Zanedbaná funkcionalistická budova, ktorú návštevníci obchádzajú na promenáde pri Dunaji, kontrastuje so zrúcaninou hradu Devín v pozadí.
Za plachtou, ktorá nahrádza fasádu, stojí pôvodná stavba devínskeho amfiteátra, ktorý už dlhé roky chátra.
V minulosti bol živým a masovo navštevovaným miestom. Prvá podoba amfiteátra vznikla pre potreby Nemcov, keď Devín patril nacistickej Tretej ríši, hlavnú budovu, na ktorú sa pozeráme dnes, postavili po vojne na oslavy Slovanského dňa.
„Napriek ideológii, ktorá stála v pozadí vzniku tejto stavby, a ideologickým prepojeniam, ktorým sa nevyhla ani v období socializmu, je objekt letného divadla nositeľom významných pamiatkových hodnôt,“ hovorí odborný radca Pamiatkového ústavu Radomír Sabol.
Pamiatkový ústav devínsky amfiteáter vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku.
Znamená to, že mu už nehrozí zbúranie ani výrazná prestavba. Status pamiatky by nemal robiť problémy ani pri rekonštrukcii.

Po sporoch so súkromnou spoločnosťou, ktoré sa ťahali od 90. rokov, sa amfiteáter pred niekoľkými rokmi dostal späť mestu. Na čo presne by mohol slúžiť, mu ešte nie je jasné.
„Nič nové netreba vymýšľať,“ myslí si historik architektúry Peter Szalay. „Bolo by skvelé, keby sa tam vrátila funkcia amfiteátra. V Bratislave už také miesta nezostali.“
Doba architektúru nepoznačila
Po Mníchovskej dohode z roku 1938 bol Devín odčlenený od Československa a pripojený k Rakúsku.
„Myšlienka zriadiť pod devínskym hradným bralom prírodný amfiteáter vznikla v krátkom období nemeckého panstva na Devíne počas druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje Sabol.