BRATISLAVA. Výrub stromov a kríkov má uľahčiť odstrel medveďov, ktoré sa v nich schovávajú, hovoril o svojom návrhu minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba. Nový zákon by však zaťažil najmä rozpočet miest a obcí.
Dnes musia samosprávy za vyrúbané stromy s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov dostať buď náhradu v podobe výsadby nových, alebo sa im zaplatí ich spoločenská hodnota stromu.
Taraba však navrhuje, aby sa bez povolenia dali rúbať aj dreviny s obvodom do 80 centimetrov. Ak by zákon platil napríklad už počas výstavby bratislavského mestského obchvatu, samospráva by prišla o milióny na poplatkoch.
V článku sa dočítate:
- čo odkázali bratislavskí starostovia Tarabovi,
- ako by sa riešil výrub na Drotárskej, ak by v tom čase platila takáto novela,
- prečo návrh zákona ohrozuje najviac lužné lesy.
Honba na medvede je podľa poslanca Alojza Hlinu z SaS len zámienkou. Skutočnou Tarabovou motiváciou je podľa neho zvýhodniť developerov, ktorí by samosprávam vyplácali menej za výrub.
Hlina vo svojom videu hovorí, že dvaja najväčší developeri J&T Real Estate a Penta by na svojich projektoch Nové Lido a Southbank vďaka tomu poriadne ušetrili. Nové štvrte majú stáť na dnes zalesnenej petržalskej strane Dunaja hneď oproti Eurovei.
Lesoochranárske zoskupenie Vlk odhaduje, že Tarabov návrh sa dotkne stromov na území s rozlohou približne 300-tisíc hektárov a hodnotou viac ako miliarda eur.
Ani starostom sa novela nepáči
V utorok proti novele protestovali aj traja bratislavskí starostovia za mestské časti Staré Mesto, Nové Mesto a Lamač. Kritizovali, že sa o zákone riadne nediskutovalo a parlament ho má prijať zrýchlene.
„Sme zhrození z toho, čo pripravuje ministerstvo životného prostredia, nerozumieme tomu a berieme to ako útok na základné hodnoty a životy ľudí v mestách,“ vyhlásil starosta Lamača Igor Polakovič.
Vláda odobrila návrh koncom apríla a v utorok o ňom rokoval parlament.
Starosta Starého Mesta Matej Vagač dúfa, že ministerstvo príde aspoň s pozmeňovacím návrhom, aby sa novela vzťahovala len na nezastavané územia, teda aby sa netýkala intravilánov obcí.
Mestskej zelene a parkov sa návrh netýka, pomohol by len vlastníkom súkromných pozemkov. Situáciu skomplikuje najzalesnenejším mestským častiam, teda Lamaču, Dúbravke, Petržalke a Karlovej Vsi.
„Súkromný výrub a obnovu zelene budú musieť obyvatelia platiť z vlastného - v opačnom prípade k žiadnej obnove nedôjde,“ hovorí Juraj Lukáč zo Vlka. „Horšie je, že tento proces bude podľa zákona prebiehať tajne, bez šance pre obyvateľov vstúpiť doň.“
Hrozbe medveďa podľahnú aj stromy. Taraba vymyslel výrub, aby sa neschovali Čítajte Prišli by o 300-tisíc eur
Obyčajných ľudí, ktorí potrebujú na záhrade vypíliť strom, sa podľa hovorkyne starostu Starého Mesta Veroniky Gubkovej návrh veľmi nedotkne.
Výraznú úľavu pocítia skôr developeri, ktorým by ušetril peniaze aj čas pri získavaní povolení a dendrologických posudkov.
Ak by napríklad novela platila už počas kauzy výrubu na Drotárskej, Staré Mesto by prišlo približne o tretinu zo 75-tisíc eur, ktoré dostalo od developera ako náhradu za stromy. Mestská časť vtedy za poplatok nechala vysadiť nové dreviny a časť použila aj na údržbu stromov v okolí ulice.
„V roku 2022 sme vydali 548 povolení na výrub stromov v spoločenskej hodnote presahujúcej 300-tisíc eur. Ak by novela prešla, tieto stromy by sa mohli vyrúbať bez povolenia a prišli by sme tak o peniaze,“ hovorí Vagač.
Na Rázusovom nábreží demonštratívne zmeral aj obvod kmeňa platanu, v ktorého tieni zorganizoval tlačovku. Mal priemer 68 centimetrov a rástol približne tridsať rokov. Do obvodu 80 centimetrov mu zostávalo ďalších desať rokov.
Palmové aleje v Bratislave zatiaľ nebudú, ulice už ale lemujú stromy typické pre púšte a stepi Čítajte Vagač upozornil, že v prebiehajúcej klimatickej zmene je Tarabov návrh o to nebezpečnejší, pretože mestám berie stromy bez náhrady.
Okrem toho je pre stromy čoraz ťažšie dožiť sa v meste dospelosti. Zvýšené teploty, málo priestoru pre korene a ubúdajúce množstvo zrážok prežijú len niektoré druhy.
Lužné lesy bez ochrany?
Denník SME oslovil aj správkyne chránených krajinných oblastí Malé Karpaty a Dunajské luhy, ktoré sú na území Bratislavy. Návrh by umožnil výrub aj na súkromných pozemkoch v 2. a 3. stupni ochrany.
K novele sa však vyjadriť nechceli, kým neprebehne rokovanie na ministerstve, ktoré má byť na budúci pondelok. Pozvánku naň dostali podľa správkyne Dunajských luhov Márie Vavrikovej všetci správcovia.
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, chránené vtáčie územie. (zdroj: TASR//Michal Svítok)Na hranici Malých Karpát sa už bez povolenia koncom februára rúbalo. Stalo sa tak na pozemku predsedu Hlasu v Dúbravke Martina Dorčáka, ktorý je aj šéfom odboru komunikácie na ministerstve investícií.
Dorčák na otázky, aký obvod mali stromy, nereagoval, a mestská časť výrub prešetruje.
Z pozemku okresného šéfa Hlasu zmizli stromy. Dúbravka prešetruje podnet na nepovolený výrub Čítajte Na opačnej strane Bratislavy v lužných lesoch môže novela vytvoriť paradoxnú situáciu. Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) upozorňuje, že tam nerastú typické vzrastlé stromy.
„Sú menšie, a práve preto sú predmetom ochrany. Návrh zákona však vlastníkom pozemkov rozviaže ruky a stromy s obvodom do 80 centimetrov budú môcť rúbať a chránená krajinná oblasť sa o tom nemusí ani dozvedieť,“ hovorí.
Taraba si podľa neho neuvedomil, čo môže návrh napáchať v chránených územiach a mestách. Zákon by sa dal podľa neho upraviť ešte tak, že by sa zaviedla ohlasovacia povinnosť a mesto alebo miestna správa ochrany prírody by mohla výrub zastaviť.
„Bol by to rozumný kompromis. Časť odbornej verejnosti totiž návrh v kontexte poľnohospodárskych pozemkov víta. Ak by zákon neschvaľovali v skrátenom konaní, mohla by byť k nemu zaujímavá odborná debata,“ hovorí.
