S argumentom zrýchlenia výstavby a realizácie projektov sa vládna koalícia chystá okresať verejné obstarávanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj zaviesť nový zákon o strategických investíciách, na druhej strane mestám a obciam chceli pridať ďalšiu 45-dňovú lehotu. A to všetko pre jednu cyklotrasu v Bratislave na Vajanského nábreží.
Už na jeseň predložili poslanci za Smer Ján Mažgút a Erik Kaliňák takzvaný lex Vajanského, ktorý mal dať ministerstvu dopravy právomoc zasahovať do dopravných rozhodnutí obcí.
Po kritike ho z rokovania minulý týždeň stiahli, no obratom ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža predložilo podobný návrh, ktorý mu prisudzoval ešte viac právomocí.
Každá zmena dopravného značenia by tak podliehala schvaľovaniu ministerstva, čo by bralo právomoci samosprávam a predlžovalo celý proces.
Od samospráv o cestných správnych orgánov totiž v návrhu ministerstvo požadovalo, aby mu vopred na schválenie posielalo dopravné značky. Na posúdenie by ministerstvo malo až 45 dní.
Návrh v skrátenom pripomienkovom konaní narazil na odpor zástupcov samospráv. Na návrh novely cestného zákona už zareagovali zástupcovia miest. Podľa Únie miest Slovenska návrh nielenže zasahuje do kompetencií samospráv, ale môže ohroziť bezpečnosť na cestách a v obciach. Únia tiež kritizuje predloženie novely v skrátenom konaní.
Podľa vedúceho oddelenia dopravného inžinierstva a dopravnej techniky na Žilinskej univerzite Mariána Gogolu je návrh neodborným zasahovaním do kompetencii samospráv. „Samotný návrh zmeny zákona nie je podložený žiadnymi odbornými faktmi,“ hovorí odborník.
Napokon po tlaku miest a obcí nateraz ustupuje. „Uznali sme argumenty ZMOS-u a Únie miest Slovenska, že by ich to zbytočne zdržovalo aj pri bežných veciach,“ povedal vyhlásil v stredu minister Ráž. Návrh na základe pripomienok ministerstvo upraví a predloží do ďalšieho pripomienkového konania.
Pôvodný poslanecký návrh vzbudil pohoršenie
V novembri poslanci za Smer Erik Kaliňák a Ján Mažgút predložili návrh, podľa ktorého by ministerstvo dopravy mohlo zvrátiť akékoľvek rozhodnutie samosprávy a prinútiť ju vrátiť komunikáciu do pôvodného stavu pod hrozbou pokuty 33 000 eur.
Dopravné politiky v mestách a obciach patria do kompetencií samospráv. Tie musia už teraz svoje rozhodnutia konzultovať aj s dopravným inšpektorátom, aj s políciou.
Poslanci však k cestnému zákonu navrhli pridať aj vetu: „Ak to vyžaduje naliehavý verejný záujem alebo ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa, štátny odborný dozor nad cestami I. triedy, cestami II. triedy, cestami III. triedy a miestnymi cestami je oprávnené vykonať aj ministerstvo.“
Cyklotrasa ako na nábreží v Bratislave? Poslanci Smeru chcú zobrať právomoci samospráve Čítajte Proti návrhu sa postavili predstavitelia samospráv, ktorí ho označili za neprimeraný a absurdný.
Napriek tomu, že nová vláda deklarovala, že chce spolupracovať so samosprávami a v memorande prisľúbila, že s nimi bude pri takýchto veciach rokovať, o návrhu, ktorý ich môže obmedziť, s nimi nekomunikovala. Nevedeli o ňom ani viacerí starostovia za Smer.
Nový návrh by priniesol výrazne zdržanie
Pôvodný poslanecký návrh bol z programu rokovania parlamentu stiahnutý. Nový, ešte prísnejší návrh podalo pred pár dňami samotné ministerstvo dopravy a je v skrátenom legislatívnom pripomienkovaní do 23. februára.
Ministerstvo v ňom navrhlo, aby obce zasielali žiadosť o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení ministerstvu. Ministerstvo si môže do pätnástich dní vyžiadať projektovú dokumentáciu. Následne má ďalších tridsať dní na to, aby zaujalo stanovisko, ktoré je pre obec záväzné.
„Na jeho základe by prakticky o všetkých zmenách v doprave, napríklad aj o osadzovaní dopravných značiek, mali rozhodovať úradníci v Bratislave, ktorým však podľa ÚMS chýba znalosť i vzťah k dotknutému územiu,“ varuje Únia miest Slovenska.
Samosprávy pritom využívajú svoje právomoci na to, aby operatívne reagovali na aktuálnu situáciu, kde čakanie môže ohroziť bezpečnosť na miestnych komunikáciách.
„Každému žiadateľovi sa predĺži čakanie na určenie dopravného značenia o pätnásť prípadne aj o štyridsaťpäť dní, a to aj v prípadoch komplikovaných investícií, keď treba dopravné značenie určovať operatívne, v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo aj bezpečnosti chodcov a ďalších účastníkov cestnej premávky," tvrdí ÚMS.
Prijatie novely by viedlo k spomaleniu dopravných stavieb a mohlo by priniesť zvýšené náklady na nový byrokratický aparát. Únia miest odhaduje, že ministerstvo by ročne dostalo 15-tisíc takýchto žiadostí, ktoré by muselo vyhodnocovať. „Obzvlášť v období, keď samosprávy aj štát čelia vážnym problémom s rozpočtami, považujeme snahu vytvárať ďalšie finančne náročné procesy, ktoré v skutočnosti nič dobré neprinášajú, za nepochopiteľnú," dodáva únia.
Efektivita či štátna kontrola
Cyklotrasa na Vajanského nábreží v Bratislave, pre ktorú sa tento zásah do právomocí samospráv začal, medzitým prešla viacerými úpravami. Poslednou bol nový semafor na Štúrovej ulici, ktorý reguluje napĺňanie nábrežia vozidlami zo Štúrovej.
„Na základe dát z prvých troch týždňov prevádzky nového semafora dnes už vieme, že kým priemerná jazdná doba vozidiel medzi Landererovou a Mostom SNP v najhoršej poobednej špičke medzi 15. a 17. hodinou ešte pred realizáciou zmien minulé leto bola päť minút, dnes je to päť minút a pätnásť sekúnd," uviedlo tento týždeň mesto s tým, že tu nevznikajú ani radikálne horšie jednotlivé prejazdy, ako to bolo v predchádzajúcich mesiacoch.
V dôvodovej správe návrhu novely sa bližšie nevysvetľuje, prečo by ministerstvo malo získať nové právomoci. Píše sa len, že ministerstvo má konať „ak to vyžaduje verejný záujem alebo ide o osobitné okolnosti“. Tie nie sú konkrétne definované, píše sa len všeobecne o „kontrole zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región“.
Podľa Mariána Gogolu z oddelenia dopravného inžinierstva a dopravnej techniky na Žilinskej univerzite, návrh zmeny zákona nie je podložený žiadnymi odbornými faktmi. Ministerstvo podľa neho nemá dôvod žiadať o projektové dokumentácie a ani nemá kapacitu, aby ich kontrolovalo, ako aj určovalo, či je to správne.
„Na základe čoho by rozhodovalo? Na základe politickej objednávky?“ pýta sa Gogola, podľa ktorého samosprávy najlepšie vedia, ako riešiť organizáciu dopravy.
