Medveď Félix sa narodil v bratislavskej zoologickej záhrade pred 28 rokmi a celý život poznal len betónové steny, ktoré tvorili jeho výbeh.
Smutný pohľad na najväčšiu európsku šelmu zatvorenú na pár sto štvorcových metroch tvrdého umelého povrchu mali návštevníci takmer hneď na začiatku areálu.
Minulý rok sa v Zoo Bratislava pustili do prestavby výbehu, ktorý rozšírili o lesnú časť s prirodzeným prostredím. Félixovi ju sprístupnili vo februári, medveď, ktorý za celý život nepoznal nič iné ako betónové steny, však potreboval istý čas, kým sa odvážil objavovať nový priestor.
Počas posledných dní čoraz častejšie prechádzal na okraj výbehu a obzeral si ho. Zlomový moment prišiel vo štvrtok a Félix sa rozhodol prekonať svoje hranice a lesný výbeh preskúmať.
„Dnes ho dokonca porozrýval, čo bolo vlastne prvýkrát v jeho živote, čo sa dostal do kontaktu so zemou,“ hovorí Félixova chovateľka Jana, ktorá sa, tak ako ostatní zamestnanci, z nového výbehu veľmi teší.
Výbeh má medveď takmer trikrát väčší ako predtým, stará časť mu zostala. „Nebudeme ho tlačiť do toho, aby obýval len novú časť,“ hovorí chovateľka.
Namiesto betónu les
Betónové výbehy pre medvede, ktoré boli v 60. rokoch, keď vznikla bratislavská zoo, bežné, už dnes spôsobia nevhodne.
Nový výbeh pre Félixa plánovali dlhšie. Najskôr zoo uvažovala, že ho presunie do vzdialenejšej a väčšej časti, kde sú teraz vlky.
Nakoniec sa rozhodli rozšíriť jeho výbeh o lesnú časť, kde boli predtým kozy kamerunské. Veľké zmeny nemuseli robiť, len spevnili svah, vysadili trávu, kríky a dreviny a vytvorili brloh. K pôvodným 300 štvorcovým metrom, ktoré pozostávali z dvoch vonkajích výbehoch a jedného vnútorného výbehu, pribudlo 500 štvorcových metrov lesného prostredia.
Félix je bojazlivý a jeho chovateľka je rada, že si nemusel zvykať na úplne nové prostredie a nemal taký stres.
„Prvýkrát sme ho pustili do novej časti koncom februára, hneď na začiatku sa dotkol elektrického ohradníka, ktorý ho kopol, tak zutekal,“ opisuje chovateľka. Najbližšie obdobie do nového výbehu nechodil vôbec.
Medvede, ktoré žili celý život na jednom mieste, si podľa odborníkov na nové priestory zvykajú ťažko. Môže to trvať aj rok.
Félix sa však v poslednom čase začal o výbeh opäť zaujímať. Prvých pár dní len vošiel dovnútra a zase sa vrátil.
Potom sa však odhodlal ísť ďalej a prvýkrát pocítil pod nohami pôdu. Poohmatával stromy a poobhrýzal trávu. „Po toľkých nových zážitkoch sa vrátil do starého výbehu naozaj unavený,“ hovorí chovateľka.
Félixov nový život
V novom výbehu, ktorý zatiaľ neprešiel celý, medveďa čaká ešte ďalšie objavovanie. Chovatelia mu na zem poukladali kusy zeleniny, aby ho nenásilne naviedli pokračovať.
„Teraz bude skúmať, čo sa bude dať, a predpokladám, že bude aj postupne rušiť všetko, čo sa postavilo, ale s tým rátame,“ smeje sa chovateľka.
Félix žije sám a aj naďalej bude. Medvede sú samotárske zvieratá a aj v zoo dávajú viacerých do jedného výbehu len výnimočne, napríklad ak sú súrodenci.
Keď bol malý, žil vo výbehu s matkou, ktorá sa dožila na medveďa úctyhodných 43 rokov. Félix má 28 a je už postarší. S iným medveďom by už žiť nevedel. Je vykastrovaný, vraj mu nechýba ani samica.
Aj keď na pozornosť návštevníkov je zvyknutý, zostáva šelmou. „Dotyky vyslovene nenávidí,“ hovorí jeho chovateľka. „Občas, keď nemá náladu, prejavuje sa ako skutočné divoké zviera. Takže by som si ani nikdy netrúfla k nemu chodievať.“ K žiadnemu konfliktu však nikdy nedošlo.
Medvede sa majú najlepšie v Košiciach
Nový výbeh ocenil aj Tomáš Hulík, ktorý v minulosti viedol bratislavskú aj bojnickú zoologickú záhradu. „Pre Félixa je to veľká zmena k lepšiemu.“
Betónové výbehy okrem Bratislavy majú aj v zoo v Bojniciach, aj keď majú pre viacero svojich medveďov aj nové výbehy.
Najlepšie podmienky majú u nás medvede v Košiciach, kde sú prírodné výbehy. Zoológ Michal Haring, ktorý sa venuje záchrane medveďov, hovorí, že tam najradšej umiestňujú odchytené medvede.
Zmenili aj terminológiu. „Už sa nepoužíva termín zviera v zajatí, ale zviera v ľudskej opatere,“ hovorí Haring.
Upozorňuje aj na to, že v Česku sú podmienky pre zvieratá lepšie. Myslí si to aj Hulík, ktorý pripomína, že namiesto „vystavovania zvierat“ v Česku vnímajú zoologické záhrady svoju úlohu oveľa komplexnejšie.
„Bratislava by si mala uvedomiť, že zoologická záhrada môže byť pre ňu výkladnou skriňou tak, ako je to v Prahe či v Ostrave,“ myslí si Hulík. „Bratislavskú zoo navštívi 250- až 300-tisíc ľudí ročne, čo je slušná masa ľudí, ktorým viete ponúknuť nejaký zážitok, vzdelať ich či nadchnúť pre ochranu prírody.“
