Bratislava bola pred dvadsiatimi rokmi plná modrých balónikov so žltými hviezdami. Z dvadsaťročných fotografií osláv vstupu do Európskej únie srší optimizmus, boli tiež plné veľkých gest aj nádejí na zmenu k lepšiemu.
Slávnosti z 30. apríla 2004 si pamätá aj Ingrid Konrad, ktorá od roku 2011 viac ako desaťročie pôsobila ako hlavná architektka mesta. Opísala ich ako deň, keď takmer všetci vedeli, kam patria a ktorým smerom sa chcú rozvíjať ďalej.
„Potom prišla realita. Ľudí sklamalo, akým spôsobom sa európske peniaze v meste investujú a boli zároveň aj netrpezliví,“ hovorí Ingrid Konrad. Zmeny a investície totiž neprichádzali okamžite.
„Treba si však pripomínať ten veľký optimizmus, ktorým sme žili, aby sme len neplakali nad tým, čo tu nefunguje a čo nám nestačí. Tieto veľké zmeny totiž neprichádzali zhora, vybudovali sme si ich sami zdola,“ hovorí.
Postupne sa v Bratislave začali objavovať tabule s informáciou o financovaní z fondov EÚ. Zafinancovali z nich napríklad nové električky či trolejbusy, električkové trate, zastávky či informačné tabule.
Najangažovanejšie, najotvorenejšie a najrýchlejšie sa meniace mesto východnej Európy. Tak Bratislavu označovali na rôznych veľtrhoch v zahraničí, na ktorých Konradová ako hlavná architektka mesto zastupovala. Bratislava podľa nej už dávno nie je len nevýraznou betónovou džungľou s nesplneným snom o vlastnom metre.
„Ľudia, ktorí Bratislavu navštevujú s niekoľkoročnými rozostupmi, vidia, ako ďaleko sa posunula. Začalo to rekonštrukciou historického centra mesta a vytvorením jednej z najväčších peších zón v Únii, mesto sa viac zazelenalo a adaptovalo aj na klimatické zmeny, zrekonštruovali sme infraštruktúru a buduje sa nová. “

Každé tretie vozidlo MHD zaplatila Únia
Nové električky, trolejbusy aj autobusy s alternatívnym pohonom na elektrinu či vodík Bratislava nakúpila s pomocou európskych peňazí. Rovnako aj zastávky, električkové a trolejbusové trate či depá. Za posledných päť rokov na ne Dopravný podnik Bratislavy (DPB) prečerpal takmer 300 miliónov eur.