Keď si v sobotu večer Mário a Hana privolali taxík, aby ich z centra Bratislavy odviezol domov, vodič po nich odmietol prísť k Starej tržnici, prišli teda za ním na Klobučnícku. Po nastúpení do sivej fabie combi dostal klient päsťou do tváre, pretože podľa vodiča prisilno zabuchol dvere.
Prípad rieši polícia, vedie ho ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Samotná spoločnosť, cez ktorú taxikár získaval zákazníkov, však za správanie šoférov neberie zodpovednosť. Vodiči nie sú jej zamestnanci, ale spolupracovníci.
Mená poškodených sme zmenili na ich žiadosť, redakcia ich má k dispozícii. Majú obavy o bezpečnosť, keďže vodič pozná ich adresu.
Či vodič pre spoločnosť ďalej jazdí, Bolt nepovedal.
Nezdá sa vám niečo? Zavolajte si iný taxík, odporúča inštruktorka sebaobrany Čítajte „Podobných incidentov bude v budúcnosti pribúdať,“ varuje štatutárny zástupca Asociácie taxi (ATX) Branislav Masár. Myslí si, že taxikárske remeslo je málo regulované a dnes ho už môže robiť prakticky každý, kto má vodičské oprávnenie.
„Pri nastupovaní sme sa slušne pozdravili a aj keď ma upozornil na buchnutie, hneď som sa ospravedlnil,“ tvrdí Mário. „Nato sa so mnou začal hádať, myslel si, že som to spravil úmyselne, a potom ma udrel.“
V článku sa dočítate:
- aké sú psychotesty,
- čo žiada asociácia taxikárov,
- ako fungujú taxislužby vo Viedni a v Prahe.
Hana poslala ešte v tú noc cez aplikáciu taxi spoločnosti sťažnosť na vodiča, odpovede sa dočkala až v pondelok. Nazvala ich „frázami“. O núdzovom tlačidle v aplikácii, ktoré by ich prepojilo so zákazníckym servisom, nevedeli.
„Stále sa nám ospravedlňovali a spomenuli, že s vodičom doteraz nemali zlé skúsenosti,“ hovorí Hana. Spoločnosť jej poslala aj odškodné v podobe zľavy päť eur na ďalšiu jazdu. Hana s Máriom však už po tejto skúsenosti aplikáciu nechcú využívať.
Hana o útoku, ktorý sa stal 9. marca, napísala aj na svojej sociálnej sieti. Spoznala sa tak s ďalšími dvoma ženami, ktoré mali tiež negatívnu skúsenosť s rovnakým vodičom. Jedna z nich taxikára nahlásila Boltu ešte minulý mesiac, keď ju prenasledoval a vyhrážal sa jej za zrušenú jazdu.
„Zakaždým, keď dostaneme hlásenia o nevhodnom správaní, pristupujeme k nim s maximálnou pozornosťou a riešime ich s najvyššou prioritou,“ znie stanovisko Boltu. Či s konkrétnym vodičom zrušili partnerstvo, neuviedli.
Podobný prípad sa stal v Bratislave aj koncom minulého roka, keď sa šofér uzbeckej národnosti pokúsil znásilniť svoju zákazníčku. Denníku SME sa podarilo zistiť, že tri týždne pred pokusom o znásilnenie upozornila firmu na tohto vodiča iná klientka, ktorá ho nahlásila za sexuálne obťažovanie.
„Bratislava nebude bezpečným mestom, pokiaľ bude takýmto firmám jedno, čo im píšu zákazníci a s kým podpisujú zmluvy,“ myslí si Hana.
Psychotesty platia päť rokov
Podmienkou udelenia licencie, ktoré vydáva okresný úrad, je absolvovanie psychologického vyšetrenia, ľudovo psychotestu u dopravného psychológa.
Testy sú zamerané na pozornosť, ale aj emocionálnu stabilitu klienta. Metódy testovania sú rôzne, niektorí psychológovia volia formu dotazníka, iní individuálneho pohovoru. Cudzinci môžu absolvovať psychotesty napríklad v ruskom jazyku.
„Otázky sa tam opakovali, len boli inak položené, raz ste v pozícii útočníka, potom obete, aby si psychológ overil, ako reagujete a či neklamete,“ spomína taxikár Boris Šimšík.
Na šoféra Boltu sa tri týždne pred pokusom o znásilnenie sťažovala iná žena. Jazdil ďalej Čítajte Psychotest sa opakuje po piatich rokoch, Šimšík ho už absolvoval trikrát. „Keď sa však zistí, že niektorá firma má na testoch nastavené slabé sito, rozkríkne sa to,“ hovorí.
„Kazí nám to potom dobré meno a zhoršuje pozíciu na trhu,“ vysvetľuje psychológ Karol Kleinmann. Sám má skúsenosť s klientmi, ktorí si uňho zrušili dohodnutý termín s odôvodnením, že si už test vybavili u niekoho iného.
Podobnú skúsenosť má aj psychologička Vlasta Kurucová z eseročky Kaspo. Zároveň dodáva, že u klientov, ktorí vyšetrením prejdú, sa nevylučuje, že sa neskôr môžu stať nespôsobilými pre svoju prácu.
Chcú kamery do taxíkov
Haninho priateľa pred agresívnym taxikárom zachránil nakoniec až telefonát s políciou. Keď počul, že Hana opisuje situáciu, odišiel. Keď prišla hliadka, páru oznámila, že s tým nemôžu nič robiť, keďže Mário nemal žiadne vážnejšie zranenia. Odporučili im podať trestné oznámenie.
„Na stanici nám povedali, že v máloktorých prípadoch sa dá niečo robiť, pre dôkaznú núdzu – väčšinou je to jeden proti druhému. V našom prípade pomohlo, že to videla aj moja partnerka.“
Masár z ATX spolu s kolegami navrhujú viaceré zmeny na zvýšenie bezpečnosti, navrhujú napríklad zaviesť do vozidiel exteriérové aj interiérové kamery vo vozidle.
O návrhoch koncom februára rokovali aj s ministerstvom dopravy. Navrhujú zaviesť minimálny vek vodičov taxislužby 21 rokov a aspoň trojročnú vodičskú prax – a tiež bezúhonnosť.
„Teraz môže taxikára robiť aj 18-ročný čerstvý absolvent autoškoly,“ hovorí Masár. „Takíto šoféri sa často nevedia ani orientovať v meste,“ dodáva. Orientáciu v meste podľa Masára nezvládajú ani cudzinci.
ATX podporí legislatívny návrh ministerstva dopravy, aby mohlo byť vozidlom taxi len vozidlo evidované v SR.
Bratislava má viac taxíkov než Viedeň
Keby sa Slovensko vydalo cestou obmedzení, prísnejších požiadaviek a regulácie, nebolo by samo. V rôznej forme ich má zavedené 16 krajín Európskej únie, z krajín V4 Maďarsko.
Vo Viedni zas reguluje taxikárov tamojší magistrát. Na získanie licencie musia uchádzači absolvovať kurz prvej pomoci, byť bezúhonní a prejsť skúškou. Komisia u vodiča preveruje jeho orientáciu v meste a znalosť lokálnych výluk a pravidiel. Taxikári musia dodržiavať aj dress code.
„Prísne pravidlá slúžia na zabezpečenie vysokej úrovne kvality a služieb pre zákazníkov, od poznania najlepších ciest až po bezpečnosť, a sú základom dôvery vo vodičov,“ vysvetľuje Jörg Michner z kancelárie obchodu viedenského magistrátu. „Pravidlá a predpisy tu fungujú už desaťročia a neustále sa aktualizujú,“ dodáva.
Bratislava taxi služby nereguluje, samospráva na to nemá potrebné kompetencie, pripomína hovorca mesta Peter Bubla. „Táto legislatíva je v rukách štátu. Aj samotné licencie a koncesie vydávajú Okresné úrady,“ dodáva Bubla.
V Česku sa naposledy zmenila legislatíva v roku 2020. „Nový zákon neumožňuje regulovať počet taxikárov, zrušil aj povinnosť skúšky z miestopisu, ktoré preverujú orientáciu vodiča v meste, aj povinnosť mať vozidlo označené ako taxi a mať v ňom taxameter. Podľa vzoru Viedne sa teda vydať nemôžeme,“ konštatuje pracovník mediálneho oddelenia pražského magistrátu Tadeáš Provazník.
V Bratislavskom kraji s takmer 730-tisíc obyvateľmi je v súčasnosti vydaných osemtisíc taxikárskych preukazov a 3300 koncesií. Vo Viedni s takmer dvoma miliónmi obyvateľov jazdí približne 4500 taxíkov.
Na Slovensku sa v priebehu piatich rokov počet vodičov taxíkov s koncesiou zvýšil takmer o 800 percent a vodičov s preukazom o viac než polovicu. V číslach to znamená, že kým ešte v roku 2018 bolo vydaných 14-tisíc preukazov a 914 koncesií, v roku 2023 to bolo už takmer 30-tisíc preukazov a približne 7500 koncesií.
Dôvodom prudkého rastu je podľa ATX novela zákona o cestnej doprave z roku 2018, ktorú asociácia považuje za „krok nesprávnym smerom“, pretože odstránila dovtedy existujúce regulácie.
