BRATISLAVA. Bývalé priemyselné územie Mlynské nivy čaká ďalšia výstavba. O zmenu územného plánu mesto požiadali viaceré firmy, ktoré by chceli na svojich pozemkoch zvýšiť podiel bytov.
Za zmenu územného plánu mali podľa pravidiel, ktoré Bratislava zaviedla v roku 2021, časť z nových bytov odovzdať do mestského bytového fondu.
Po prvých skúsenostiach mesto usúdilo, že veľké menené územia potrebujú širšie investície.
Metodiku teda mesto aktualizuje a v prípade územia väčšieho ako štyri hektáre bude od developera žiadať, aby sa podieľal na infraštruktúre, ako je doprava, zeleň či občianska vybavenosť.
Nový systém chce mesto vyskúšať práve na Mlynských nivách. Za každý pridaný štvorcový meter bytov po zmene územného plánu určili na rok 2024 sumu 130 eur.
Novými pravidlami sa má posilniť pozícia mesta v rozvoji nových území a tzv. dostupného bývania.
Mesto odhaduje, že takto pre zónu získa takmer 88 miliónov eur, ktoré chce využiť na výstavbu električkovej trate, bulváru a parkov. S mestskou častou Ružinov na rozvoj územia využijú aj súčasný poplatok za rozvoj.
V článku sa dočítate:
- ako sa počíta podiel bytov pre mesto,
- prečo tento systém nevyhovuje Mlynským nivám,
- či bude mesto naďalej získavať aj byty,
- ako sa používajú poplatky za rozvoj.
Viac bytov v meste
Koncepcia mestskej bytovej politiky z roku 2021 mala byť odpoveďou na znižujúcu sa dostupnosť bývania v hlavnom meste.
Na určenie vzorca, koľko mesto získa za zmenu územného plánu, za ráta s 20-percentnou maržou bežnou v oblasti výstavby. Mesto si vypýtalo štvrtinu z tejto marže z hrubej podlažnej plochy nových bytov. Firmy platili bytmi.
Prepočet na čistú podlažnú plochu bytov a konkrétny počet bytov sa rôzni podľa detailov konkrétneho projektu.
Mlynské nivy: z industriálnej zóny má byť kompaktná štvrť Čítajte Niektoré zóny, kde investori žiadajú zmeniť územný plán v prospech bývania, však majú podľa mesta naliehavejšie potreby ako zvýšiť počet nájomných bytov. Zvyšujú sa nároky na občiansku vybavenosť, ktorá, keďže územný plán s bývaním v danom územní nerátal, vybudovaná nie je.
Príkladom je zóna Mlynské nivy, pre ktorú mesto vypracovalo samostatnú urbanistickú štúdiu.
O rok budú pýtať viac
V zóne, v ktorej má v budúcnosti žiť 30-tisíc ľudí, chýbajú školy aj iná občianska vybavenosť, zeleň či električková trať. Stáli by desiatky miliónov, len električková trať by podľa odhadov mohla stáť až 70 miliónov.
Mesto teda namiesto odovzdávania bytov dovoľuje developerom prispievať finančným či nefinančným plnením na tvorbu infraštruktúry. Inšpirovalo sa pri tom Vancouverom či Prahou.
Tento rok pýta spomínaných 130 eur na štvorcový meter zo získanej hrubej podlahovej plochy využiteľnej na stavbu bytov, sumu bude každoročne meniť.
Na májovom mestskom zastupiteľstve sa ozvali hlasy, či je suma za byty v širšom centre dostatočná. „Stotridsať eur je mizivá, prodeveloperská hodnota,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová a navrhla 250 eur, čo zastupiteľstvo neschválilo.
„Suma musí zodpovedať piatim percentám plochy bytov," obhajuje koeficient hlavný architekt Juraj Šujan. V Prahe podľa neho platia menej.
Starosta Lamača Igor Polakovič (Team Bratislava) pripomenul, že pred zavedením systému v roku 2021 sa územný plán menil často nepriehľadne a bez protihodnoty pre mesto.
Klimatická kancelária Bratislavy: Máme čo robiť, ako mesto sme doteraz neriešili ekonomickú efektívnosť Čítajte Nové nájomné byty mesto získa aj naďalej pri všetkých zmenách územného plánu na pozemkoch menších ako štyri hektáre. Aj pri väčších pozemkoch developer naďalej najmenej 20 percent sumy splatí bytmi a na infraštruktúru pôjde najviac 80 percent.
Len na kľúčovú infraštruktúru
Získané peniaze podľa mesta zostanú v území, kde sa mení územný plán. Bez toho, aby bola podpísaná zmluva s investorom, nepôjde zmena územného plánu do mestského zastupiteľstva.
Developer si do sumy nemôže započítať vyvolané investície ako zvýšenie kapacity ulice, rozšírenie križovatiek či prekládky sietí. Rovnako ani investície do verejného priestranstva, ktoré nepatrí mestu, ako vnútrobloky či parčíky na jeho pozemkoch, ktoré slúžia len obyvateľom.
Magistrát odhasuje, že z Nív takto získa 88 miliónov eur. Z poplatku za rozvoj ďalších 36 miliónov eur, z toho 68 percent patrí Ružinovu.
