Prednedávnom zmizli z Námestia Nežnej revolúcie dve lipy, mesto ich presadilo do Petržalky.
Na mieste stromov, ktoré rástli pri Kaplnke svätého Jakuba ohradenej skleným prístreškom, vznikne vchod do archeologického náleziska. Nachádza sa takmer štyri metre pod úrovňou zeme a má takmer deväťsto rokov.
O románsko-gotickej kostnici, ktorá sa tu nachádza, sa dá povedať, že je zabudnutou atrakciou Bratislavy. Príležitosť zostúpiť do nej bývala len počas Dní mesta.
„Roky sme žiadali o peniaze na ďalší výskum a vyzývali rôznych primátorov, aby ju sprístupnili,“ vysvetľuje vedúca archeologického náleziska Petra Šimončičová-Koóšová.
Archeologička so svojím tímom prebrala štafetu po svojich kolegoch, ktorí tu naposledy kopali pred tridsiatimi rokmi a sprístupnenia pamiatky sa už nedožili.
Nálezisko je teraz oplotené pre výskum, ktorý tu bude prebiehať do konca roka. Kaplnku potom odovzdajú do rúk mesta.
V článku sa dočítate:
- na čo sa sústredí výskum a čo bude s gotickou kostnicou,
- aké služby prinesie návštevnícke centrum,
- čo archeológovia plánujú s interiérom,
- aké zaujímavosti vedci odčítali z kostí.
„Rozbiehame projekciu vyšších stupňov dokumentácie s cieľom stavbu povoliť a následne realizačnú projektovú dokumentáciu,“ avizuje hovorca mesta Peter Bubla. Stavbou má byť návštevnícke centrum.
„V prípade, že stihneme verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby a bude zabezpečené financovanie, budeme stavbu realizovať v roku 2025.“
Čas výstavby mesto odhaduje na 15 mesiacov.
Čo meter, to storočie
Do kostnice sa zostupuje po rebríku. Tri a pol metra pod úrovňou mesta možno naraziť na históriu mesta siahajúcu až do 12. storočia. V tomto čase tu bola len osada, malý kostolík a románska rotunda, z ktorej sa neskôr stala Kaplnka svätého Jakuba.
„Terén postupne záplavami zvyšoval Dunaj a jeho ramená, ktoré tadiaľto pretekali,“ vysvetľuje archeologička Šimončičová-Koóšová. Najbližšie riečne rameno tieklo po dnešnej Dunajskej ulici, ktorá po ňom nesie meno.
„Ďalšie zvýšenie nastalo počas protitureckých opatrení v 16. storočí, kedy v meste rúcali veže, aby z nich nemohli kanónmi ostreľovať radnicu a hrad.“
V 13. storočí pribudol aj Kostol svätého Vavrinca, ktorého základy ležia pod Námestím Nežnej revolúcie a jeho pôdorys naznačujú tmavšie dlaždice na námestí. V tomto období prebudovali rotundu na kostnicu.
Nepatrí k najväčším, sú tu ostatky približne päťsto osôb. „No nie každý tu má aj svoju hlavu, ruku alebo nohu,“ dodáva odborníčka. Kostnicu robí výnimočnou striedanie štýlov ukladania kostí v rôznych obdobiach.
Klenutú miestnosť z jednej strany zdobí oblúk s lebkami, ktorý archeológovia podopreli tehlovou prístavbou, aby otrasy z električiek neuvoľňovali kosti „Gotický karner nebudeme vyberať a budeme ho prezentovať taký, aký je.“
Ďalšie obdobie reprezentujú kosti navrstvené na zemi. Tento spôsob ukladania je typický pre staršie románske obdobie, na ktoré sa sústredí aj súčasný výskum. Výskumníci tu vyhĺbili jamu, aby sa dali vidieť jednotlivé vrstvy kostí a hliny.
Prezentácia ešte nie je domyslená
Architektonická súťaž k budúcej podobe návštevníckeho centra už prebehla a mesto má k nej vypracovanú aj štúdiu. Do kaplnky sa bude vstupovať po schodoch výťahom alebo rampou. Návštevy budú možné len so sprievodom.
„Prevádzkový režim ešte nie je presne stanovený,“ hovorí Bubla. „Návšteva kaplnky sa však bude musieť diať organizovane, predpokladáme, že vo vopred dohodnutých termínoch," avizuje.
Interiér štúdia detailne nerieši. Treba počkať, kým Mestský ústav ochrany pamiatok vypracuje svoj zámer.
„Interiér sme ešte nedoriešili, zatiaľ prebieha výskum,“ hovorí Šimončičová-Koóšová. „Ak to však dovolí statika, radi by sme nechali profil kostnice taký, aký je. Chceme, aby návštevník videl, ako sú na seba naukladané románske vrstvy. Pôvodný plán bol vybrať všetky kosti, ale bolo by to nadlho a ani to nie je také dôležité.“
Zatiaľ nie je isté ani to, ako sa budú návštevníci v kostnici pohybovať. Dnes je tu oceľový mostík, aby ľudia nešliapali po kostiach románskeho karnera. Či to tak zostane, ukáže čas.
„Druhá etapa archeologického výskumu ovplyvní priestor námestia,“ pokračuje ďalej Bubla. Na námestí bude teda chvíľu rušno, keďže bude nevyhnutné zriadiť zázemie pre stavenisko aj priestor pre ťažkú techniku. „Presné plochy a obmedzenia budú stanovené v projektovej dokumentácii.“
O čom rozprávajú kosti
Niektoré pozostatky skúmali antropológovia. Odborníci na kostiach sledujú výskyt rôznych patologických úkazov. Poškodené kosti archeológovia odovzdali pohrebnej službe Mariannum, ktorá ich nanovo pochová.
„Bratislavčania boli nižší, priemerne merali okolo 160 centimetrov, ale zomierali na to isté ako my,“ zhrnula Šimončičová-Koóšová.
„V stredoveku platilo, že ak ste sa dožili štrnástych narodenín, mali ste vysoké šance, že sa dožijete aj päťdesiatky. Našli sme však aj šesťdesiatročnú ženu so sluchovým znevýhodnením,“ vysvetľuje.
Okrem kostí sa toho v karneri veľa nenašlo. „Stredoveký človek si bral do hrobu len to, čo mal na sebe. Ak narazíte na pracku, je to zázrak,“ hovorí vedúca výskumu.
„Našli sme tu však aj zopár mincí. Potešilo nás, že datujú jednotlivé vrstvy podlahy tak, ako odhadovali aj naši kolegovia, keď tu boli v deväťdesiatych rokoch.“
