Miesto roky ohradzoval špinavý múr, teraz nový skatepark prekonal rekord

Pod Mostom SNP otvárajú nový skatepark. Autor: TASR

BRATISLAVA. Celoročne je tam sucho, okolo žiadne byty a bonusom je výhľad na Bratislavský hrad. Priestor pod Mostom SNP zaujímal skaterov už dlhšie, miesto bolo však roky ohradené a bratislavskí starostovia aj primátori ich žiadosti zvykli prehliadať.

„Keď som sa stal primátorom, pýtal som sa, čo tam je, na čo mi odpovedali, že je tam dôležitý priestor. Keď som preliezol plot, zistil som, že tam nie je nič,“ hovoril primátor Matúš Vallo novinárom.

Skatepark Janka Kráľa (6 fotografií)

O pár rokov mesto dalo naprojektovať najväčší skatepark na Slovensku. Vyžiadal si vyše pol milióna eur, vybetónovanie 1350 štvorcových metrov a tri roky plánovania.

Zákazku dostalo uznávané české štúdio Bonidee Skatepark. Partia skateboardistov je známa tým, že navrhuje parky aj pre iné skupiny - korčuliarov, kolobežkárov, parkouristov či jazdcov na BMX.

„Alebo tu môžete len tak počúvať hudbu, čo tiež patrí k životu mladých ľudí v meste,“ hovorí námestníčka primátora Lenka Plavúchová Antalová.

Kúsok ďalej pribudlo aj ďalšie Cvičko, v poradí už siedme. Ihriská s náradím vznikajú v projekte Živé miesta pod dunajskými mostmi.

Mesto pozýva na slávnostné otvorenie v sobotu 25. mája. Pre skaterov zorganizuje súťaž a dosku si budú môcť vyskúšať aj najmenší na workshopoch. Neskôr sa bude premietať dokument o skateboardingu v Etiópii a akciu doplnia aj koncerty, vystúpi napríklad raper Dušan Vlk.

Od rampy pod mostom k Olympu

Obzrieť si park prišiel aj Košičan Richard Tury, ktorý sa môže stať prvým Slovákom, ktorý sa kvalifikuje na olympijské hry v skateboardingu. Rozhodne o tom kvalifikačná súťaž v Budapešti koncom júna.

„Začínal som na basketbalovom ihrisku, kde sme si spravili vlastné prekážky. Prvý park nám mesto postavilo až v roku 2002, o niečo väčší v roku 2008, v tom čase bol najväčší na Slovensku,“ hovorí. V Košiciach je podľa neho viac skateboardistov, lebo je tam aj viac skateparkov.

V Bratislave ich samosprávy roky prehliadali. Filmár a skater Teodor Kuhn za ne loboval posledné desaťročie.

„Bratislava bolo voči nám hluchá na všetkých úrovniach, kým sa nezmenilo vedenie. Starostom sme naše projekty ponúkali zadarmo, potrebovali sme len priestor,“ hovorí.

Kuhnovi sa podarilo vybaviť skatepark na Gercenovej v Petržalke, v Parku A. Hlinku v Ružinove aj na Tbiliskej v Rači. Projekty v Ružinove a Rači pomáhala betónovať slovenská firma Sketon, ktorá sa špecializuje na skateparky.

Výnimočná bola spolupráca s mestom a Karlovou Vsou, vďaka ktorej vznikol skatepark v parku Suchá Vydrica, ktorý získal aj ocenenie CE-ZA-AR.

Na otvorení skateparku si budú môcť skateri aj zasúťažiť a predviesť svoje triky. (zdroj: Marek Velček)

Okrem Bratislavy a Košíc zažívajú boom aj ďalšie mestá, čo vytvára podmienky pre oživenie súťaže o Slovenský skateboardový pohár. Naposledy sa konala pred pandémiou a s prestávkami fungovala od roku 2007.

„Cesta k vrcholovému skateboardingu je dosť náročná, treba sa zúčastňovať na čo najväšom počte súťaží,“ hovorí Tury. „Zásadným sa stal pre mňa moment, keď som som zistil, že ma to vie živiť. Treba sa však tomu denn-denne venovať.”

Tury v roku 2013 odišiel aj do USA, kde sa zúčastňoval na medzinárodných súťažich. Američania bežne využívajú podmostia na skateparky.

Predtým jazdili po mramore

Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa v Bratislave jazdilo pred Istropolisom, na Slavíne, na Kollárovom námestí a na Štrkovci. Socialistická architektúra mala rada travertín, žulu a mramor, po ktorých sa podľa Kuhna jazdilo najlepšie.

„Viac ako obklad trpeli lavičky. Horšie to však však bolo s rôznymi živlami, ktoré sme tam priťahovali. Na Istropolise boli konflikty a bitky najčastejšie, vyháňali nás odtiaľ,“ hovorí.

Skateparky podľa neho ponúkajú okrem komfortu aj bezpečie. Sú upravené, osvetlené a stretávajú sa tam rôzne skupiny ľudí.

„Oproti ulici majú výhodu aj v tom, že sú robené pre naše potreby a na hladkom betóne to bolí menej ako na asfaltke.”

Skatepark Janka Kráľa má podľa o výhodu aj v tom, že nebude nikdy mokrý.

Zacielili na šport

Mesto v posledných rokoch modernizuje aj štadión na Harmincovej, Zimný štadión Ondreja Nepelu, plaváreň na Pasienkoch aj kúpalisko Rosnička. Obnovuje aj areál zdravia na Zlatých pieskoch.

V tomto roku by malo do športu investovať asi tri milióny eur.

Kluby aj združenia potešila aj zmena dotačnej schémy. Námestníčke Plavúchovej Antalovej sa podarilo presadiť 50-percentnú zľavu na daň z nehnuteľnosti, ak sa používa na športové účely.

Ak sa o ňu chce združenie alebo klub uchádzať, stačí len kontaktovať mesto.

Komunite skaterov ide hlavne o šport a spoločnú jazdu. (zdroj: Marek Velček)

Zostali už len tri stigmy

Skateboarding presahuje aj do kultúry a neznáša byrokraciu. Prečo tak dlho trvalo, kým sa zaradil medzi olympijské športy, skateri nemali veľmi záujem.

Dnes si záujemcovia môžu najať trénera, zúčastňovať sa na súťažiach alebo vstúpiť do klubu, ako napríklad Asociácia skateboardingu SR.

Prvý skateboard si ešte do socialistického Československa priniesli z USA synovia režiséra Miloša Formana Petr Forman s bratom. Vtedajší režim šport vnímal ako nepriateľskú propagandu, medzi mladými si však rýchlo našiel svoje miesto.

Dnes už v ňom propagandu nevidí nikto. „Ale tri stigmy zostali: drogy, hluk a bordel,“ hovorí Kuhn.

Sťažnosti na hluk trvajú od čias, keď si skateri montovali plechové rampy. Boli duté a každé ťuknutie sa niekoľkonásobne ozývalo. Betónové skateparky sú na sto metrov tichšie než hovorené slovo, tvrdí.

„Bordel súvisí s rôznymi živlami, ktoré miesto navštevujú. V Rači sme už párkrát zavolali aj políciu, lebo gangstri zo sídliska sa tam chodia biť. Sú to ľudia, ktorých táto kultúra priťahuje, chodia si tam sadať a pozerať sa,” hovorí.

„Skejťáci skejtujú a v prvom rade si chcú zašportovať. Nikto nechce len sedieť na lavičke a drogovať, pointou je zajazdiť si spolu. Je to zmysluplná aktivita, ktorá dáva ľuďom zmysel v prostredí, kde by sa inak zmysluplná aktivita robiť nedala.“

Jazdia rôzne skupiny - od detí z bohatých rodín po tie chudobnejšie. „Na chvíľu sa premiešajú a potom si ide každý svoj vlastný život.“