SME

Ušiel zo Sibíri, staval v Šanghaji

"...Maďar Laszlo Hudec sa narodil v roku 1893 v severnom Maďarsku" alebo ešte lepšie "Čech Laszlo Hudec sa narodil v Maďarsku, tam, kde je dnes stred Československa," dočítame sa vo svetových, predovšetkým amerických médiách. Po rôznych skúsenostiach ...

Mu'en Church, jeden z kostolov Ladislava Hudeca. FOTO - WWW.CHINA.ORG.CN

"...Maďar Laszlo Hudec sa narodil v roku 1893 v severnom Maďarsku" alebo ešte lepšie "Čech Laszlo Hudec sa narodil v Maďarsku, tam, kde je dnes stred Československa," dočítame sa vo svetových, predovšetkým amerických médiách. Po rôznych skúsenostiach s tým, ako o nás, našej histórii a našich ľuďoch médiá informujú, sa už ani nezačudujeme. No oveľa väčším nedostatkom je, že ani my sami veľa nevieme o jednom z najvýraznejších exilových slovenských architektov Ladislavovi Hudecovi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Mal veľmi zaujímavý osud. Jeho štúdium architektúry v Budapešti prerušila v roku 1914 prvá svetová vojna. Hudec sa stal vojakom rakúsko-uhorskej armády a v roku 1916 padol do ruského zajatia. Z tábora na Sibíri sa mu po dvoch rokoch podarilo ujsť do Číny do Šanghaja, vtedy piateho najväčšieho mesta na svete, ponúkajúceho mnoho dobrodužstiev. Tam sa Hudecov talent naplno rozvinul.

Vysoká dáma

Začal v známom ateliéri amerického architekta R. A. Curryho, za sedem rokov sa vypracoval na rešpektovaného tvorcu a už v roku 1925 si otvoril vlastný ateliér. Stal sa jedným z popredných architektov mesta, do roku 1941 projektoval 37 významných stavieb v Šanghaji a súkromné rezidencie.

Medzi najobdivovanejšie stavby patrí Park Hotel, postavený v štýle art deco. Hotel dostavali v roku 1934, dosahoval výšku 83,8 metra, mal 24 poschodí, z toho 22 nadzemných. Ak nerátame severnú Ameriku, bol Park Hotel najvyššou budovou na svete a v Šanghaji až do 80. rokov minulého storočia. Pre elegantnú a distingvovanú fasádu ho volali "vysoká dáma". Hoci dnes už nepatrí k päťhviezdičkovým hotelom, Šanghajčania sú naň stále hrdí.

SkryťVypnúť reklamu

Záhrada lásky

Rovnako obdivovaným je Hudecovo Grand Theatre, Veľké divadlo, ktoré pojme 2400 návštevníkov a ako poznamenáva profesor Šľachta vo svojich Reflexiách fóra architektúry, aj dnes je na zozname najkrajších svetových divadiel.

Okrem takých stavieb ako German Church, Join Savings and Loan Building, Mu'en Church alebo Paulun Hospital obdiv architektov patrí napríklad aj vtedy (1938) ultramodernému domu "najdrahšej a najkrajšej" rezidencie Wu Tongwena, čínskeho magnáta. Bol to jeden z mála súkromných domov v Šanghaji, ktorý mal výťah, mnoho miestností na rôzne účely vrátane biliardovej herne, baru otvoreného do záhrady a klimatizácie.

Hudec bol aj autorom zvláštneho daru. Daroval ho svojej manželke bohatý čínsky priemyselník a mal názov Garden of Love. Záhradu lásky dokončil Hudec v roku 1931 a jej centrom je mramorové súsošie Amora a Psyché, ktoré objednal z Talianska.

SkryťVypnúť reklamu

Doma neznámy

Napriek tomu, že Ladislava Hudeca Číňania označujú za najvýznamnejšieho zahraničného architekta u nich doma a jeho diela prežili aj kultúrnu revolúciu, v rodnej krajine zostáva takmer neznámym. V Banskej Bystrici nemá ani len pamätnú tabulu. Pri štyridsiatom výročí Hudecovho úmrtia usporiadala kurátorka Lenora Hietkamp na University of Victoria v Kanade výstavu jeho celoživotného diela, u nás o nej nikto nevedel. Známy čínsko-americký architekt I. M. Pei vo svojich spomienkach uvádza, že práve Hudecov Park Hotel stál za jeho rozhodnutím stať sa architektom.

Stavby slovenských architektov tvoriacich v exile sa týčia po celom svete od Nového Zélandu cez Izrael až po Buenos Aires. Domov ich prinavrátila výstava i publikácia Návrat odídených profesora Štefana Šlachtu, ktorý zahraničných Slovákov a ich diela hľadal tri roky. Výstava v galérii Medium predstavuje 57 osobností z tých dvesto, ktoré našiel, knižná publikácia 88. Výstava potrvá do konca augusta, priebežne z nej predstavíme niektorých zaujímavých architektov. Ladislav Hudec (nar. 8. 1. 1893 v Banskej Bystrici, zomrel v roku 1958 v Kalifornii v USA) študoval architektúru v rokoch 1911 - 1914 v Budapešti. Po úteku z ruského zajatia žil od roku 1916 v Šanghaji, od roku 1945 vo Švajčiarsku a od roku 1947 v Kalifornii. V rokoch 1918 - 1925 pracoval v šanghajskom ateliéri amerického architekta R. A. Curryho, potom 20 rokov vo vlastnom ateliéri. Z tvorby v Šanhaji: Park Hotel a Joint Savings Society Building, vtedy najvyššie budovy v Ázii, Grand Theatre pre 2400 návštevníkov, D. V. Woo House, Garden of Love; v Kalifornii: Kostol Santa Monica, budova čínskej baptistickej spoločnosti; 6- až 9-podlažné obytné nájomné domy pre čínsku komunitu.

Park Hotel, najvyššia "dáma" Ázie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 808
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 290
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 032
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 037
  5. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 4 622
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 4 385
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 462
  8. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 2 355
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 103 627
  2. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 50 484
  3. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 35 079
  4. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 27 586
  5. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 412
  6. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 21 781
  7. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 18 798
  8. Matej Galo: Pán Fico, ste tak neschopný, alebo len žijete mimo reality? 17 959
  1. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  2. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  3. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  4. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  5. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  6. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Věra Tepličková: Romana nám odkazuje, že je stále úžasná
SkryťZatvoriť reklamu