V súťaži o najlepšie obnovenú pamiatku sa medzi 33 navrhnutými objavili aj dva projekty z Bratislavy: rekonštrukcia Michalskej veže, ktorú má na starosti Múzeum mesta Bratislavy, a rekonštrukcia kaštieľa v Čunove, ktorú realizoval Bratislavský samosprávny kraj.
Z okolia hlavného mesta napríklad hrad Biely Kameň, starý vodojem v Bernolákove, synagóga v Senci a kaštieľ Pálffyovcov vo Svätom Jure.
Súťaž vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR spoločne s Nadáciou SPP. Cenu Fénix - kultúrna pamiatka roka za obnovu objektu národnej kultúrnej pamiatky, za obnovu jeho časti a za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky, udelí ministerka kultúry na návrh odbornej poroty.
Laureáti získajú po 10 000 eur od generálneho partnera súťaže Nadácie SPP. Nadácia zároveň udeľuje aj ďalšiu cenu na základe výsledkov hlasovania verejnosti. Hlasovanie potrvá do 2. apríla. Sedemnásty ročník súťaže uzavrie galaprogram, ktorý odvysiela RTVS 2. mája večer.
Cieľom súťaže je povzbudiť majiteľov pamiatok, pre ktorých je rekonštrukcia často veľmi náročná, ale aj dobrovoľníkov, ktorí tiež prispievajú k ich postupnej obnove.
Kaštieľ v Čunove (zdroj: BSK)V Čunove odkryli vzácne nástenné maľby
Schátraný kaštieľ v Čunove v rokoch 2021 až 2023 obnovil Bratislavský samosprávny kraj a premenil ho na moderné ekocentrum.
Neskorobarokové sídlo dal v Čunove postaviť Peter Szapáry v druhej polovici 18. storočia. Nešlo o rodinnú rezidenciu, ale o menšiu vidiecku stavbu, ktorú gróf využíval najmä v lete.
Szapáryovci veľkostatok aj s kaštieľom neskôr odpredali grófovi Elemérovi Lonayovi a jeho manželke, belgickej princeznej Štefánii, vdove po následníkovi habsburského trónu Rudolfovi.
Po prvej svetovej vojne až do roku 1947 bolo Čunovo súčasťou Maďarska. Po znárodnení slúžil kaštieľ, ako mnohé ďalšie pánske či cirkevné budovy, na rôzne hospodárske účely a posledné desaťročia už len chátral bez využitia.
Jeho čiastočná obnova prebehla už v poslednej štvrtine minulého storočia, opravil sa krov, časť stropu a čiastočne aj okná. Zároveň však došlo k nenávratnému zničeniu časti omietkových vrstiev v interiéri. Práce boli neskôr prerušené pre nedostatok financií a stavebno-technický stav objektu sa ešte zhoršil.
Pri nedávnej komplexnej rekonštrukcii boli zreštaurované všetky stavebné, umeleckoremeselné a výtvarné prvky pamiatky.
Nečakane sa pri tom našli aj zvyšky barokovo-klasicistických nástenných malieb zo začiatku 19. storočia. Nachádzajú sa v troch východných miestnostiach juhozápadného traktu a prevládajú na nich vyobrazenia girlánd obilia, lúčnych a poľných kvetov, ovocných stromov či hláv zvierat.
„Maľby boli výrazne poškodené neskoršími zásahmi, keďže boli v priebehu 20. storočia prekryté ďalšou vrstvou omietky s náterovými vrstvami," priblížila hovorkyňa BSK Lucia Forman s tým, že napriek tomu je jasne čitateľný prevládajúci krajinársko-poľnohospodársky motív.
Obnovou prešla aj záhrada kaštieľa.
Obnovená Michalská veža (zdroj: TASR/Dano Veselský )Archanjel z Michalskej veže žiari do okolia
Jednou z kultúrnych udalostí minulého roka bolo pre Bratislavu znovuotvorenie Michalskej veže, ktorá je po rekonštrukcii opäť otvorená pre návštevníkov.
Michalská veža sa zachovala ako jediná z pôvodných troch hlavných mestských brán stredovekého opevnenia. Jej prvé podlažia pochádzajú z 14. storočia, počas 16. storočia boli viackrát pristavované ďalšie podlažia.
Poslednou výraznou stavebnou etapou bola baroková prestavba v 18. storočí, ktorá jej dala dnešný ráz.
Na vrchole veže je medená socha svätého archanjela Michala zápasiaceho s drakom. Počas rekonštrukcie, ktorá rešpektovala barokovú úpravu pamiatky, bola plastika pozlátená.
„Archanjel teraz žiari do okolia a vidno ho aj z väčšej diaľky. Starí Prešpuráci by sa potešili, pretože už od stredoveku považovali Michaela za patróna a ochrancu mesta," skonštatoval pri otvorení riaditeľ Mestského úradu ochrany pamiatok Ivo Štassel.
Michalskú vežu má v správe Múzeum mesta Bratislavy. Po obnove slúži na expozičné účely, zároveň je však veža sama ústredným artefaktom expozície.
Opravená Michalská veža je sprístupnená. Výstava približuje jej rekonštrukciu Čítajte Pamiatky opravujú aj dobrovoľníci
Ďalšie dve obnovené pamiatky v neďalekom Svätom Jure sa vzťahujú k rodu Pálffyovcov.
Hrad Biely Kameň vo svojich časoch patril k najhonosnejším sídelným šľachtickým stavbám svojho druhu v regióne a zažil viacero pohrôm vrátane tureckých výbojov. Je však možné, že pustnúť začal preto, lebo jeho majitelia v istom momente pred zle dostupným a nepohodlným hradom začali uprednostňovať nový renesančný kaštieľ postavený priamo v meste.
Ruiny hradu sú už v stave pokročilého rozkladu a snahy o ich záchranu na desať rokov zhatil absurdný prevod vlastníctva pozemku z Lesov SR na súkromného vlastníka. Teraz sa ho snažia zachrániť dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii.
Biely Kameň opravujú, podľa odborníka idú dobrým tempom Čítajte Kaštieľ Pálffyovcov vo Svätom Jure nový majiteľ adaptoval na nové využitie a poskytuje služby v oblasti gastronómie, firemných a eventových podujatí a ubytovanie. Sídli tu aj vinárstvo a remeselný pivovar. Rozsiahly kaštieľ prešiel komplexnou rekonštrukciou.
V blízkosti Bratislavy v obci Bernolákovo sa nachádza ďalšia zaujímavá pamiatka, vodojem známy pod miestnym názvom Várdomb. Je to vlastne pamiatka postavená na pamiatke, vodojem totiž stojí na hradných ruinách.
Obec Bernolákovo mu pri obnove vrátila pôvodný historický eklektický výraz umocnený dekoratívnymi prvkami. Veža bola zároveň adaptovaná na nové využitie, je v nej vyhliadka a malá expozícia.
Bratislavský kraj za posledné roky opravil aj ďalšiu pamiatku - synagógu v Senci. Od 50. rokov slúžila ako sklad a sýpka, neskôr chátrala. V roku 2015 ju od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí za symbolické jedno euro kúpila župa so zámerom obnoviť ju a adaptovať na polyfunkčné kultúrno-spoločenské centrum s expozíciou dejín židovskej kultúry regiónu.
