„Večer som cestovala zo Sládkovičova so svojou partnerkou a už pred vlakovou stanicou nás začal napádať 50-ročný pán,“ hovorí Zuzana Štefunková.
„Mal sexuálne a homofóbne narážky, robil nevhodné gestá a približoval sa k nám. Neúspešne sme ho posielali preč, a keď sa nás išiel fyzicky dotknúť, zakročili sme,“ pokračuje mladá žena, ktorá nedávno prešla kurzom sebaobrany.
Mužovu ruku odstrčili a kopli ho do slabín. Vtedy už zakročila blízko stojaca pani a neskôr aj zamestnanci železníc. Muž sa k nim neskôr už nepribližoval.
„Dostatočne sme mu dali najavo, že si nemá dovoľovať, že sa mu to nevyplatí,“ hovorí Štefunková hrdá na to, že sa dokázala ubrániť.
Cítila sa plná adrenalínu a veľmi nahnevaná. „To, že sme predtým boli na kurze sebaobrany, nám dalo odvahu niečo spraviť a nielen utiecť. Ale najmä nám to ukázalo, čo spraviť a kam zaútočiť.“
Podobný typ obťažovania na ulici zažila takmer každá žena, vyplýva z rôznych prieskumov. Väčšinou sú paralyzované a dúfajú, že sa im nič vážne nestane.
V Bratislave už niekoľko mesiacov prebiehajú kurzy sebaobrany, na jednom z nich sme sa boli pozrieť. Vedie ho Eva Šipöczová z Modernej sebaobrany, združenia, ktoré vyučuje princípy sebaobrany.
„Sama som základný kurz absolvovala v Prahe pred pár rokmi po tom, ako som mala skúsenosť so sexualizovaným napadnutím. Po dvoch hodinách som si hovorila, že toto keby som vedela v pätnástich, tak viem riešiť mnohé nepríjemné situácie,“ hovorí Šipöczová.
Kurz pre ženy
Najlepšou sebaobranou je nebezpečnú situáciu zvládnuť ešte predtým, ako dôjde k fyzickému kontaktu. Ženy v takýchto situáciách však často nevedia ako.
Z ďalších jedenástich žien, ktoré sú na základnom kurze sebaobrany, viaceré hovoria, že aj keď v bežnom živote sú skôr akčné, v nebezpečnej či nepríjemnej situácii zamrznú a nedokážu zareagovať.
„V praxi často využijem verbálnu sebaobranu, či už pri ľuďoch na ulici, s ktorými sa nechcem baviť, či sa vyhraním pri catcallingu,“ hovorí lektorka Eva Šipöczová.
Využíva to aj v osobných vzťahoch, keď ju niekto tlačí do niečoho, čo nechce. „Viem si vymedziť svoju hranicu,“ dodáva.
To chcú vedieť aj účastníčky. Zároveň sa chcú naučiť pár jednoduchých reakcií, ktoré budú môcť použiť automaticky. Čo a ako povedať, keď ich niekto obťažuje, aký postoj pri tom zaujať a čo robiť, keď to nestačí.
Najťažšie je zakričať z plného hrdla „Stop!“, keď iná forma slovnej obrany už nefunguje. Ťažké je tiež odhadnúť ten správny moment., kedy už slová nestačia a je dôležité sa brániť fyzicky.
Učí ženy sebaobranu: Aj ignorovať a neurobiť nič môže byť sebaobranou Čítajte Vnímam, čo sa deje
S Evou Šipöczovou sa stretávame v malej miestnosti v budove YMCA, ktorá je pre kurzy len dočasným priestorom. „Budeme mať síce menej miesta na trénovanie, ale aj s útočníkom sa môžeme ocitnúť v stiesnenom prostredí,“ hovorí na úvod Eva.
Kurz s ňou vedie kolega Lukáš Balogh, vysoký chlap, ktorý sa v minulosti venoval bojovým umeniam.
Ženy hovoria o tom, prečo sú tu a čo od kurzu očakávajú. Prišli preventívne, niekedy ich do nepríjemných situácií dostávajú ľudia, ktorých poznajú, a chcú si vedieť nastaviť hranice aj pri nich.
Ako prvé sa Eva pýta, ako vyzerá obeť, ktorú by si vybrali. Je to niekto, kto sa díva do telefónu či do zeme, alebo ten, kto sleduje svoje okolie? Vybrali by si niekoho, kto sa krčí alebo kto stojí vzpriamene?
„Najlepšie sa útoku vyhneme, keď si nás agresor ani nevytypuje za obeť,“ hovorí.
Lektorka radí nepozerať sa do telefónu, pretože vtedy človek prestáva sledovať, čo sa okolo deje. „Aj keby sme mohli niekomu dať vedieť, že máme problém, nestihne nám pomôcť,“ hovorí.
Zmysel podľa nej nemá ani držať v pästi zovretý kľúč: „Jedným kľúčom mu reálne neublížime, ruky by sme si mali nechať voľné na efektívnejšie veci.“
Obranný sprej zas treba mať naozaj poruke, nie naspodku tašky.
„Útočník najčastejšie pristúpi k obeti s nejakou otázkou a snaží sa ju rozptýliť,“ pripomína Eva.
Ľudia si vás natočia na mobil, ale nepomôžu, taká je doba, vraví inštruktor sebaobrany Čítajte Postoj a odstup
Niektoré z účastníčok sú v lepšej forme ako iné, platí však, že fyzickému kontaktu sa chceme vyhnúť všetky. Prvým plánom je verbálna sebaobrana, ktorou sa dá vyriešiť väčšina situácií.
Aj pri nej sa učia zaujať správny postoj tela. Nohy širšie od seba, treba v nich mať oporu. Ktorá noha je predná, určíme tak, že vyskúšame akoby padnúť dozadu a prirodzene uvidíme, ktorá noha bude vpredu a ktorá vzadu.
Ruky kopírujú nohy, ak je pravá noha vpredu, tak pravá ruka bude vyššie a viac natiahnutá do priestoru. Druhá ruka bude nižšie a viac pri tele. „Musí to byť automatické, nebudeme mať čas si postoj naprávať,“ prízvukuje Eva.
Eva Šipöczová (zdroj: Moderní sebeobrana)Základný obranný postoj využívame, už keď sa rozprávame s niekým, s kým komunikovať nechceme. Dávame tým najavo, že sme pripravené sa brániť.
„Už len to gesto ho môže odradiť.“
Útočník spravidla pristúpi s tým, že sa bude snažiť nadviazať komunikáciu. To, že o kontakt s ním nestojíme, mu dáme jasne najavo jednoduchými vetami.
Eva radí vybrať si jednu z fráz ako „Nechajte ma“, „Choďte preč“ a tú opakovať dokola.
„Dôležité je, aby išlo o jasný povel, čo má daný človek urobiť, nie žiadnu otázku či prosbu,“ pripomína.
Dôležité je tiež vykať. „Vytvoríme tým väčší odstup a zároveň dáme okoliu vedieť, že tohto človeka nepoznáme.“
Stratégia poslúži, aj keď si niekto nepríjemným spôsobom na ulici pýta cigaretu alebo peniaze, prípadne obťažuje v bare.
Môže sa kričať
Na začiatku si treba nastaviť hranice svojho osobného priestoru. Každý ich má individuálne, ale väčšine je príjemná vzdialenosť na dve natiahnuté ruky.
„Ak sa k vám dotyčný človek približuje príliš blízko, ustupovať netreba dozadu, ale do boku,“ pripomína lektorka. Malými krokmi okolo neho krúžime, čím zároveň vieme odsledovať terén okolo a udržujeme si odstup.
Keď opakovanie jasného pokynu s rukami pred sebou nestačí a situácia sa ide zvrtnúť k horšiemu, je tu ešte posledný bod verbálnej sebaobrany.
„Z celej sily treba zakričať Stop,“ hovorí Eva. Slovo stop má jednu slabiku, je ľahko rozoznateľné a rozumie mu každý aj v zahraničí.
Lektor Lukáš sa demonštratívne približuje k obeti, opakuje vety, ktoré každá už počula. „Slečna, jednu cigaretu nemáte? Veď prosím ťa, nebuď taká netýkavka, poď ku mne.“
Na vyskúšanie Eva vyzýva zaujať obranný postoj, zopakovať aspoň trikrát „Nechajte ma“ alebo inú zautomatizovanú vetu a namiesto cúvania sa mu uhýbať do boku. Skúšame to viackrát vo dvojiciach.
Keď treba na koniec pridať hlasné „Stop“, príde váhanie. Už je ten správny čas? Kričať je priamym zadaním, takže nakoniec síce niekedy trochu potichšie, ale predsa sa ozýva rázne STOP.
Aby sme v reálnej situácii neváhali pridlho, snažíme sa opakovaním z kriku spraviť automatizovanú reakciu, ktorá zafunguje aj bez rozmýšľania.
„Často sa stáva, že tiché nenápadné ženy majú taký silný hlas a pri tých dlhších kurzoch dokážu dať takú ranu, že ma to naozaj prekvapí,“ pokračuje Eva.
Okopich
Ako najčastejšia rada pre ženy sa opakuje, že najlepšia obrana je útek. „V realite však máloktorá dokážeme bežať tak rýchlo a dlho, aby sme naozaj unikli,“ upozorňuje Eva. Preto ešte predtým, ako sa rozbehneme, odporúča získať trochu času, a to tak, že útočníka udrieme ako prvé. Nie však päsťou, ako by sme to robili inštinktívne.
„Chceme mu mieriť prstami do očí,“ hovorí Eva. Na oči je citlivý každý a je to efektívnejšie ako keby sme chceli použiť silu.
Pohyb začína prednou rukou, ktorá je útočníkovi bližšie. Má ho to prekvapiť. Potom silnejšie zadnou a tretíkrát opäť prednou. Všetko sa musí odohrať veľmi rýchlo. Až potom sa treba rozbehnúť preč, podľa možnosti skôr, ako útočník stihne reagovať.
Skúšame si udierať takto do boxerských rukavíc. Pocit útočiť prvá je pre mnohé účastníčky zvláštny. Keď Eva na záver vyzýva vyskúšať si celú „zostavu“ na makete s ľudskou tvárou, ktorú drží Lukáš, niektoré váhajú dlhšie, nakoniec sa však odhodlajú.
„Často u žien vnímam zmenu v postoji či v komunikácii už po dvoch hodinách kurzu,“ hovorí neskôr Eva. Dokáže sa to podľa nej naučiť takmer každý. Niektorým to možno ide pomalšie, ale techniky sú také jednoduché, že si ich dokáže osvojiť každý.
Prvou z techník fyzickej sebaobrany, s jednoduchým „okopichom“, sa základný kurz končí. Pre tých čo majú záujem zistiť viac, existujú aj niekoľkomesačné kurzy, kde sa všetko dá prebrať do detailov.
