Klíma v Bratislave sa v posledných rokoch približuje ku klíme v Stredomorí, Austrálii či na západnom pobreží Spojených štátov. Nie je vhodná pre duby, buky, brezy ani smreky, teda druhy typické pre Karpaty.
Uchytiť sa nedokážu ani stálice, ktoré ešte pred pár rokmi nemali problémy, ako niektoré druhy javorov či gaštanovce. Nedarí sa už ani lipe. Národný symbol prežije skôr vo väčších parkoch, kde je viac vlahy a miesta pre korene, na ulici by sa ako solitér zrejme nedožil dospelosti.
Podobne to vyzerá aj v iných európskych mestách. V dôsledku klimatickej zmeny, sucha, nedostatku miesta pre korene, ale aj exhalátom a zasoľovania sa z nich pre niektoré stromy stalo nepriateľské prostredie.
Bratislavské ulice a parky preto začínajú lemovať jasene pensylvánske, brestovce austrálske, sofofory, gledíčie či hikórie.
V článku sa dočítate:
- prečo je mestská pôda pre stromy nevyužiteľná,
- koľko eur ročne ušetria v Uherskom Hradišti vďaka dažďovej vode,
- ako by sa dalo šetriť pri výsadbe parkov.
„Keď povieme, že musíme zmeniť druhovú skladbu, veľa občanov sa zhrozí, že tu plánujeme vysádzať palmy a figy,“ povedal Peter Bali z oddelenia tvorby mestskej zelene na magistráte. „Nie je to tak. Nové stromy na pohľad vyzerajú ako tie naše, lepšie však odolávajú suchu.“
Samosprávy hľadajú možnosti v druhoch typických pre južnejšie oblasti. „Dariť sa tu začalo aj olivovníkom a druhom z Južnej Ameriky,“ hovorí Karol Mičieta z Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte UK.
Správkyňa mestskej zelene v Brne Alexandra Koutná pre Český rozhlas povedala, že sa mestám už nepodarí dopestovať vzrastlé stromy, aké v nich rastú od 19. storočia. Dospelé jedince si preto podľa nej zaslúžia najväčšiu pozornosť a ochranu.
Aj správcovia zelene v Bratislave sa prikláňajú k názoru kolegyne z Brna. Mesto podporuje výsadbu pôvodných drevín najmä mimo zastaveného územia, lebo v centre takýto prístup považuje za neudržateľný.
Šancová, niekde medzi púšťou a stepou
Drevinám, ktoré sa bežne vysádzali, sa za posledných dvadsať rokov podľa arboristu Tomáša Fraňa prestalo dariť. „Brezám, ktoré tu boli kedysi bežné, sa dnes najlepšie darí pri potokoch v Nízkych Tatrách,“ tvrdí. Rovnako dopadol aj javor horský.
Stromom v meste dá najviac zabrať podľa arboristu Šancová ulica, ktorú nazval betónovou džungľou. Teplo a málo miesta pre korene tam znesie len jaseň manový, strom pôvodne rastie na rozhraní stepí a púští.
Stromy, ktorým sa darí:
Brestovec západný, jaseňovec metlinatý, sofora japonská, hrab obyčajný, jarabina, javor poľný, pagaštan konský, jaseň pensylvánsky, jaseň manový, orech čierny, slivka čerešňoplodá, sakura, čerešňa pílkatá Amanogawa, čerešňa pilovitá Royal Burgundy, gledíčia, hloh obyčajný, ginko biloba.
Obdobná je Štefánikova, na ktorej rastú brestovce západné zo Severnej Ameriky. Tento druh je v bratislavských uliciach podľa Fraňa najrozšírenejší, sadili ho ešte za minulého režimu. „Je to zázrak prírody, ktorý nepotrebuje takmer žiadny pôdny vzduch a minimálny prekoreniteľný priestor,“ hovorí.
Zem sa pod betónom znehodnocuje a prestane sa tvoriť aj nová pôda. Jeden centimeter sa za ideálnych podmienok utvorí približne za sto až stopäťdesiat rokov.
Okrem toho stoja mestá na stavebnom odpade z minulosti a korene majú problém dostať sa cez sutiny.
Týka sa to napríklad Námestia slobody, kde mesto minulý rok vysadilo nenáročnejšie druhy z južných častí Európy. Gledíčie, beztŕňovce a zelkovy zároveň lepšie odolávajú zmene klímy. Pôvodne tam rástli lipy, javory, borovice a platany.
Stromy čelia rizikám aj nad zemou. Psí moč im poškodzuje kmene a výkaly znehodnocujú pôdu.
Bratislava vyschýna
„Stromy musia v prostredí mesta vydržať najmä nedostatok vody,“ hovorí Ivana Chrenková, vedúca Strediska údržby zelene v Novom Meste. „Zrážková voda väčšinou odteká do kanalizačného systému a nie je nasmerovaná tak, aby bola efektívne využitá porastmi zelene.“
Klimatická zmena v Bratislave má podobu tropických nocí a zatopených ulíc Čítajte Metropolitný inštitút Bratislavy navrhuje na chodníkoch vytvárať zelené pásy na vsakovanie. Prispôsobili tomu aj zasoľovanie v okolí parkov a už jestvujúcich pásov, kde sa posypuje ekologickými materiálmi ako chlorid horečnatý či zeolit.
Stromy, ktorým sa nedarí
javor mliečny, javor horský, dub zimný, dub letný, lipa veľkolistá, lipa malolistá, buk lesný, breza previsnutá, smrek obyčajný, jedľa biela, gaštan jedlý.
Vo Viedni využívajú „kohútik“. V zime sa tak do pásu nedostane voda cez otvory v obrubníkoch a namiesto toho steká do kanalizácie. Na jar sa kohútik zase otvára.
Najefektívnejšie zachytávajú vodu v meste podľa Martina Andera z českej environmentálnej nadácie Partnerstvo strechy verejných budov. V Uherskom Brode taký systém nainštalovali na strechu základnej školy. Stál asi 445-tisíc eur vrátane povrchových úprav areálu, väčšina išla z eurofondov. Samospráva vďaka opatreniu ročne ušetrí vyše päťtisíc a systém jej bude slúžiť približne päťdesiat rokov.
Nové Mesto zavlažuje zeleň vodou zo studne v blízkosti Kuchajdy.
Parky sú zatiaľ mimo ohrozenia
Pôvodným druhom sa v Bratislave podľa Fraňa darí len v parkoch väčších ako dvadsať krát desať metrov, teda o niečo väčších, ako je park na Americkom námestí. V takom prostredí by sa malo vďaka mikroklíme dariť aj lipám, javorom či dubom.
Bližšie k Dunaju v Petržalke, Podunajských Biskupiciach a Vrakuni rastú prevažne vŕby, topole, jelše, jasene a duby. Vo vyššie položených mestských častiach ako v Dúbravke, Karlovke, Rači a Novom Meste prevažujú dubovo-hrabové a cerové lesy.
„Najviac blízky pôvodnému druhovému zloženiu je Horský park,“ hovorí Zuzana Pšenáková z referátu správy parkov a záhrad Bratislavy. Lesopark je typický dubovo-hrabovým porastom, ktorý kedysi pokrýval celú západnú a severnú časť Bratislavy.
V najstaršom parku - Sade Janka Kráľa rastú prevažne domáce druhy. Z nepôvodných sú to platan javorolistý, pagaštan konský, jaseň červený alebo borovica čierna, za ten čas už ale na Slovensku zdomácneli. K exotickejším patria napríklad ambrovník, tulipánovní či magnólia.
„Za najikonickejšie stromy v parku považujeme niekoľko kusov platanov javorolisých, ktoré majú odhadom vyše 200 rokov a dosahujú obvody kmeňa päť až šesť metrov.“
Stromy v Sade Janka Kráľa sú podľa Pšenákovej vo veľmi dobrej kondícii. Stresujú ich však vysoké teploty, sucho a extrémne zmeny počasia, ktoré potom znižujú ich obranyschopnosť proti škodcom a chorobám.
Po otázke, ako by mesto postupovalo, ak by v niektorom parku náhle odumreli všetky stromy, Pšenáková výsadbu pôvodných druhov vylúčila.
Chrenková dodáva, že ideálne je používať na sadenie zakorenené semenáčiky z blízkeho okolia. „Takéto riešenie je ekologické aj ekonomické, stačí mu dať kolíky a netreba ho ani polievať,“ hovorí.
Keď si mesto v roku 2021 objednalo výsadbu 1320 kusov semenáčikov v okolí Račianskeho potoka, zaplatilo firme takmer 57-tisíc eur s DPH.
