BRATISLAVA. Šesť mŕtvych a viac než tisíc ton ocele zrútených v mori. Most v Baltimore pred mesiacom neustál náraz nákladnej lode do piliera, čo prekvapilo aj niektorých mostných inžinierov.
Ak by loď narazila do bratislavského Mosta Apollo alebo Starého mosta, je len veľmi málo pravdepodobné, že by ich to vážnejšie ohrozilo. Zo šiestich dunajských mostov v Bratislave nemá pilier v rieke len Most SNP.
„Riečne lode majú omnoho menšie tonáže, priemerne do 27-tisíc ton, oproti zaoceánskym lodiam, ktoré vážia približne sto tisíc ton,“ hovorí Rudolf Ároch, vedúci katedry kovových a drevených konštrukcií STU. Piliere našich riečnych mostov sú podľa neho dostatočne mohutné.
V článku sa dočítate:
- prečo takmer polovici mostov v kraji končí životnosť,
- prečo sa ešte nezačala rekonštrukcia Mosta SNP,
- na ktorých miestach sa bude rekonštruovať Most Lanfranconi,
- či mesto spojazdní výťahy na Moste Apollo.
Mosty podľa odborníka viac ohrozuje ich vek a investičný dlh.
„Generácia povojnových mostov postupne dožíva, v mnohých prípadoch ich postavili dnes už nevyhovujúcimi technológiami a nie veľmi kvalitne,“ pokračuje Ároch.
Bývalý minister dopravy úradníckej vlády Pavol Lančarič vlani vyhlásil, že ak štát nebude viac investovať do ich opravy, v roku 2031 bude väčšina z nich v nevyhovujúca. V Bratislave je na tom najhoršie Most SNP.
Takmer polovica mostov v kraji sa rozpadáva
Zo 128 mostov, ktoré sa nachádzajú v Bratislavskom kraji, je takmer polovica v zlom až veľmi zlom stave. Kraj zbieral dáta medzi rokmi 2005 a 2021.
Z údajov vyplýva, že za posledných 16 rokov klesol počet mostov vo veľmi dobrom stave z 18 na nulu a mostov v dobrom stave zo 64 na 15. Naopak, počet mostov v zlom stave stúpol zo štyroch na 23 a tých vo veľmi zlom stave z nuly na 27.
Žiadny z mostov v kraji by v súčasnosti nemal byť v havarijnom stave.
Zhoršujúci sa stav mostov sa týka aj ekonomicky silnejších štátov. „Napríklad Nemecko má v súčasnosti deficit v investíciách do dopravnej infraštruktúry vo výške 372 miliárd eur,“ hovorí Ároch.
Ideálna výška ročnej investície do mosta by sa podľa neho mala pohybovať v rozsahu jedného až piatich percent z jeho celkovej ceny. Ak by sme mierku použili na Most Apollo, ktorý spravuje hlavné mesto, magistrát by musel ročne zaplatiť 400-tisíc až dva milióny eur.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá spravuje Most Lanfranconi a Prístavný most, dodáva, že dunajské mosty poškodzuje aj nadmerná premávka.
„Po dobudovaní križovatky D1/D4 očakávame pokles intenzity, a to najmä nákladnej dopravy,“ hovorí Lacková. Zníženie premávky podľa nej zjednoduší aj opravu mostov.
V Bratislave podľa údajov mesta od roku 2019 po 2023 pribudlo 31-tisíc áut. V meste by ich malo jazdiť takmer 355-tisíc, pričom dvadsať rokov dozadu to bolo len 165-tisíc.
Bratislava chystá opravu mosta vo Vrakuni, o termíne zatiaľ nehovorí Čítajte Most SNP je na tom najhoršie
Mesto v septembri denníku SME avizovalo, že pripravuje verejné obstarávanie na zhotoviteľa rekonštrukcie poškodených zvarov mostovky. Súťaž však ešte nevyhlásili, hoci podľa hovorcu mesta Petra Bublu sú už na ňu pripravené všetky podklady.
Most SNP je pre svoj stav časovanou bombou. Na stavebno-technickej stupnici je na šiestom mieste zo siedmich, čo zodpovedá hodnoteniu „veľmi zlý“.
„Časový harmonogram prác nateraz nie je možné predpokladať. Pri realizácii opravy je pri bezproblémovom priebehu predpoklad obmedzovania dopravy vždy len v jednom pruhu v danom smere,“ hovorí Bubla.
Kedy spojazdnili dunajské mosty
- 1972 – Most SNP,
- 1985 – Prístavný most,
- 1991 – Most Lanfranconi,
- 2005 – Most Apollo,
- 2015 – Starý most,
- 2021 – Lužný most.
Bývalá hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková sa pre médiá minulý rok vyjadrila, že samotná rekonštrukcia bude pravdepodobne trvať dlhšie než rok.
Po moste za deň prejde takmer 49-tisíc vozidiel a v súčasnosti je na ňom nariadená znížená rýchlosť. K tomuto obmedzeniu by sa malo čoskoro pridať aj zúženie jazdných pruhov na Staromestskej ulici, ktorá sa na most napája.
Ide o priamu reakciu na tragickú nehodu na Zochovej, pri ktorej v roku 2022 zahynulo päť ľudí. Užšie pruhy by mali zaistiť pomalšiu a opatrnejšiu jazdu vodičov. Magistrát ešte vo februári avizoval, že pruhy prekreslí, keď bude lepšie počasie.
Lanfranconi a Prístavný most už čakajú na opravu
Diaľničným mostom prepájajúcim Mlynskú dolinu s Petržalkou denne prejde takmer 50-tisíc vozidiel. Most Lanfranconi je zatiaľ v uspokojivom stave. O niektorých jeho zjazdových vetvách sa to už povedať nedá.
Most spravujú diaľničiari, vetvy mesto. NDS na ich problematický stav upozornila magistrát v čase, keď sa Bratislava pripravovala na návštevu pápeža Františka v roku 2021. Mesto vtedy opravilo vetvu smerom na diaľnicu D1 a do centra mesta.
Teraz na rekonštrukciu čaká aj zjazdová vetva na Einsteinovu ulicu, kde prebehne aj odstránenie povrchovej vrstvy piliera.
„Vzhľadom na umiestnenie piliera v stredovom pásme diaľnice si jeho oprava bude zrejme vyžadovať aj isté dopravné obmedzenia,“ avizuje hovorca Bubla. Mesto konkrétny termín ešte nepozná, čaká na schválenie potrebnej dokumentácie.
NDS plánuje v tomto roku opravovať vozovku mosta v stredných jazdných pruhoch, ktoré využíva nákladná doprava.
„Oprava bude realizovaná počas víkendov, aby sme minimalizovali dopravné obmedzenia pre motoristov. Obmedzenie bude v jednom opravovanom pruhu,“ hovorí Michaela Lacková z komunikačného odboru NDS.
Prístavný most je najvyťaženejším, je však v lepšom stave než Most Lanfranconi. Diaľničiari na ňom plánujú v dohľadnom období vymeniť mostný záver, ktorý sa nachádza pred mostom v smere do Petržalky.
Doprava bude počas úkonu vedená v dvoch zúžených jazdných pruhoch. Kedy k výmene dôjde, NDS nekonkretizovala.
Zvyšné dva najmladšie dunajské mosty, Starý most a Lužný most, si zatiaľ nevyžadujú viac než bežnú údržbu.
Zabudnutá história bratislavských mostov Čítajte Obmedzenia na Apolle sa týkajú zatiaľ len peších
Apollo bude mať o rok za sebou už dve desaťročia prevádzky. Z technickej stránky je v rovnakom stave ako o 14 rokov starší Most Lanfranconi. Denne ním prejde takmer 40-tisíc vozidiel.
Motoristi sa tu v súvislosti s údržbou podľa Bublu nemusia obávať žiadnych výraznejších obmedzení. Na obmedzenia na Moste Apollo narazia skôr chodci.
Výťahy tu stále nefungujú. Bratislavčan Miroslav Košírer sa nimi naposledy viezol pred desiatimi rokmi. Za ten čas v nich isté obdobie žili ľudia bez domova. Rozbité ochranné sklá vo výťahových šachtách medzičasom nahradili preglejkové dosky.
Mesto si nedávno objednalo demontáž aj dezinfekciu šácht a sklené obloženie minulý rok nahradilo sendvičovým obkladom z plechu. Má ísť o opatrenie proti vandalizmu.
„Podklady pre vyhlásenie obstarania dodávky a montáže výťahov máme pripravené. Ďalší postup bude závisieť aj od finančných možností,“ hovorí Bubla.
