Niektorí tu našli priestor, ktorý doma nemali. V Bratislave funguje výnimočný klub pre mladých

Klub IZBA funguje na Obchodnej ulici už viac ako rok. V Bratislave, ale aj na Slovensku je to unikát. Chodia sem tínedžeri aj mladí dospelí z rôznych komunít, radikáli, LGBTI+ menšina a svoje miesto si tu našli aj ľudia s narušeným rodinným zázemím.

V útulne zariadenej miestnosti sú k dispozícii stolné hry alebo konzola, možno pozerať filmy alebo sa len tak rozprávať. V Izbe sú vždy aj dvaja sociálni pracovníci, ktorí pripravujú vzdelávacie aj prevenčné aktivity a poskytujú aj odborné poradenstvo - skupinové alebo individuálne. Program zverejňujú na svojom účte na instagrame.

„V Nórsku sú takéto kluby úplne bežné,“ hovorí terénny sociálny pracovník mesta Oliver Kopecký, ktorý sa zameriava na prácu s mládežou a dodáva, že klubov ako Izba by malo byť v Bratislave oveľa viac. "Na každú mestskú časť aspoň štyri," hovorí.

Za projektom stojí Sekcia sociálnych vecí bratislavského magistrátu.
„Chceli sme vytvoriť priestor, v ktorom by sa mohli prepájať rôzne skupiny,“ vysvetľuje Kopecký. „Keďže medzi mladými dochádza ku konfliktom aj z dôvodu, že sa navzájom nepoznajú, nerozprávajú a nestretávajú.“

Ide o otvorený priestor pre tínedžerov a mladých ľudí, horná veková hranica je 30 rokov. "Záujmové krúžky sú tu skôr pre mladších, a táto skupina nie je v meste dobre pokrytá,“ vysvetľuje Kopecký.

Klub sa nachádza len pár metrov od stanice mestskej polície. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Izba býva otvorená vždy v stredu a vo štvrtok, pred vchodom sú vtedy rozložené červené stoličky a stôl. Do klubu je voľný vstup bez akýchkoľvek formalít. Keď sa mestu podarí nájsť financie, budú podľa Sergeja Káru, riaditeľa sekcie sociálnych vecí magistrátu, uvažovať aj o rozširovaní projektu.

Žiadna téma nie je tabu. Ani drogy

Do interiéru z ulice nevidno, okno je zatiahnuté závesom. V klube sa debatuje o všeličom, od záujmov a trávenia voľného času, škole, šikane a vzťahoch. Rovnako ako o duševnom zdraví, sexualite či alkohole a závislostiach.

Témou je aj návykové správanie a rodinné problémy, ale aj radikalizmus a násilie.

„V Izbe pre nás nie je žiadna téma tabu, niektoré témy sa snažíme odtabuizovať,“ hovorí Kopecký. Témy ako sex či drogy komunikujú prístupom „harm reduction“, čo znamená, že odborníci otvorene a bez zákazov informujú o možných rizikách a aj spôsoboch ako im predchádzať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička: Pozornosť by sme mali venovať aj deťom, ktoré sú zdanlivo tiché a poslušné Čítajte 

„Mladí ľudia by mali vedieť, čo sa bude diať a čo im hrozí skôr, než sa v danej situácii ocitnú a bude už neskoro," hovorí Kopecký a vysvetľuje, že keď sa tieto témy mystifikujú a tabuizujú, stávajú sa lákavejšími.

Izba sa svojím programom podobá na iné nízkoprahové kluby. S klubom komunikujú aj niektorí rodičia, napríklad aj prostredníctvom klubového účtu na instagrame.

Pravidlo číslo jeden neporušil zatiaľ nikto

Mestský terénny tím (MTT) sa okrem práce v klube zameriava aj na mládež v teréne, v obchodných centrách a všade tam, kde zvykne tráviť čas. Mladým ľuďom tak poskytujú odbornú pomoc aj priamo v uliciach, čo zahŕňa základné sociálne poradenstvo aj situačnú krízovú intervenciu.

Popri tom ich informujú aj o klube s tým, že medzi rôznymi subkultúrami a komunitami Bratislavy nerobia rozdiely. Rôznorodosť je podľa MTT „želaným efektom“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odborník: Mnoho násilia a ubližovania deťom sa deje aj v takzvaných normálnych rodinách Čítajte 

To chce však čas a hlavne dôveru. „Dostať sa k mladým radikálom, bolo ťažké, za ten čas sme sa už však celkom spoznali a tiež u nás trávia čas,“ hovorí Kopecký.

„Mladí ľudia spolu fungujú a zaujímajú o vzájomné odlišné názory a pohľady, lebo inak sa s nimi nemajú príležitosť stretnúť. Niekedy sa stane, že nie všetci si dokonale sadnú, ale pravidlo číslo jeden, teda vzájomný rešpekt, porušené zatiaľ nebolo.“

Mladí chcú čas tráviť bezpečne

Projektu predchádzal terénny prieskum o potrebách mladých. Tím zbieral informácie napríklad v nákupnom centre na Nivách, kde trávia čas najmä skupinky mladších tínedžerov od dvanásť do dvadsaťpäť rokov. V 80. rokoch pre nich vzniklo pomenovanie „mall rats“, skupinky mladých, ktorí svoj voľný čas trávia v nákupných centrách, keďže tam nachádzajú zábavu, priateľov, teplo aj relatívne bezpečie.

Z prieskumu vyplynulo, že by si priali bezpečný a neformálny priestor, v ktorom by mohli tráviť čas a zároveň by mali k dispozícii aj odbornú podporu. „Ale nie formalizovanú ako na bežných krúžkoch alebo v komerčných voľnočasových centrách,“ dodáva Kára.

IZBA je podľa Káru aj odpoveďou na pandémiu, ktorá mladým ľuďom nabúrala možnosť budovať a rozvíjať vzťahy a zasiahla aj ich psychiku.
„Prevalencia psychických ochorení a problémov v kategórii ľudí do tridsať rokov je na svojom historickom maxime,“ upozorňuje odborník.

Izba, ktorú doma nenašli

Svoje miesto si tu našli aj deti, ktoré sa po škole z rôznych príčin vyhýbajú rodičom. „Niekedy sa k nám prídu len vykecať alebo pochváliť, lebo doma ich nemá kto oceniť,“ hovorí Kopecký.

„Rodičom nepovedia všetko a s rovesníkmi sa zas rozprávajú s ohľadom na svoju reputáciu v skupine,“ pokračuje Kára s tým, že v klube tento tlak odpadá.

Na jedného z radikálov Kopecký narazil v nákupnom centre na Nivách, kde pred rokom nadviazali kontakt. Najprv bol k nim najprv odmietaný a „nenávidel všetko ružové a dúhové“, nakoniec sa však v Izbe zabýval.

„V detstve sa mu stali zlé veci a keď nadviazal kontakt s radikálnou komunitou, začal sa biť. Pracovníci MTT mu ukázali, že nie sú všetci rovnakí a že keď mu niekto ublíži z odlišnej komunity, nedá sa z toho viniť každý. Kým neprišiel do izby, nemal okolo seba vzor, ktorý by mu ukázal aj svet, v ktorom si môže druhých namiesto mlátenia vypočuť a maximálne s nimi nesúhlasiť.“

Zo svojej pôvodnej komunity neodišiel, no do bitiek sa už nezapája, našiel si priateľku. „Vyhovuje mu, že sa tu vieme rešpektovať,“ hovorí kopecký.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vzdeláva o násilí v rodine: Ženy si nezvyknú vymýšľať. Naopak, skôr hovoria opatrne a uberajú Čítajte 

Na individuálne poradenstvo v izbe zatiaľ nie je priestor, porozprávať sa dá len provizórne, vonku na ulici, no riaditeľka projektu Gabriela Froncová hovorí, že do budúcnosti chcú vytvoriť priestor aj na takúto možnosť.

Tím je v kontakte aj s inými neziskovkami a organizáciami a svojim klientom vedia odporučiť aj služby, ktoré nepokrýva.