Alojz Rigele je jedným z umelcov, ktorých dielo nenápadne dotvára bratislavské ulice. Bratislavský sochár celý život pracoval v prenajatom malom ateliéri na Štefánikovej ulici.
Drevená budova stojí dodnes takmer nezmenená, kým podobné ateliéry iných umelcov sú už zbúrané. No aj jeho budúcnosť je však neistá.
O vlastníctvo sa totiž bije Staré Mesto s kamenárom Jánom Blahutiakom, ktorý tu pôsobí od roku 1983 a chcel by zachovať jeho pôvodný účel a zároveň slúžil verejnosti.
„Objekt bol už pred rokmi v zlom technickom stave. Navyše, nemá založený list vlastníctva, takže jeho pozícia na danom pozemku nie je legitimizovaná,“ hovorí riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel.
Do toho sa podľa neho pridala aj snaha majiteľov blízkeho objektu o jeho zbúranie, proti čomu vtedy protestovali. "Právna situácia je teda zamotaná, ale napriek tomu vidíme zmysel jeho zachovania a využitia pre kultúrne účely,“ vysvetľuje Štassel.
Objekt je síce označený ako pamätihodnosť, ale žiadnu právnu ochranu mu to nezaručuje. Blahutiak trvá na tom, aby ateliér ostal na svojom mieste a nebol nahradený len tabuľkou pripomínajúcou Rigeleho.

Priestor v minulosti viackrát ožil umením, v roku 1990 tu bola pamätná výstava k 50. výročiu úmrtia sochára a pred piatimi rokmi tu mal sochársku rezidenciu Juraj Gábor, ktorú ako projekt otvoreného ateliéru inicioval sochár Bohuš Kubinský.
Hovorilo sa vtedy, že drevený ateliér by sa mohol prerobiť na dielne pre študentov VŠVU, Blahutiak plány však nepovažoval za reálne. Zo strany mesta v roku 1990 ani teraz nevidno aktívny záujem niečo s priestorom urobiť.
Staré Mesto tvrdí, že ich záujem o rekonštrukciu objektu trvá, najprv chcú vyriešiť vlastníctvo spomínaných objektov.
„Mestská časť nemá záujem na tom, aby sa budova zbúrala,“ tvrdí Martina Karmanovvá z oddelenia komunikácie Starého Mesta. Konkrétne kroky k vyriešeniu situácie ani predstavu o budúcnosti ateliéru však Staré Mesto neposkytlo.
Skrytý poklad na dvore
Aby ste našli Rigeleho ateliér, treba vojsť do dvora Štefánikovej 41. Drevená budova pokrytá sivou celtou však s najväčšou pravdepodobnosťou bude zamknutá, kamenár Ján Blahutiak ju v súčasnosti využíva skôr ako sklad a na niektoré dokončovacie práce a nebýva tu každý deň.