K divokým fasádovým výjavom Ružinova pridal svoju stopu aj raper Gleb Veselov, vystupujúcu pod umeleckým menom Gleb. Panelák na Exnárovej tak už pár dní zdobí mural - nástenná maľba - s chlapíkom sediacim na sídlisku, ktorý má pod nohami písmeno G.
Mestský poslanec Ján Buocik mural nepovažuje za umelecké dielo. Už v roku 2013 ešte ako vicestarosta Ružinova inicioval vznik dizajn manuálu pre farebnosť fasád. Rozbuškou k nej sa stala bytovka na Súmračnej, ktorá dostala podľa fasády prezývku maskáčový dom.
„Odvtedy sme sa neposunuli nikam a so súhlasom vlastníkov môže na fasáde vzniknúť hocičo,“ hovorí.
V článku sa dočítate:
- ako do fasád zasahujú stavebné firmy,
- čo hovorí Gleb na kritiku muralu,
- ako chce mesto skrotiť divoké fasády.
Naopak pre dôchodkyňu Helenu Kredatusovú, ktorá býva v bytovke s raperom, nová maľba umeleckým dielom je - aj keď netušila, na čo odkazuje.
Dielo na Exnárovej je reklamou na interpretov nový album a náklady naň pokryla jeho eseročka.
V Ružinove sa nachádza aj mural so škrečkom s krhlou, ktorý si zaplatil zas známy e-shop na oblečenie.
„Každý nech si na to spraví vlastný názor, ale čo viem, my sme tu s tým všetci spokojní,“ hovorí suseda. „Dúfame, že to odradí tých chlapcov, ktorí nevedia maľovať a len nám tu ničia fasády svojimi haky-makmi, vraj si potom nelezú do kapusty.“
S dielom súhlasili všetci obyvatelia bytovky. (zdroj: Marko Erd)Členovia grafitovej komunity sa naozaj riadia nepísaným pravidlom, že si navzájom neprekresľujú svoje diela. Neplatí to v prípade, ak nesú nenávistný obsah, vtedy ich pretierajú a niektorí ich v meste dokonca aj cielene vyhľadávajú, aby ich ničili.
Eva Husárová, ktorá prišla z Trenčína za príbuznými, by chcela vidieť podobné diela aj vo svojom meste. Marek Miklaš z neďalekej bytovky zas poukázal na diela v okolí Nevädzovej ulice, kde muraly kopírujú okolitú prírodu.
"Mne sa najviac páči, keď nám tu maľujú tie veselé zvieratká," hovorí seniorka Marcela Pružinová bývajúca cez cestu.
Gleb: Nerobili sme to so zlým úmyslom
Predseda vlastníkov bytov na Exnárovej Miloš Ličko už pred rokom a pol hľadal umelcov, ktorí by na bytovke prekryli nasprejovanými nápismi, ktoré im hyzdili fasádu.
Inšpirovali sa práve reklamným grafitom škrečka. Odkedy ho namaľovali, na fasáde nepribúdali ďalšie tagy. Ponuka Gleba Veselova im teda prišla vhod.
Interpret sa na projekt pozeral ako umelec. Keď hľadal miesto pre mural k albumu s názvom Dlhá cesta domov, sídlisko, na ktorom vyrastal, mu pripadalo na to najvhodnejšie.
Priznal však, že dielo spĺňa aj účel reklamy.
„Keď si úplne odmyslím seba a svoj album, tak som rád, že sa vieme podeliť o tento originálny cover (titulná fotografia albumu, pozn. red.) aj s ľuďmi, ktorí nepoznajú moju hudbu a nevedia, kto som,” hovorí umelec.
Mural nepovažuje za vizuálny smog, pretože ho podľa neho robili profesionálni streetart umelci. Diskusiu okolo grafity vníma ako vyjadrenie vkusu jednotlivcov.
"Neviem, nakoľko je potrebné tým ľuďom niečo odkazovať alebo sa obhajovať. To by sme mohli analyzovať každú jednu maľbu v meste," hovorí. "Nech sa ľudia hnevajú aj tešia, vypustia svoje emócie von. Ide sa ďalej. Robili sme to s dobrým úmyslom."
Bratislava je zamorená tagmi. Východiskom by mohli byť legálne steny, tie si ale niektorí neprajú Čítajte Pred Veselovom dostal Ličko ponuku na mural za 3,5 tisíca eur. Siahal by však len do výšky troch metrov, čo by úplne neprekrylo tagy, ktoré siahali vyššie.
Súčasný mural meria na výšku približne osemnásť metrov a na šírku desať, je zadarmo.
Ponuku brzdil viac než rozpočet ľudský faktor.
„Keďže by sme sa na to museli skladať, musel by som získať súhlas každého vlastníka. Pri 64 ľuďoch považujem za nemožné, aby sme sa všetci zhodli na jednom návrhu,” hovorí Ličko.
Maximálne dve farby, výnimka len pre balkóny
Farebný chaos na priečeliach panelákov mal v minulosti zastaviť zákon. Poslanec Buocik v roku 2013 tlačil na svojich spolustraníkov z SDKÚ, aby v parlamente presadili zákon, ktorý by dal mestám a mestským častiam právo vydávať záväzné stanoviská k návrhom fasád.
Téma však medzi jeho kolegami veľmi nezarezonovala a strana bola vtedy v opozícii. Ministerstvo dopravy a výstavby síce avizovalo, že reguláciu zahrnie pri príprave nového stavebného zákona, no nestalo sa tak.
„Robili sme si prieskum, odkiaľ prichádzajú tie šialené farebné kombinácie a geometrické obrazce, a zistili sme, že ľuďom ich ponúkajú priamo stavebné firmy, ktoré fasády realizujú,” hovorí poslanec.
Výhodou zákona, ktorý neprešiel, by podľa neho bolo, že by sa kompetencie preniesli z bytovej komisie na odborne vzdelaných ľudí z kancelárie hlavného architekta alebo odboru územného plánovania.
„Teraz dizajn vypracuje v lepšom prípade stavebný inžinier tej-ktorej firmy, v horšom rozhodnú ceny. Ak je napríklad v ponuke svetlozelená najlacnejšia, obyvatelia si ju vyberú bez ohľadu na to, akej farby je susedná bytovka.”
Regulácie v tomto smere pritom nie sú pre ľudí zo Slovenska žiadnou novinkou. Obyvatelia domov v pamiatkových zónach na ne narazia zakaždým, keď musia pristúpiť k rekonštrukcii fasády.
Bytovku obliekli aj do maskáčov. Dúhové sídliská má skrotiť zákon Čítajte S nezáväzným manuálom prišli v roku 2013 aj dve iniciatívy - Fasády a Farby pre 500 bytov. Prvá zmienená spolupracovala aj s už zosnulým architektom Iľjom Skočekom, ktorý naprojektoval Istropolis, Štrkovec či sídlisko Ostredky.
„Prišiel s návrhom, aby sa vnútrobloky, rozlišovali cez farby. Malo ísť len o jemné detaily, napríklad balkóny alebo okná, fasády mali mať v celom sídlisku rovnakú farebnosť s použitím maximálne dvoch farieb.”
Vo Viedni vizuál fasád pripomienkujú mestskí architekti. Ich úlohou je chrániť kompozíciu, materiálové vplyvy a farebnosť celkov. Na regulácie možno naraziť aj v menších mestách - k preferovaným patria pastelové farby.
Zmeny sú už na stole
Mesto môže pri plánovaní druhých strán zasahovať len do usporiadania výstavby v priestore a funkčného využitia daného územia. Magistrát už rozbieha prípravu nového metropolitného územného plánu.
Odraziť sa má od novej stavebnej legislatívy.
„Vykonávacia vyhláška k zákonu o územnom plánovaní medzi voliteľné regulatívy zaradila aj regulatív farebnosti. Možno predpokladať, že ho v niektorých lokalitách využijeme,” avizuje hovorca mesta Peter Bubla.
Stavebný zákon, ktorý mal odloženú účinnosť, prinesie prípustnú škálu farieb na fasádach. Vítajú aj v Petržalke, pre ktorú sú muraly charakteristické už od 70. rokov. Niektoré z nich však prekrylo zateplenie.
„Tradícia veľkoplošných muralov sa v Petržalke zachováva a vznikajú tu totiž stále nové umelecké diela, napríklad na severnej štítovej fasáde bytového domu na Topoľčianskej ulici," hovorí Dávid Pavlík z referátu komunikácie mestskej časti.
Metropolitný inštitút Bratislavy nemá riešenie farebnosti fasád vo svojom koncepčnom prístupe. V budúcnosti však chystajú nadviazať spoluprácu s hlavným architektom mesta.
