Ganymedova fontána od Viktora Tilgnera pred divadlom.
Okrem spomenutého kláštora sa na Promenáde (teraz Hviezdoslavovom námestí) nachádza aj ďalší kláštor sestier krížovníckej rehole. V našom meste sa usadili v roku 1875, keď na podnet grófky Pálffyovej a grófky Dezasseovej vznikol spolok, ktorého členovia sa zaviazali platiť mesačne alebo ročne určitú sumu na vydržiavanie rehoľných sestier, pričom si vyhradili, že v prípade choroby ich budú sestry ošetrovať. O niekoľko týždňov bola základina zabezpečená a 20. septembra 1875 mohli sestry začať svoju činnosť.
Delegácia za sestry
V roku 1877 sa obrátila na prímasa delegácia so žiadosťou, ktorú podpísalo 1622 pánov, aby udelil reholi povolenie na trvalý pobyt. Delegácia, ktorú tvorili gróf Štefan Pálffy, barón Ernest Walterskirchen, Ladislav Szentiványi, Štefan Burian a Jakub Palugyay, odniesla žiadosť do Ostrihomu prímasovi a on ochotne vyšiel v ústrety všeobecnému želaniu.
Chorí a osamelí
Počas bosnianskej okupačnej vojny v roku 1878 sestry už pracovali v prešporskej vojenskej nemocnici aj v lazaretoch. Farár Ludwig v roku 1885 s veľkými ťažkosťami získal pre ne za 9000 zlatých dom na Promenáde, ktorý adaptovali na kláštor. Prešporský kanonik (terajší vacovský biskup) gróf Karol Csáky v roku 1886 slávnostne vysvätil domácu kaplnku v prítomnosti rehoľných sestier a početných vznešených hostí.
Sestry krížovníckej rehole sa venujú ošetrovaniu chorých, svojou činnosťou na tomto poli si získali zaslúžené uznanie. Do kláštora prijímajú na byt a stravu aj osamelé ženy.
Ganymedova fontána
Mimoriadnou okrasou námestia je Ganymedova fontána pred divadlom, ktorú na podnet Felixa Pisztóryho objednala v roku 1888 prešporská Prvá sporiteľňa za 40 000 korún u Viktora Tilgnera. Okolo fontány sú vo veľkom kruhu vysadené kvety a stoja tam štyri kandelábre. Mestská vodáreň každoročne bezplatne poskytuje vodu pre fontánu, v roku 1903 to bolo 22 800 kubických metrov.
Petöfi namiesto Hummela
Oproti divadlu, pred vstupom na tienistú Promenádu, na trávnatej vyvýšenine stojí busta Jána Nepomuka Hummela, Mozartovho vynikajúceho žiaka, zhotovená z bronzu a kararského mramoru. Dielo vytvoril Viktor Tilgner za 14 000 zlatých, ale po dokončení Petöfiho sochy premiestnili Hummelovu bustu na Malú promenádu a na jej miesto sa dostal Petöfi.
(Nabudúce - Hviezdoslavovo námestie, pokračovanie)
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
Hummelovu bustu na Promenáde vystriedala Petöfiho socha.
