Hradby Bratislavského hradu, ktorý ročne navštívia päť miliónov desaťtisíce ľudí, naďalej praskajú. Po múre nad Žigmundovou bránou sa rozliezajú praskliny a časť hradby sa nakláňa a oddeľuje od chodníka. Štrbina má v najširšom mieste šírku takmer pol metra.
Hradný areál spravuje kancelária Národnej rady a SME o stave múru naposledy informovala v októbri. Tvrdila, že presnú príčinu puklín ani posunov na hradnom kopci nepozná, chýbali vraj dáta. Verejnosť však ubezpečila, že návštevníkom nič nehrozí, a že vybaví ďalšie odborné posudky.
Ani po polroku však nie je známa presná príčina vzniku puklín a hrad sa nedočkal ani nápravy poškodenia. Kancelária o výsledkoch posudkov ani termíne orpáv nehovorí, na otázky neodpovedala.
V článku sa dočítate:
- v ktorom roku sa začali objavovať praskliny na múre,
- nakoľko je Hradný kopec stabilný.
Fotografie prasklín sa začali šíriť aj na sociálnych sieťach a verejnosť ich spája s výstavbou novej mestskej štvrte Vydrica hneď pod hradným bralom. Developer pred pár rokmi časť brala odstránil a vybudoval na ňom masívny oporný múr, ktorý mal zabezpečiť jeho statiku.
Spoločnosť Lucron akýkoľvek súvis medzi prasklinami a svojou výstavbou odmieta. Jej hovorca Pavel Baslík hovorí, že poskytujú plnú súčinnosť kancelárii Národnej rady.
Na začiatku apríla sa podľa neho ich odborníci stretli aj s pracovnou skupinou kancelárie, ktorá vznikla po medializácii problému.
Na fotografii, ktorá sa šírila minulý rok, vidieť, ako prasklina oddeľuje chodník od múru. (zdroj: Vladimír Dudoň/Facebook)„Boli navrhnuté viaceré konkrétne merania, ale aj kroky smerujúce k riešeniu situácie,” tvrdí Baslík. Viac nespresnil, denník odkázal na kanceláriu Národnej rady.
Ak by sa preukázalo, že príčinou prasklín je výstavba vo Vydrici, kancelária by si náklady na opravu nárokovala od developera.
Developer svoj postoj nemení
Chodník už raz opravovali v roku 2018, hovorí riaditeľ Mestského úradu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel. Ak by praskliny súviseli s výstavbou vo Vydrici, odklonil by sa skôr južný múr medzibránia bližšie k budove parlamentu, myslí si.
Na hradnom kopci sú praskliny. Verejnosť ich spája s výstavbou vo Vydrici Čítajte Totožné stanovisko dal minulý rok TASR aj jeho kolega Ján Mackovič, riaditeľ krajského pamiatkového úradu.
„Zobrazený odklon múru aj praskliny v dlažbe sa objavili už v roku 2014, teda päť rokov pred zahájením stavebnej činnosti na projekte Vydrica,“ hovorí Baslík.
Poškodenie sa podľa firmy potvrdilo aj pri kontrole stavu areálu v roku 2022. Spoločnosť ju robila počas prác na spevňovaní hradného brala pred prvou etapou Vydrice.
V septembri 2022 sa praskliny objavili aj na jednej z budov parlamentu, teda trištvrte roka po dokončení oporného múru, ktorý stabilizuje kopec. Ani vtedy sa však nepreukázala priama súvislosť so stavebnou činnosťou v podhradí.
Kopec je zvetraný
Hradný kopec mal narušenú statiku ešte predtým, než okolo vyrástlo mesto. Odborníkom sa to potvrdilo, keď mohli nahliadnuť do útrob kopca v roku 2014.
V tom čase na mieste dnešnej záhrady hĺbili jama pre podzemné garáže poslancov. Projekt bol vtedy ostro kritizovaný pre veľký zásah do brala a tiež preto, že ohrozoval keltské náleziská.
Odborníci však vtedy prišli na to, že žulový masív je skutočne výrazne poškodený. Geológ Ján Madarás pre SME povedal, že žula je silne porušená a zvetraná.
Prvá fáza výstavby Vydrice sa pomaly končí, stavenisko sa posunie bližšie k Mostu SNP Čítajte Pre predstavu stačí zájsť do lomu na Devínskej ceste, v ktorom sa ťaží rovnaký typ kameňa. Žula sa rozpadá a dá sa ťažiť bez odstrelov len za pomoci bagrov.
Bratislavská žula sa nedá využiť ani v stavebníctve, v minulosti ňou dláždili ulice. Pôvodné obloženie možno ešte nájsť na Kapitulskej ulici.
Stav hradného kopca komplikoval aj výstavbu električkového tunela v polovici 20. storočia. Pri výstavbe praskal na rôznych miestach a z brala sa uvoľňovali kusy žuly.
