Zranený zadržaný muž musel viac ako tri dni spať v nevetranej miestnosti na kovovej prični, na toaletu ho policajti nosili na rukách. Muž mal zlomené obe päty.
Na prípad, keď polícia niekoľko dní zadržiavala osobu v tzv. nelegálne vyhradenom priestore, aj napriek jej zraneniam, upozornil verejný ochranca práv (VOP).
Pre bližšiu predstavu, ide o zamrežovaný priestor, v ktorom je len lavica na sedenie. Nie je tam toaleta ani zdroj pitnej vody.
Podľa hovorcu VOP Branislava Gigaca sú takéto priestory väčšinou pod schodiskami alebo priamo na schodisku. Zadržaná osoba by v takomto priestore mala stráviť nanajvýš niekoľko hodín, v žiadnom prípade nie celú noc.
Prípad sa stal na Obvodnom oddelení PZ v Podunajských Biskupiciach v marci 2021. Úrad dostal podnet v roku 2021 a o výsledkoch riešenia podnetu informoval len nedávno. Identita muža zostáva v anonymite, známe je len to, že sa v súčasnosti nachádza v zariadení na výkon trestu.
„Policajný zásah do slobody a integrity človeka má v právnom štáte jasne stanovené mantinely,“ píše v stanovisku ombudsman Róbert Dobrovodský.
„Nemôžem akceptovať stav, ak štát spôsobuje človeku pri obmedzení slobody zbytočné utrpenie a poníženie.“
Ombudsman komunikuje ohľadom humanizovania podmienok obmedzovania ľudských práv a slobôd s ministerstvom vnútra aj s jednotlivými útvarmi PZ.
V článku sa dočítate:
- ako vyzeral priestor, v ktorom zadržaný nocoval,
- prečo ho hliadka neumiestnila do cely predbežného zadržania,
- či lekár nepochybil pri vyhodnotení jeho zdravotného stavu,
- akých práv sa môže zadržaná osoba dožadovať.
„Predmetné oznámenie je vyhodnocované z úrovne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a bolo pridelené aj odboru kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,“ informovala hovorkyňa KR PZ Jana Šimunková.
Ministerstvo vnútra na otázky denníka SME do uzávierky neodpovedalo.
Bez vody a postele
Keď hliadka zadržala muža, neumiestnila ho do cely predbežného zadržania, ale do vyhradeného priestoru pre predvedené osoby. Podľa zákona mali postupovať inak.
„V čase, v ktorom sa prípad stal, neexistovala právna úprava umožňujúca umiestnenie osoby do iného priestoru, ako je cela predbežného zadržania,“ vysvetľuje hovorca obmudsmana. Dnes je už používanie takého priestoru na obmedzovanie slobody legálne, no ako naznačuje Gigac, problematické.
Vyhradený priestor na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne. (zdroj: Úrad verejného ochrancu práv)„Žiaľ, po prijatí novely zákona, ktorou sa legalizovala možnosť použitia týchto priestorov na obmedzovanie osobnej slobody, neprijal rezort vnútra žiadny interný predpis, ktorý by definoval, ako má byť takýto priestor vybavený,“ hovorí Gigac.
Ani nemocnica, ani cela
Keď sa zadržaný začal sťažovať na bolesti nôh, policajti mu privolali sanitku. V nemocnici zistili, že má praskliny v oboch pätových kostiach. Hliadka mu preto zabezpečila barly, zadržaný sa však na nich nevedel udržať.
Kontaktovali teda jeho rodinu, aby mu zabezpečila vozík pre imobilných. Kým však prišli, muž už absolvoval cestu k vyšetrovateľovi aj sudcovi okresného súdu. Policajti ho prenášali na rukách.
„Postup polície vo vzťahu k zaobchádzaniu s osobou podávateľa bol ponižujúci,“ uvádza ombudsman Dobrovodský vo svojej správe. Pri zaobchádzaní so zadržaným konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Ústavy Slovenskej republiky: „Bolo porušené právo človeka na osobnú slobodu a základné právo nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.“
Policajti sa pokúsili zadržaného muža presunúť do cely policajného zaistenia na Račianskej ulici, na to však potrebovali - vzhľadom na stav zadržaného - aj lekárske potvrdenie.
Hliadka teda muža transportovala znova do nemocnice, kde jej ho vydali.
„Vyjadrenia vydávajú lekári, ktorí nie sú zamestnancami Policajného zboru,“ pripomína Gigac.
Do cely ho však ani s potvrdením od lekára neprijali. Dôvodom bola jeho imobilita. Službukonajúci policajti v cele predbežného zadržania na Račianskej ulici svojim kolegom nepodpísali ani potvrdenie, že zadržaného odmietajú prevziať.
To pre zadržaného znamenalo ďalšiu noc na kovovej lavici v Podunajských Biskupiciach. Dokopy v nej strávil podľa VOP viac než tri dni. Na toalety, ktoré sú na stanici na prízemí, zadržaného muža policajti nosili na rukách.
Ombudsman opakovane komunikoval s policajnými zložkami, so súdom aj s nemocnicou, v ktorej zadržaného vyšetrili.
Vyhodnotenie podnetu trvalo úradu VOP tri roky aj preto, že funkcia VOP bola viac než pol roka neobsadená, ombudsman Dobrovodský do nej nastúpil v decembri 2022. Úrad taktiež už dlhodobo upozorňuje na nedostatočné personálne obsadenie.
„Spisy, ktoré ma čakali na stole pri mojom nástupe, som však vybavil už v apríli minulého roka,“ hovorí Dobrovodský.
„V súčasnosti zavádzame v kancelárii organizačné opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť plynulé vybavovanie podnetov.“
Zadržaný má právo na obhajcu
Advokát Igor Ribár hovorí, že p olícia postupovala správne, keď zadržanému zabezpečila lekárske vyšetrenie a vyžiadala si aj potvrdenie lekára, že môže byť umiestnený v cele. Druhou možnosťou bolo pacienta hospitalizovať.
„V uvedenom prípade lekár zjavne rozhodol v rozpore s reálnym zdravotným stavom zaistenej osoby,“ hovorí advokát Ribár. „A policajt, ktorý mal prevziať osobu do cely predbežného zaistenia, usúdil, že by to bolo pre zadržaného rizikom.“
V tom prípade mali policajti podľa Ribára osloviť aj iného lekára a o situácii vyrozumieť orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovateľa, prokurátora.
Ako by sa však dalo takejto situácii predísť? Advokát radí, že zadržaná osoba môže požiadať o poradu s obhajcom. Jeho prítomnosť nie je automatická, kým nie je rozhodnuté o vzatí do väzby, a dovtedy polícia zadržanú osobu neinformuje, že má takéto právo. Zadržaný si obhajcu musí vyžiadať sám.
„Obhajca ho následne môže v cele predbežného zaistenia navštíviť,“ pokračuje Ribár.
Polícia si síce musí o zadržaných osobách viesť detailné záznamy, ale nie vždy je v nich zapísané všetko, čo sa stalo.
Príkladom by mohol byť podobný prípad z roku 2015. Hliadka zadržala osobu, ktorú podozrievali, že prehltla vrecko s pervitínom, a umiestnila ju do vyhradeného priestoru, kde zotrvala dva dni.
Použili proti nej aj neprimerané donucovacie prostriedky. Ombudsman skonštatoval, že záznam je nedostatočný - chýbali v ňom údaje o viac než dvanástich hodinách, ktoré zadržaná osoba strávila vo vyhradenom priestore.
„Zadržaný môže namietať porušenie svojich práv v trestnom konaní, prípadne podať sťažnosť priamo na policajtov,“ hovor Ribár. „Tieto sťažnosti sa však väčšinou vybavujú s odstupom niekoľkých dní a často vzniká dôkazná núdza, teda obvinený nemôže preukázať svoje tvrdenia.“
