Petícia za obmedzenie dopravy po Šancovej prináša prvé výsledky. Mestské zastupiteľstvo vo štvrtok poverilo primátora, aby do šiestich mesiacov predstavil návrh opatrení na zníženie hluku a návrh na vybudovanie priechodu pre chodcov pri Ľadovej a Beskydskej ulici.
Ide o prvú oficiálnu reakciu zastupiteľstva na petíciu. Na predchádzajúcom rokovaní mestskí poslanci uznesenie neodhlasovali, keďže časť poslancov predtým odišla zo sály.
„Je to určite pozitívny krok, aj keď sme dúfali, že toho bude viac. Budeme ďalej tlačiť na ďalšie opatrenia, ktoré by zlešili kvalitu života na Šancovej,“ hovorí Ivana Nemethová z občianskeho združenia Znepokojené matky.
Ambiciózna petícia
Petíciu Dajme Šancovej šancu na život podpísalo minulé leto vyše 3500 ľudí. Žiadali, aby sa urýchlene a komplexne pristúpilo k upokojeniu automobilovej dopravy na Šancovej ulici. Miera premávky tam podľa nich prekročila únosnú hranicu.
V požiadavkách bolo znížiť počet jazdných pruhov individuálnej dopravy na jeden v oboch smeroch, vytvoriť bus pruhy aj cyklotrasy. Ďalej žiadali vytvoriť nové priechody pre chodcov na mieste, kde sa pripájajú Ľadová a Beskydská ulica a na mieste, kde sa pripája Belehradská.
Okrem toho obyvatelia žiadali lepšie možnosti pre peších, vymáhanie povolenej rýchlosti a opatrenia, ktoré by znížili hluk na ulici.
Dajme Šancovej šancu na život, vyzývajú Bratislavčania v petícii Čítajte „Niektoré požiadavky v našej petícii boli ambiciózne a nečakáme, že budú všetky splnené hneď a naraz,“ hovorila urbanistka a architektka Ivana Nemethová.
Mesto reagovalo veľmi opatrne. Ako uskutočniteľný sa zdal práve priechod pre chodcov pri Ľadovej a Beskydskej. Dnešné priechody na Šancovej niekde delí až 400 metrov.
Uvoľniť miesto pre bus pruhy či cyklopruhy pre mesto nateraz neprichádza do úvahy.
Sekcie dopravy a životného prostredia magistrátu na petíciu odpovedali, že Šancová je súčasťou vnútorného a stredného mestského okruhu a alternatíva nie je. Tou by podľa mesta malo byť vybudovanie tzv. severnej tangenty.
O výstavbe sa hovorí už roky, podľa iniciátoriek petície je v nedohľadne a nemá zmysel na ňu čakať.
Mesto reaguje opatrne
Na zadaní svetelného priechodu pre chodcov v križovatke Šancová-Ľadová-Beskydská sa podľa magistrátu už pracuje. O priechode pri Belehradskej zatiaľ neuvažuje.
Mesto tiež odkázalo, že obce nemajú právomoc trestať vodičov za prekračovanie rýchlosti. Bratislava čaká na to, keď zákon umožní uplatňovať tzv. objektívnu zodpovednosť na základe meraní stacionárnymi radarmi. Pokuty by chodili majiteľom áut bez ohľadu na to, kto šoféroval.
Vo februári mali mestskí poslanci petíciu zobrať na vedomie. Starosta Starého Mesta navrhol čiastkové uznesenie, do ktorého pridal požiadavky, aby primátor do pol roka pripravil návrh na zníženie hluku a priechody v úseku Šancová-Ľadová-Beskydská.
Okrem Mateja Vagača podporu petícii vyjadrili poslanci Adam Berka, Dana Kleinert a Igor Polakovič (všetci Team Bratislava). Pri hlasovaní však zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a po prestávke námestníčka primátora stiahla bod z rokovania.
Vo štvrtok ho prerokovali opäť, do diskusie sa zapojili aj občania, či už podporovateli petície, alebo jej odporcovia.
Poslanci petíciu zobrali na vedomie a odhlasovali požiadavku na prípravu priechodu pre chodcov a opatrení na zníženie hluku z dopravy.
Ulica pre autá
Šancová, ako ju poznáme dnes, vznikla v 70. rokoch, keď pre výstavbu vysokokapacitnej dopravnej tepny a rozšírenie ulice zbúrali časť pôvodných budov.
Peší pohyb po nej nie je príjemný. Obyvateľov okrem hluku trápi aj znečistenie ovzdušia, ktoré je na ulici mimoriadne vysoké. Odborníci tam nedávno namerali prekročené povolené hodnoty oxidu uhličitého aj ultra jemných častíc.
Vzduch v Bratislave je najviac znečistený tam, kde sa bežne nemeria Čítajte „Nechceme zakázať autá, nechceme zo Šancovej pešiu zónu,“ tvrdí Nemethová. „Chcem len, aby bol verejný priestor rozdelený spravodlivejšie, aby mali aj iné režimy dopravy svoj priestor.“
Mesto deklaruje, že chce uprednostňovať iné typy dopravy ako automobilová, ale počet áut v Bratislave stále stúpa. Zaregistrovaných je o 31-tisíc osobných áut viac než v roku 2019, spolu takmer 355-tisíc. V roku 2004 to bolo 165-tisíc.
