj kompaktné mesto, kde budeme menej chodiť autom a viac kráčať.

Musíme však nájsť rovnováhu. Pred sto rokmi sme si ešte neuvedomovali efekt mestského tepelného ostrova.

Všetky materiály, z ktorých staviame, tehly, betón, asfalt, udržujú teplo, a potom ho uvoľňujú do prostredia aj v noci. Takže ak budeme stavať husto, priemernú teplotu tým zvýšime. Avšak počas samotného dňa bude teplota vďaka tieňu znesiteľnejšia.

Na Slovensku máme prísne normy na preslnenie bytov. Majú tieto zákony podľa vás význam?

Zákony, ktoré požadovali slnečné svetlo vnútri, už v budúcnosti nebudú také dôležité ako v minulosti.

Viem, že na Slovensku a v strednej Európe je pre vás dôležité mať v zime teplo. Ľudia však nezomierajú vnútri na následky chladu, zomierajú na následky tepla. Úmrtia na následky prehriatia sú najpočetnejšie úmrtia spojené s počasím.

Ak teda chceme v zime púšťať slnko dnu, musíme nájsť aj spôsoby, ako ho v lete udržať vonku. Práve preto zbožňujem okenice. Slnko v zime je super, ale nemali by sme ho vyžadovať za cenu nebezpečného prehrievania v lete.

Mali by sme do zákonov pridať právo na tieň?

To by som bol veľmi rád. V Spojených štátoch máme pravidlá ohľadom práva na slnečné svetlo, myslím, že sa dostávame do bodu, kedy by sme ich mali nahradiť právom na tieň.

Môže to mať rôzne podoby. V prvom rade by sme mali zabezpečiť bezpečný priestor pre ľudí, ktorí sú vonku. Vysádzanie stromov zároveň znižuje teplotu prostredia okolo.

Pri budovách sa mi zdá nebezpečné dovoliť, aby do nich išlo tak veľa slnečného svetla. Okná sa dlho budovali na južnej strane, aby nimi vchádzalo dovnútra čo najviac svetla. Myslím, že príde čas na to, aby sme okná robili menšie a smerujúce skôr na sever tak, aby sa dovnútra stále dostávalo svetlo, ale nie priame slnko.

Sam Bloch (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Stretli ste sa pri vašom výskume s príkladmi, kde tieň zavádzajú zákonom?

Príkladom by mohol byť Singapur. Od developerov už dlhodobo vyžadujú, aby pri výstavbe vysádzali dosť stromov. Takisto zaviedli kryté chodníky, aj preto, že tam veľa prší. Ak v Singapure staviate v blízkosti autobusovej alebo vlakovej stanice, developer musí zabezpečiť krytý priestor na prízemí, kadiaľ môžu ľudia prechádzať.

Singapur to berie veľmi vážne. Riešia to aj mestá ako Tel Aviv alebo mestá v Austrálii, kde požadujú zakrytie časti ihrísk, parkov či verejných priestranstiev. Pre nich je hlavnou motiváciou prevencia pred rakovinou kože.

Tieň nazývate indexom nerovnosti. Čo tým myslíte?

V skratke, ak ste bohatý, máte k dispozícii tieň, ak ste chudobný, nemáte. Viem, že sa to môže líšiť podľa miest, ale vo väčšine Spojených štátoch, ak vidíte v štvrti veľa stromov, ide o bohatú štvrť.

V Európskom kontexte sa môžeme pozrieť na husto zastavané centrá miest, ktoré poskytujú tieň. Sú oveľa príjemnejšie na chodenie ako roztiahnuté okrajové štvrte.

V mnohých mestách platí, že mobiliár ako prístrešky zastávok sú inštalované súkromnými spoločnosťami výmenou za možnosť inštalovať na nich reklamu. Reklamným agentúram sa ich oplatí budovať tam, kde majú ľudia väčšiu kúpnu silu.

Tienisté miesta sa môžu niekomu asociovať zvýšenú kriminalitu.

Pokrytie tieňom nemusí hneď znižovať viditeľnosť. Napríklad v Tuilerijských záhradách v Paríži stromy strihajú tak, že do určitej výšky je len kmeň a koruna sa začína až vyššie. Poskytuje to tieň aj viditeľnosť.

Musíme si určiť, čo je priorita. Či je to dostatok pohodlného tieňa pre ľudí, alebo pocit, že máme všetko pod kontrolou.

Pri písaní knihy som sa dostal k policajným záznamom v Los Angeles, kde sa obyvatelia obracajú na autority, aby ich zbavili stromov v ich okolí, pretože sa vďaka tieňu pod nimi zdržujú ľudia bez domova. To však problém nevyrieši, iba ho presunie inam.

Myslíte si však, že platí, že tieň skrýva kriminalitu?

Ak sa spýtate polície, oni tomu veria. Ak na niečo poriadne nevidíte, môže sa tam diať čokoľvek.

Mojou otázkou však je, či to, že z mesta spravíte nepriateľské prostredie, môže pomôcť znížiť kriminalitu. Samozrejme, ak nikto nebude chodiť von, nebude kriminalita, ale to nie je to, čo chceme.

Neplatí, že ľudia, ktorí sa delia o verejný priestor, na seba zároveň dohliadajú?

To je obľúbená teória, s ktorou prišila urbanistka Jane Jacobsová v New Yorku v 60. rokoch. Sám teraz žijem v New Yorku a cítim sa bezpečne, keď sú okolo mňa ľudia.

Ak v meste vytvoríte dostatok tieňa, budú v ňom sedieť ľudia. Do verejného priestoru napríklad inak nedostanete starých ľudí, ktorí by mohli dávať pozor na deti. V tomto zmysle tieň, naopak, zvyšuje bezpečnosť.

Čo môžeme urobiť, aby sme leto zvládli čo najlepšie?

Určite počas dňa zakrývajte okná žalúziami alebo roletami a otvárajte ich až na noc. Držte slnko mimo bytu. Podľa štúdií je priame slnko zodpovedné za 30 až 50 percent horúčavy v domácnostiach. Ak ho tam nepustíte, viete sa horúčave z veľkej časti vyhnúť. Môžete, samozrejme, zapnúť aj klímu.

Ak chodíte von, vyhýbajte sa priamemu slnku a kráčajte čo najviac v tieni. Samozrejme, platí, že pomáha obliecť sa v svetlých farbách a mať pokrývku hlavy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odborník na bezpečnosť a zdravie detí: Z mesta, kde sa myslí na deti, budú profitovať všetci Čítajte 

Ešte lepšie než byť v úzkych mestských uličkách je vybrať sa do parku, kde stromy prirodzene znižujú teplotu. V Amerike počas najväčších horúčav ľudia spávali v parkoch, pretože to bolo najchladnejšie miesto v meste. Pomôže tiež pobyt pri vode, pri fontánach.

Čo by mohlo urobiť mesto?

V španielskych mestách napríklad napínajú nad ulicami plachty, robia to tak celé roky. Môžete tiež dať do verejného priestoru viac slnečníkov, sklápacích tienidiel alebo sadiť vyrastené stromy.

Výrazne drahšie vyjde sadiť vyrastené stromy než mladé stromy. Čo pre vás dáva väčší zmysel, zasadiť pár veľkých stromov alebo veľa malých?

Ak na to máte rozpočet, saďte hneď veľké stromy, je to otázka toho, ako na tom mestu záleží.

Myslia na tieň súčasní architekti?

Myslím, že na to viac mysleli v minulosti. V starej Mezopotámii aj v starých európskych mestách boli ulice veľmi úzke a dalo sa prechádzať v tieni budov. Tiež si dávali pozor na to, aby okná nesmerovali priamo na juh.

Veľmi efektívnym prvkom v architektúre bolo prečnievanie. V zime, keď je slnko nízko, tak sa dostane dovnútra, v lete, keď je vysoko, prečnievanie vytvorí potrebný tieň.

V Bologni majú celú sieť krytých chodníkov, dokážete sa po celom meste presúvať v tieni. Takto sme sa udržovali v chlade pred nástupom áut a klimatizácie.

Stromy v uliciach, tak ako ich poznáme dnes, tiež vznikli v Európe. Veľa historických miest malo hradby a keď sa prestali používať, na ich mieste sa nasadili stromy a vytvorili tak predchodcov moderných bulvárov.

Ako vznikali prvé parky?

V Európe sú parky spájané s hrami. Vychádzajú z kráľovských záhrad, kde sa hrával kriket a podobne.

V Amerike pri Central Parku v New Yorku architekt chcel vytvoriť miesto, kde sa stretnú všetky spoločenské vrstvy. Malo to byť miesto stretnutia namiesto námestí.

Zaujímala ho aj otázka horúčav. Chcel vytvoriť park pre ľudí, ktorí nemali možnosť odísť do prírody. Bohatí Newyorčania majú domy mimo mesta, kam chodia v lete. Park mal toto ponúknuť ľudom, ktorí nemali možnosť oddýchnuť si a ochladiť sa inde.

Ako sa budeme chrániť pred slnkom v budúcnosti?

Jeden nápad, s ktorým som sa stretol, je poslať do atmosféry objekty, ktoré by odrážali slnečné lúče preč. Je to dosť kontroverzné. Robia sa však testy, na jednom som bol. Poslali do atmosféry balón, nič výrazne sa neudialo. Keď to však urobíte vo veľkom, bude to mať efekt. Ľudia sa však boja, že by sa niečo mohlo pokaziť a na planéte by sme mali stále tmu.

Na ďalších miestach skúšali slnečné lúče odrážať zrkadlami či postavili obrovské slnečníky, ktoré sa hýbu spolu so slnkom.