Rozvoj cyklodopravy v Bratislave sa podľa cykloaktivistov spomalil po tom, ako magistrát narazil na odpor časti obyvateľov pri Vajanského nábreží. Na to, aby veľkorysá cyklotrasa na Vajanského dávala zmysel, treba rozvoj cyklodopravy naopak zrýchliť.
Šancu výrazne zlepšiť cyklodopravu mal primátor Vallo napríklad počas pandémie. Metropoly ako Paríž, Berlín či Viedeň práve v tom období cyklopruhy vo veľkom vytvárali.
„Ružinovská, Záhradnícka či Vajanského nábrežie boli ulice, kde počas covidu boli pripravené projekty na cyklotrasy, akurát vedenie mesta si ich nezobralo za svoju prioritu,“ hovorí cykloaktivista a dlhoročný podporovateľ cyklojázd Critical Mass Tomáš Peciar.
Februárová cyklojazda Critical Mass viedla cez úseky, kde majú cyklisti problémy, a upozorňovala na infraštruktúru, ktorá buď neexistuje, alebo nebola urobená dobre.
Blokované cyklopruhy
Cyklojazda štartovala ako obvykle z Námestia SNP. Vo februárový piatok večer nás prišlo zhruba 50. „Je to jedno z najviac využívaných miest pre cyklistov a chodcov a zaslúžilo by si istý komfort," hovorí Peciar, bývalý mestský cyklokordinátor. „Na námestí malo pri celkovej revitalizácii dôjsť k výmene povrchov, ale projekt sa viackrát posúval,“ vysvetľuje.
Mesto v tejto lokalite zatiaľ zmeny nerobí. „Komplexná infraštruktúra pre cyklistov v tejto lokalite vznikne v rámci projektu Živé námestia,“ povedal Peter Bubla, hovorca hlavného mesta. „Dovtedy tu máme v pláne drobné úpravy a zlepšenia z pohľadu bezpečnosti.“
Z Námestia SNP sme prešli cez Dunajskú k Mlynským nivám. Na cyklopruhu v tom čase výnimočne neparkovali autá, ako to býva počas dňa. Rovnako ako na trase vedúcej okolo obchodného domu Nivy, kde zásobovacie autá bežne blokujú cyklistov aj peších.
„Na Dunajskej nonstop parkujú autá v cyklopruhu, prípadne parkujú v autopruhu a autá idúce okolo ich obchádzajú cez cyklopruh, čo je ešte nebezpečnejšie,“ opisuje Peciar.
Podobná situácia je aj na novej cyklotrase pri obchodnom centre Nivy. Podľa oficiálneho stanoviska obchodného domu sú nájomcovia a prevádzky nákupného centra zásobované zo Svätoplukovej, kde je zásobovací dvor, no realita, s ktorou sa denne stretávajú cyklisti, je iná.
Zásobovacie autá stávajú na cyklotrase a chodníku. „Je to arogancia vlastníkov prevádzok. Je to škoda, lebo je to nová budova a takéto veci mali byť vyriešené,“ hovorí Peciar.
Minulé leto sa polícia spoločne s mestom zamerali práve na tento problém. „Posilnený dohľad nad cyklochodníkmi, keď sme vyhradzovali hliadky špeciálne na tento typ priestupkov, sa osvedčil a na čas priniesol výrazné zlepšenie situácie. Podobné akcie pripravíme aj v tomto roku,“ avizuje hovorca mestskej polície Peter Borko.
Z Ružinova do Nového Mesta
Ako skupina cyklistov sme išli cez Dulovo námestie a ďalej do Ružinova. Na širokej Ružinovskej radiále sme išli po ceste, na ktorú by sa zmestil aj obojsmerný cyklopruh. Projekt na jeho výstavbu však bol zastavený.
Ružinovská a Záhradnícka sú pritom jednou z najdôležitejších budúcich cyklotrás, ktorá spojí Ružinov s centrom.
„Keby bolo gro mestských častí, ktoré sú na rovine, dobre prepojené, vedelo by to odľahčiť mesto od áut,“ hovorí Peciar, ktorý v minulosti pôsobil ako mestský cyklokoordinátor. Na mnohých úsekoch to podľa neho vôbec nie je ťažké dosiahnuť.
Critical Mass ukazuje, ako by vyzeralo mesto, ktoré rešpektuje cyklistov Čítajte „Pre hlavnú mestskú radiálu R16 Ružinovská je spracovaná štúdia na umiestnenie samostatnej cyklistickej komunikácie v úseku od Karadžičovej ulice po konečnú električiek na Astronomickej ulici a pracuje sa ďalej na potrebnej projektovej dokumentácii,“ informuje hovorca mesta Peter Bubla.
Kým však vznikne plnohodnotná cyklotrasa, mesto sľubuje aspoň zlepšenie vedenia cyklistickej dopravy pomocou dopravného značenia na Záhradníckej ulici v úseku od Svätoplukovej po Miletičovu ulicu.
Do Nového Mesta sme sa dostali cez Tomášikovú a pokračovali sme cez Riazanskú. Keby sa na týchto dvoch uliciach zúžili pruhy pre autá a po ich krajoch vyznačili cyklotrasy, autá by okolo nás nejazdili vysokou rýchlosťou. Cyklotrasy by sa sem zmestili bez obmedzovania automobilovej dopravy.
Mesto má projekt ochranných a jazdných cyklistických pruhov pre Riazanskú na stole, spracovaný v rámci parkovacej politiky pre Ľudovú štvrť. „Realizácia obidvoch opatrení bude riešená spoločne, závisí od prípravy parkovacej politiky v zóne,“ tvrdí Bubla.
Projekt cyklistických pruhov sa pripravuje aj na Tomášikovej ulici v úseku od Ružinovskej po Trnavskú ulicu. „Projekt dopravného značenia prechádza povoľovacím procesom, realizácia závisí od kvality povrchu vozovky na miestach plánovaných ochranných pruhov a z toho vyplývajúcich možných obmedzení pri realizácii dopravného značenia,“ informuje mesto.
Cez sídlisko Pokrok sme hromadne prešli Sibírskou, napriek tomu, že protismerný prejazd je už pre cyklistov zakázaný. Autá tu parkujú na obidvoch stranách cesty. Podľa Peciara však mesto mohlo zobrať do úvahy, že je tam priestor na výhybňu, prípadne tam mohlo vyznačiť menej parkovacích miest. „Riešenia boli, ale zase prehrali cyklisti,“ skonštatoval Peciar.
Dnes cyklisti môžu ísť cez paralelnú Račiansku alebo Pioniersku. „Sibírska, aj keď to bol protismer, je v pokojnej obytnej zóne, takže aj keď išli cyklistom autá oproti, stále to bolo bezpečnejšie ako na Pionierskej. Malo to iný charakter, chodili tam rodiny s deťmi,“ hovorí Peciar.
Na Pionierskej je síce namaľovaný úzky cyklopruh, autá tam však cyklistov obchádzajú vo veľkej rýchlosti.
Cyklisti stále nie sú prioritou
Z projektov, ktoré má mesto v rámci cyklodopravy rozpracované, je najvýraznejšia nová šesťkilometrová oddelená cyklotrasa v Petržalke, ktorá vzniká priamo popri trati petržalskej električky.
V roku 2024 by podľa magistrátu mohlo byť upravené dopravné značenie v niektorých úsekoch hlavných komunikácií v centre mesta. „Ich realizácia závisí od schvaľovacích procesov a možností povrchu vozovky v konkrétnych miestach, týkať sa bude napríklad Záhradníckej, Pribinovej, Krížnej, Hradskej alebo Štúrovej ulice,“ hovorí Bubla.
Zo stavebných projektov je na realizáciu pripravená výstavba chodníka na Hradskej ulici a úsek okruhu číslo 3 pod Mostom SNP v prepojení Viedenskej cesty a OC Aupark.
Hlavné mesto vo svojom strategickom pláne Bratislava 2030 deklaruje, že cyklisti spolu s chodcami sú rovnocennými alebo uprednostnenými účastníkmi cestnej premávky.
„Bezpečné cyklistické komunikácie vytvoria podmienky na zmenu prístupu k doprave na krátke vzdialenosti, zvýšia záujem o tento druh dopravy,“ píše sa v dokumente.
V Paríži sa počet cyklistov za rok zdvojnásobil
Starostka Paríža Anne Hidalgo po začiatku pandémie iniciovala vznik 50 kilometrov dočasných „covidových pruhov,“ z ktorých sa neskôr stali trvalé a postupne k nim pribúdali ďalšie. Na konci roka 2021 tak bolo v Paríži 350 kilometrov cyklotrás. Stále k nim pribúdajú ďalšie, aj v súvislosti s prípravou olympijských hier v tomto roku.
Ani počet cyklistov, ktorý sa v Paríži výrazne zvýšil počas pandémie, neprestáva rásť. Medzi októbrom 2022 a októbrom 2023 sa dokonca zdvojnásobil a na niektorých kľúčových úsekoch prekonal automobilovú dopravu.
„Pri mobilite je to viac otázka ponuky než dopytu,“ povedal pre Le Monde zástupca primátorky pre mobilitu a verejný priestor David Belliard s tým, že ak sa pre istý typ transportu vytvorí alebo zlepší infraštruktúra, zvýši sa počet ľudí, ktorí si vyberú tento spôsob dopravy bez ohľadu na to, či ide o automobilovú, vlakovú, cyklistickú, či hromadnú dopravu.
