BRATISLAVA. Keď starostka Paríža Anne Hidalgo minulé leto zriadila komisiu pre „spolunažívanie“ obyvateľov s potkanmi, vyslúžila si rozpačité reakcie. Mesto má s potkanmi dlhodobý problém a obyvateľom odkazuje, že si na život s hlodavcami musia zvyknúť.
V Bratislave premnožené potkany v poslednom čase znepríjemňujú život najmä obyvateľom Petržalky. Vo veľkých množstvách vídavajú tieto tradične synantropné hlodavce pri kontajneroch.
Lákadlom je ľahko dostupná potrava zo smetných nádob, najmä tých na kuchynský odpad. K premnoženiu prispieva aj mierna zima.
„Jedným znakom toho, že potkany sú premnožené, je, že strácajú plachosť,“ hovorí deratizér Dávid Lukáčik. „Vidno ich bežne cez deň, aj keď prirodzene sú nočné živočíchy."
Okrem okolia kontajnerov vidno aj veľa nôr v zemi. "Alebo v interiéri, napríklad v suterénoch, nájdeme zvýšené množstvo trusu,“ vysvetľuje.
Mestská časť rozhodla o lokálnej deratizácii. Pripomína, že kontajnerové stojiská patria k spoločným častiam bytového domu, preto ich údržbu aj pravidelnú deratizáciu musí zabezpečiť správcovská spoločnosť, nie mestská časť.
V apríli a máji zároveň prebieha aj povinná plošná deratizácia v celej župe.
Petržalka deratizuje len trávniky
Zdeněk Šurana na Dvoroch potkany pri smetiakoch vídaval už v decembri. „Keď som večer zasvietil svetlami auta k smetiakom, videl som ich tam pobehovať. Majú tam aj diery v zemi,“ hovorí obyvateľ Petržalky.
Premnoženie hlodavcov nie je výnimočné, no mestská časť priznáva, že ich na niektorých miestach zaznamenala viac ako zvyčajne.
"V okolí kontajnerových stojísk v lokalitách Námestie hraničiarov 20, Tupolevova 1, Budatínska 3 - 13, ale aj v blízkosti MŠ Tupolevova 20, kde sme po dohode s riaditeľkou školy pristúpili k okamžitej deratizácii školského dvora,“ informuje hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
Za čistotu a poriadok kontajnerového stojiska je zodpovedný správca domu, rovnako aj za vodovodné, teplonosné, kanalizačné prípojky a oplotené predzáhradky.
Mestská časť vykonáva mimoriadnu deratizáciu na základe podnetov od obyvateľov alebo vlastných zistení len na nespevnených verejných priestranstvách v jej správe.
„Mimoriadnu deratizáciu zabezpečila aj v prípade kontajnerového stojiska prislúchajúceho k bytovému domu Budatínska 3 - 13, dokonca niekoľkokrát, čím de facto urobila nadprácu,“ tvrdí Halašková.
Za nadprácu označila aj zasielanie výziev správcom bytových domov, aby stojisko udržiavali čisté, prípadne ho deratizovali či rozšírili.
Po výzve regionálneho úradu verejného zdravotníctva je dvakrát ročne, na jar a jeseň, povinná celoplošná deratizácia na celom území bratislavskej župy. Jarná prebieha práve v apríli a máji.
„Deratizáciu v Petržalke vykonáva odborná zmluvná spoločnosť výlučne na pozemkoch, na ktorých má mestská časť zverenú zeleň do správy,“ oznámila hovorkyňa.
Nástrahy sa vkladajú do dier vytvorených hlodavcami, a potom sa zasypávajú, aby sa k nim nedostali deti či zvieratá.
„Nástrahy majú výstražné červené sfarbenie a proti náhodnému požitiu obsahujú látku, ktorá vyvoláva chuťový odpor u človeka, psov a mačiek. Prípravok je prakticky atraktívny len pre škodlivé hlodavce,“ vysvetľuje Halašková.
Dávid Lukáčik zo spoločnosti Deratizéri Bratislava hovorí, že otravy zostávajú lákadlom pre hlodavce, čo sa týka pachu a chuti, zhruba šesť mesiacov.
Koše prevracia vietor
Aby sa potkany nedostali tak ľahko k potrave, je ideálne mať všetky smetné nádoby uzavreté. V prípade nádob na bioodpad sa to nedeje.
„Pre malý priestor sú umiestnené pred stojiskami, kde ich vietor ľahko zhodí a odpad z nich priláka hlodavce,“ tvrdí Halašková. Riešením by podľa nej bolo aj to, keby OLO nádoby častejšie vyprázdňovalo.
Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu upozorňuje, že nádoby na kuchynský bioodpad spĺňajú legislatívne požiadavky. Vyhláška odporúča, aby sa zber vykonával raz za týždeň od marca do novembra a raz za dva týždne od decembra do februára.
Bratislava zabezpečuje "pre komfort obyvateľov" zber ešte častejšie. „Odpad sa odváža dvakrát týždenne v mesiacoch marec až november a jedenkrát týždenne v mesiacoch december až február,“ tvrdí hovorkyňa OLO Zuzana Balková.
Upevňovanie nádob je opäť v kompetencii správcov.
Mestská časť aj magistrát ponúka správcom možnosť požiadať cez dotačné schémy o príspevok na rekonštrukciu existujúceho alebo výstavbu nového stojiska. „Na tento účel môže správca získať od mestskej časti dotáciu vo výške od 500 do 5000 eur,“ informuje Halašková.
Zuzana Balková pripomína, že dôležité je aj správne vyhadzovanie odpadu: „Kuchynský bioodpad je potrebné vkladať do nádoby v riadne zauzlenom kompostovateľnom vrecku, ktoré eliminuje vlhkosť a biologické procesy.“
Potkanov sa nezbavíme
S potkanmi má problém niekoľko rokov aj Karlova Ves. „Dôvodom môže byť dlhodobo znížený počet, respektíve intenzívna redukcia ich prirodzených nepriateľov, najmä pouličných mačiek,“ hovorí Branislav Heldes z miestneho úradu.
Pouličné mačky navyše niekedy prikrmujú ľudia a tie nemajú záujem o potkany.
Problémy mali v poslednom období aj v Dúbravke, najmä v okolí bytových domov na Agátovej ulici.
„Len čo vieme, alebo sa dozvieme, že je výskyt alebo premnoženie, čím skôr ideme na tie miesta vykonať represívny zásah,“ povedala Dana Šoporová z miestneho úradu.
Výraznejšiu migráciu potkanov zaznamenali aj pre výstavbu električkovej trate v Petržalke. „Hlavné mesto vykonalo v januári 2024 mimoriadnu deratizáciu pozemkov vo vlastníctve a správe hlavného mesta pozdĺž električkovej trate,“ informuje hovorca magistrátu Peter Bubla.
Pripomína tiež, že deratizácii venujú pozornosť aj v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, kde dvakrát ročne deratizujú kanalizačné siete.
Deratizácia mestá problémov s potkanmi definitívne nikdy nezbaví, udržuje však ich populáciu v znesiteľných množstvách.
„Ak je ich priveľa, vznikajú hospodárske a materiálne škody na potravinách či na kabeláži. Rolu zohráva aj zdravotné hľadisko, keďže potkany sú prenášači chorôb,“ vysvetľuje deratizér.
Potkany prenášajú napríklad leptospirózu. V krajnom prípade pri pohryznutí hrozí aj prenos besnoty.
„Prenos chorôb môže nastať, keď kontaminujú potraviny, teda keby sme jedli potraviny, ktoré ony obžrali alebo na nich zanechali trus či moč,“ hovorí deratizér.
Bežne sa to však nestáva a riziko sa týka skôr miest, kde sú veľmi zhoršené hygienické podmienky.
