Premávka na križovatke Podlesnej a Studenohorskej ulice v Bratislave pripomína chaotickú dopravu v Indii. Najviac trpia chodci, ktorí sa musia predierať pomedzi autá, čím ohrozujú seba aj vodičov.
Riešením má byť križovatka holandského typu. Združenie Cyklokoalícia ju presadzuje už šesť rokov, lebo zlepší situáciu chodcov a cyklistov deliacimi ostrovčekmi, ktoré usmerňujú premávku a zároveň ju spomaľujú.
Občianske združenie projekt zaplatilo a darovalo magistrátu. V roku 2018 ho viedol ešte primátor Ivo Nesrovnal, podľa šéfa Cyklokoalície Dana Kollára bol však vtedy viac zaneprázdnený predvolebnou kampaňou a asfaltovaním ciest.
Čerstvo vyasfaltovaná križovatka na Podhájskej v Lamači projekt zbrzdila.
Súčasné vedenie mesta ho rozdelilo do dvoch etáp. Prednedávnom predznačilo dopravné značenie na celej ulici Podháj, práce by mali skončiť tento týždeň. Mesto to stálo 95-tisíc eur.
Druhá etapa odštartuje, až keď sa bude zavádzať značenie pre parkovací systém PAAS. Mesto odhaduje, že potrvá do konca roka.
Výsledkom nebude celkom holandská križovatka, skôr hybrid. Aj tak však pôjde o slovenský unikát.
Mesto sa snaží ušetriť
Mesto z projektu Cyklokoalície vzalo len niektoré prvky. Chránené cyklopruhy a holandské križovatky medzi nimi nie sú.
Cyklopruhy budú viesť popred zaparkované autá pri chodníku, kde ich otvorené dvere podľa Kollára môžu cyklistov ohrozovať.
Cyklotrasy nebudú fyzicky oddelené od cesty a od jazdných pruhov nebudú mať ani výrazný odstup.
Podľa holandského vzoru by cyklisti museli byť v každom z rohov chránení ostrovčekom.
Mesto chystá lacnejší variant, pribudne pár zábran a niektoré ostrovčeky naznačia len farbou na asfalte.
„Veríme, že keď sa otestuje v praxi, inšpiruje to aj ďalšie mestá a obce, aby podobne redizajnovali svoje križovatky,“ myslí si Kollár.
Riešenie by malo bezpečnosť zaistiť aj vodičom, ktorý v zákrute lepšie uvidia chodcov. Ostrovčeky majú zmenšiť úsek, na ktorom by mohlo dôjsť k zrážke.
Termín výstavby električkovej trate pred SND je známy, mesto možno príde o príspevok Čítajte Dopravu na križovatke komplikovali aj rodičia, ktorí deti privážali priamo k škole, aj zásobovacie autá. Vozidlá sa potom nelegálne otáčali priamo na ceste.
Vzniknú preto drop off zóny a problém s otáčaním vyrieši nový manévrovací priestor. Na rôznych úsekoch cesty nahradí dvojitú plnú čiaru prerušovaná.
Pôsobia na psychiku vodiča
Jazda autom bude na mieste opäť o čosi pomalšia. Rádovo by vraj malo ísť o pár sekúnd.
Zmena však má vytvoriť u chodcov pocit bezpečia. „Keď kráčame za cieľom, prirodzene pri tom chceme čo najmenej premýšľať,“ hovorí študent pražského ČVUT Martin Šulek, ktorý v bakalárskej práci analyzoval dopravu v Bratislave.
Začína sa oprava Hradského mosta. Bratislavčania si budú musieť nájsť obchádzkové trasy Čítajte Napríklad pri prechádzaní cez dlhé priechody štvorprúdoviek bez semaforov musí chodec sústavne kontrolovať obe strany a zároveň si vypočítať, či stihne prejsť skôr, než dorazí rozbehnuté auto.
„Keď takýto priechod rozkúskujete pomocou ostrovčekov, tento stres znížite. Zrazu stačí prejsť zopár metrov, dostať sa do bezpečia za ostrovčekom, počkať a potom znova prejsť na ďalší a tak ďalej,“ hovorí študent.
V Česku a Nemecku osádzajú deliace ostrovčeky na štvorprúdových cestách zo zákona. Križovatka sa tak stáva bezpečnejšou, potvrdzuje aj dopravný psychológ Karol Kleinmann.
Napríklad v Helsinkách a Osle sa samosprávam podarilo znížiť smrteľné nehody na nulu.
V Bratislave chýbajú verejné toalety, ale nedá sa to dokázať Čítajte „Vo veľkom zasahujú do infraštruktúry, aby minimalizovali ľudský faktor, respektíve zlyhanie zapríčinené z rôznych príčin, a nadradzujú chodcov a cyklistov pred autami,“ vysvetľuje Šulek.
Kleinmann myslí aj na vodičov, ktorí môžu byť so zmenami na ulici Podháj nespokojní. Obmedzovať autá a znižovať ich rýchlosť je však svetový trend.
„V doprave by sa mali uprednostňovať chodci a cyklisti, najmä vzhľadom na klimatické výzvy a preplnenosť ciest,“ tvrdí však.
Autá obmedzovali tridsať rokov
Holandsko malo v 60. rokoch s dopravou problémy. „Bola to druhá Amerika, autá jazdili aj priamo cez Rijksmuseum, kde je vystavený napríklad Van Gogh. Rovnako bežné boli aj cesty priamo cez parky,“ opisuje Šulek.
Loading
...V Amsterdame obyvatelia vtedy tak lipli na svojich autách, že padol aj návrh, aby vysušili kanály v meste a postavili namiesto nich nové cesty.
„Keď sa stala situácia neúnosnou, v 70. rokoch prišla zmena a výraznú rolu v tom zohral a štát a nová legislatíva,“ hovorí Šulek.
Zmeny presadili zhruba za tridsať rokov. „Nerobili to však štýlom, že by spravili z automobilu nepriateľa číslo jeden, len si uvedomili, že musia autá obmedziť na minimálnu prijateľnú mieru.“
Zmena zahŕňala rozširovanie železníc aj rozvoj MHD. Holanďania pre ňu stavajú aj samostatné cesty, tzv. busbaany.
