Nová riaditeľka MIB-u: Tvorba mesta je tiež formou boja o demokraciu a spoločenskú dohodu

Architektka a urbanistka PETRA MARKO má široký záber a skúsenosti s tvorbou verejných priestorov. Po dlhoročnom pôsobení v Londýne sa vrátila do Bratislavy a od januára vedie Metropolitný inštitút Bratislavy.

Hovorí o tvorbe nového územného plánu, o spolupráci so súkromným sektorom a magistrátom, o tom, či má MIB experimentovať a čo treba urobiť preto, aby bola Bratislava dobrým mestom pre život.

Prišli ste zo súkromnej sféry, čo vás motivovalo ísť pracovať pre mesto?

Narodila som sa a vyrastala som v Bratislave, po štúdiu architektúry vo Viedni som 15 rokov pôsobila v Londýne. Za posledné roky sme s manželom cez náš ateliér začali aktívnejšie robiť na projektoch v Česku a na Slovensku. Už dlhšie sme chceli priniesť naše know-how z tvorby verejných priestorov aj sem.

Tým, že som 20 rokov nežila na Slovensku, považujem to tak trochu aj za svoj dlh voči generácii mojich rodičov, s ktorými som ako šesťročná stála na Námestí SNP počas Nežnej revolúcie. Boj o demokraciu a spoločenskú dohodu je stále aktuálny a tvorba mesta je jeho súčasťou, do nej chcem aktívne prispieť.

Čo presvedčilo výberovú komisiu, aby vybrali práve vás?

To musia zhodnotiť oni. Za seba môžem povedať, že po odbornej stránke prinášam širokú skúsenosť, pretože okrem architektúry a urbanizmu mám aj skúsenosť zo strany klienta, developera. Rozumiem teda obidvom stranám mince.

Popri praxi som učila aj na London School of Architecture a na štátnej úrovni som pôsobila v Národnej komisii pre infraštruktúru v Británii. Bola to príležitosť uchopiť pridanú hodnotu v projektoch mestskej infraštruktúry, čo je veľmi relevantné aj pre Bratislavu, pretože nás čakajú výzvy, napríklad hlavná stanica.

Ak má takýto projekt pridanú hodnotu vo forme kvalitného verejného priestoru, environmentálnej udržateľnosti či sociálno-ekonomických benefitov, posilní konkurencieschopnosť mesta ako takého.

Čo konkrétne pri takýchto projektoch vie MIB mestu ponúknuť?

Máme napríklad na starosti odborné vypracovanie súťaží. Je to dôležité, pretože ak chceme získať kvalitný návrh, musíme vedieť do zadania súťaže veľmi jasne pomenovať, aké hodnoty chceme z projektu vyťažiť.

Napríklad keď sa stavala nová železničná stanica v Rotterdame, mesto podpísalo memorandum so stakeholdermi a vlastníkmi a jasne sa nastavili princípy a očakávania mesta od takéhoto zásadného projektu. Je dôležité, aby hľadanie zhody začalo čo najskôr.

MIB ako nezávislý inštitút sa na to pozerá z pohľadu mesta ako klienta,a zároveň aj cez prizmu všetkých ostatných partnerov. Našu pozíciu vidím ako mediátora, ktorý prichádza s odborným vstupom, s analýzou.

MIB má riešiť, aké mesto z Bratislavy chceme. Aké mesto chcete vy?

Ja chcem mesto dobré pre život, kde každý môže zažívať spolupatričnosť k mestu, svojmu susedstvu, a cítiť sa tu doma bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza. Ale nie je to len o mne. Bratislava má strategický plán, Bratislava 2030, ktorý vypracoval MIB v spolupráci s odborníkmi z magistrátu. Podľa neho má byť Bratislava starostlivé, dostupné a odolné mesto.

Čo to znamená?

Starostlivosť hovorí o inklúzii a zohľadňovaní potrieb rôznych skupín obyvateľstva. Odolné mesto hovorí o adaptácii na klimatické zmeny a dostupné mesto hovorí napríklad o vytvorení lepšieho balansu medzi rôznymi druhmi dopravy a vytvorení polycentrického mesta tak, aby každá štvrť poskytovala ľuďom nielen kvalitné bývanie ale aj služby, parky, kultúrne či spoločenské funkcie.

Váš predchodca Ján Mazúr sa stal hlavným stratégom mesta. Aký je vzťah medzi touto inštitúciou a MIB-om?

Pán Mazúr je gestorom Metropolitného inštitútu z jeho novej pozície na strategickom útvare na meste. Bude nám teda pomáhať ďalej zlaďovať prácu MIB-u s cieľmi hlavného mesta. Tento strategický útvar preberá na seba aj odpočet Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý má veľa stanovených merateľných cieľov.

Váš manžel je aktívny vo vašom ateliéri v Bratislave, ako sa zaistí, že sa neocitnete v konflikte záujmov?

Kritériom vo výberovom konaní bolo, že uchádzač musí byť odborník v oblasti architektúry a urbanizmu. Takže ktokoľvek, kto by prišiel z tohto prostredia a má za sebou nejakú kariéru, má mnoho prepojení na odbornú obec.

Od začiatku môjho pôsobenia uplatňujem najvyššie štandardy a môj manžel sa logicky nebude zúčastňovať výberových konaní a nebude dodávateľom pre MIB. Zároveň MIB nevydáva žiadne záväzné stanoviská, nie je to plánovací orgán, ale spracovateľ.

Často sa pri vás spomína slovo placemaking, teda miestotvorba, čo to znamená?

Placemaking je pre mňa o vytváraní vzťahu ľudí k miestu. Je to fyzická aj psychologická transformácia. Hlavným cieľom je vytvárať miesto, kde sa ľudia cítia dobre, kde je spoločný priestor akoby predĺženou obývačkou. Nikto sa nemá cítiť vyčlenený.

V tomto procese je dôležité pochopiť genius loci miesta, vždy je tu kontext, história, identita miesta. Musíme pochopiť podstatu, rozprávať sa s ľuďmi, ale aj pozorovať a zužitkovať to, čo na mieste už je.

Napríklad v Bratislave na panelákových sídliskách si môžeme povedať, že medzipriestory sú vo veľmi zlom stave. Ale aj tu máme veľa momentov, keď si napríklad obyvatelia začali vysádzať záhradky v okolí domov. Takéto zárodky občianskej aktivácie je veľmi dôležité pri transformácii nezničiť, ale naopak podporiť.

Ako ste sa od štúdia architektúry dostali k témam verejného priestoru?

K medzipriestorom som inklinovala už počas štúdia, ako diplomovú prácu som riešila zastávku metra a križovatku v Londýne. Keď som začala pracovať vo veľkom ateliéri v Londýne, stále ma to ťahalo k podobným zadaniam.

Keď v roku 2008 prišla finančná kríza, absolvovala som rok štúdia kreatívneho podnikania. Jedna vec je totiž mať dobrý nápad a druhá vec je vedieť ho presadiť od papiera do reality.

V tej dobe sa v Londýne začala diskusia o tom, aká by vlastne mala byť rola architekta. Vtedy som začala spolupracovať aj s Igorom Markom, ktorý sa práve týmto presahom a projektom na pomedzí krajinnej architektúry a urbánneho dizajnu venoval. Naša spolupráca sa pretavila do založenia ateliéru, ktorého ambíciou bolo prepájať sociálne, ekonomické a enviromentálne aspekty mestotvorby práve cez verejný priestor.

Ako konkrétne prispieva urbanizmus k lepšiemu verejnému priestoru?

Urbanizmus má zásadný vplyv na to, aký typ priestoru budeme mať. Vidíme to na príklade Petržalky, kde modernistické plánovanie vytvorilo veľkorysé medzipriestory. Mali to byť parky, ale v skutočnosti z monofunkčných zón ľudia museli dochádzať do práce, rástol automobilizmus a mnohé z týchto plôch zaplnili parkoviská a autá.

MIB robí na mestskej urbanistickej štúdii Mlynské Nivy. Táto zóna má 138 hektárov a v štúdii sa zlaďujú záujmy verejného a súkromného sektora a nastavujú sa princípy rozvoja mesta vo väčšom celku. Zóna je navrhnutá ako kompaktná bloková zástavba s aktívnym parterom, s bulvárom s električkou, cyklotrasami, dobrou prepojenosťou, vybavenosťou a službami.

Väčšina výrazných aktivít MIB-u sa týka centra mesta. Čo robíte v ostatných častiach Bratislavy?

V rôznych mierkach robíme na projektoch alebo stratégiách v takmer každej mestskej časti. V Petržalke napríklad MIB robil súťaž na Námestie Republiky.

Robíme na dopyt mesta, mestských častí a čiastočne aj súkromného sektora, teda zadania prichádzajú za nami. MIB vytvoril manuály, princípy a štandardy tvorby verejného priestoru, ktoré sú použiteľné v celom meste a nastavuje kvalitatívne parametre v územných štúdiách.

Vízia rozvoja Bratislavy bude reflektovaná v novom územnom pláne, ktorého je MIB spracovateľom pod gesciou hlavného architekta mesta. Teraz prebiehajú prípravné práce. Je to mnohoročný proces, a preto je dôležité zároveň pracovať aj na projektoch ako je zóna Mlynské Nivy, kde nemôžeme čakať a potrebujeme sa posúvať formou zmien a doplnkov.

Čo sú najväčšie problémy Bratislavy?

Myslím si, že najväčším problémom Bratislavy je rozvoj v satelitoch a dennodenné dochádzanie do Bratislavy autami. Chýba dostupné bývanie v meste, moderná a efektívna koľajová doprava do prímestských častí.

Primárna výzva v zmysle rozvoja mesta je klimatická adaptácia, čo znamená budovať mesto tam, kde by mesto malo byť, a tak, aby sme tu mali zdravé prostredie pre život, teda integrovať vyspelú modrozelenú infraštruktúru.

Teraz máme koeficient zelene, ktorý požaduje plochu zelene v zastavanom území bez ohľadu na to, či sú na nej stromy, alebo iba trávnik. MIB na objednávku mesta vytvoril nový nástroj, ktorý komplexne posudzuje zelenomodrú infraštruktúru, takzvaný ekoindex.

Tento nástroj sa teraz testuje na území Mlynských nív. S jeho pomocou by mala zóna Mlynské nivy priniesť rozvinutú zelenomodrú infraštruktúru zakomponovanú do kompaktnej mestskej štvrte, ktorá poskytne kvalitné bývanie a zároveň bude schopná čeliť zmenám klímy. Okrem parkových a zelených plôch tam budú zakomponované napríklad vodné poldre pre zadržiavanie vody, priepustná dlažba, zelené strechy alebo zelené fasády.

Projekt Mesto pre deti nebol verejnosťou plne pochopený. Čo s ním bude ďalej?

Z môjho pohľadu sa málo komunikovali úspechy projektu. Do pozornosti médií sa dostali dve lokality, Vazovova a Mudroňova, kde boli zámery nepochopené. V skutočnosti bol cieľ zabezpečiť križovatky v okolí týchto škôl, čo sa aj podarilo, keďže autá musia v upravenej križovatke spomaliť.

Motívy, ktoré tu boli namaľované, vytvárali mylný dojem, že by to mal byť priestor na hranie. Farebné plochy ukázali, že je tam obrovský cestný priestor a že jeho redistribúciou neboli autá obmedzené. Zároveň vznikol priestor, o ktorom musíme uvažovať, ako ho chceme využiť.

Cieľ týchto dočasných riešení je totiž aj testovať, a následne podľa potreby riešenia upraviť, ak sa niečo ukáže ako nefunkčné.

Mesto pre deti nie je len o križovatkách, ale o celkovom prístupe k plánovaniu mesta a verejných priestorov, ktoré zohľadňujú potreby detí.

Má verejná inštitúcia experimentovať?

Školské ulice sú experiment, ktorý po celom svete priniesol mnoho benefitov - pokles dopravných kolízií v okolí škôl, zlepšenie ovzdušia, podporu aktívnej mobility a tiež príležitosť pre socializáciu detí a rodičov.

Inšpirujeme sa svetovými trendmi a testujeme ako ich najlepšie aplikovať v našom kontexte. Máme pozitívnu odozvu od rodičov a detí z viacerých lokalít, kde Mesto pre deti pilotujeme a mnohé školy MIB kontaktujú s tým, kedy už prídeme aj k nim.

Mal by MIB riešiť dopravu v meste?

Kompetenciu a zodpovednosť za dopravu má mesto. Ako inštitút nemáme sekciu ani oddelenie dopravy, ale máme veľa presahov do dopravy, ako pri projektoch revitalizácie chodníkov, projekte Mesto pre deti, alebo pri riešení električkových radiál, kde napríklad MIB tvorí štandardy zastávok.

Začíname s dronovým mapovaním, kde s pomocou umelej inteligencie zbierame a analyzujeme dáta, ktoré nám pomáhajú vyhodnocovať dopad návrhov v uličnom priestore.

S mestom musíme byť zladení vo vízii ku ktorej nám všetky tieto nástroje pomáhajú smerovať, vtedy to funguje dobre. A tá zhoda tu je, takže v dôležitých témach napredujeme.

Ako by mala vyzerať spolupráca MIB-u so súkromným sektorom?

Ona v už podstate funguje, aj mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy bola financovaná zo súkromných zdrojov. Namiesto toho, aby si každý developer spracoval samostatnú štúdiu ako základ pre zmeny a doplnky, záujmy vlastníkov pozemkov a mesta sa zladili v jednotnej štúdii pre celé územie, a tú vypracoval MIB. Výhodou je, že mesto tak vie nastaviť princípy udržateľného rozvoja celej štvrte, pravidlá sú jasne deklarované a celý proces je rýchlejší a efektívnejší.

Spracovali sme napríklad súťaž pre Ústav pamäti národa. Súkromný sektor nás často oslovuje aj vo veci použitia bratislavskej mestskej dlažby. Oslovujú nás aj iné mestá na Slovensku, ktoré by si chceli vytvoriť manuál verejných priestorov, či pomôcť s nastavením procesu participácie. Je skvelé vidieť záujem o tieto dôležité nástroje kultivovania mesta a vytvárania angažovanej spoločnosti.