Bratislava má klimatický plán. Cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 percent a posilniť ochranu obyvateľov pred zmenou klímy.
Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta (SECAP) vypracoval nový útvar na magistráte – k l imatická kancelária, ktorý vznikol v novembri.
O tom, čo konkrétne prináša, sme hovorili so SOŇOU ANDRAŠOVOU a MARIÁNOM ZACHAROM. V kancelárii pracuje aj Adela Syslová.
V rozhovore sa dočítate:
- čo prinesie klimatický plán Bratislave,
- kto ponesie náklady,
- aké sú priority v znižovaní emisií na tento a budúci rok,
- prečo nejde len o ekológiu, ale aj o sebestačnosť,
- prečo je klimatický plán v európskych mestách štandardom.
Prečo mesto potrebuje klimatický plán?
Soňa Andrašová: Na území miest vzniká veľká časť emisií skleníkových plynov. Mestá sú zároveň bližšie k obyvateľom než národné vlády, riadia služby a činnosti, ktoré majú priamy vplyv na to, ako sa ľudia správajú v meste, či už ide o dopravu, nakladanie s odpadmi, alebo o to, ako mesto vyzerá.
Pokiaľ ide o samotné mesto Bratislava, naším cieľom bolo podporiť a koordinovať činnosti týkajúce sa klimatickej zmeny, ktoré už prebiehali. Zároveň sme vnímali, že je tu jedna zásadná medzera a to je energetická efektívnosť, ktorej sa iné mestá v regióne už venujú, a v ktorej sme boli trochu pozadu.
V tomto klimatický plán prináša niečo nové a to posilnenie výroby čistej energie a zameranie sa na obnovu mestských a verejných budov.
Čomu Bratislava čelí z pohľadu klimatickej zmeny?
S. A.: V lete čelíme veľkým horúčavám a efektu „mestského tepelného ostrova“, keď sa mesto neochladí ani v noci. Povrchy, ktoré tu máme, absorbujú teplo, ktoré sa v noci uvoľňuje.
Čoraz častejšie sa objavujú aj prívalové zrážky, ktoré kanalizácia nedokáže absorbovať, pretože na to nebola stavaná. Tieto efekty vidíme už teraz a do budúcna sa budú zhoršovať.
Najzraniteľnejšie sú husto osídlené a zastavané časti, ktoré majú najmenej zelene, čiže napríklad Staré Mesto alebo vybrané oblasti Ružinova. Máme šťastie, že sú tu Malé Karpaty a Dunaj. Zraniteľné územia sú skôr koncentrované a menšie.
Čo sa s tým dá robiť?
