Lekárnici otáčajú pacientov s nepotrebnými liekmi už pri vchode. Situácia je kritická

V takmer šesťsto lekárňach sa v súčasnosti nachádza už približne tritisíc vriec so štyridsiatimi tonami liekového odpadu, odhaduje Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární (APSL). Na Slovensku je ich celkovo vyše dvetisíc. Mnohé lekárne už pre liekový odpad nemajú miesto a ďalšie lieky od pacientov odmietajú prevziať.

„Niektorých to podráždi a hovoria nám, že ich vyhodia do koša,“ hovorí farmaceutická laborantka z bratislavskej lekárne Natália Kanisová. „Nemáte to ako ovplyvniť,“ dodáva s tým, že vrecia s liekmi nemôžu dať hocikam.

Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý je za zber aj likvidáciu liekov zodpovedný, odporúča, aby si ich ľudia zatiaľ nechali doma.

Lekárne sú pritom povinné prevziať od pacientov ich exspirované lieky, dvakrát do roka ich potom zvážajú do spaľovní nebezpečného odpadu, kde ich zneškodnia.

Štát si však podľa Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) neplní povinnosť tento odpad likvidovať.

Pri neodbornej likvidácii liekov totiž hrozí, že (aj pri nízkej koncentrácii) znečistia životné prostredie a ovplyvnia zdravie ľudí aj zvierat, varuje Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární (APSL) zahŕňajúca siete Benu, Dr. Max a Eko lekáreň.

Podobná situácia nastala aj počas pandémie v roku 2020 a v roku 2013, keď ministerstvo zdravotníctva nemalo dostatok prostriedkov na zaplatenie za zvoz odpadu. V oboch prípadoch však šlo len o dočasný výpadok.

Teraz sa odpad hromadí v niektorých lekárňach už vyše roka. Takou je napríklad aj lekáreň prezidenta SLeK Ondreja Sukeľa.

„Za svoju 23-ročnú prax som takúto situáciu nezažil,“ hovorí. V Sukeľovej lekárni v Humennom nevyzdvihli odpad už od októbra 2022.

Odvoz liekov do spaľovní pre ŠÚKL zabezpečovala firma Modrá planéta viac než pätnásť rokov.

Zvoz robila dvakrát za rok - na jar a na jeseň. Posledný zber vykonala v marci 2023. „V niektorých lekárňach vynechali obe sezóny a niektorým vzali odpad ešte na jar,“ tvrdí šéf lekárnikov Sukeľ. Jesenný zber sa už nekonal.

Konateľka Modrej planéty Zuzana Olachová sa nechcela vyjadriť, na základe čoho vyberali lekárne, v ktorých na jar vykonali odvoz. Oslovení lekárnici sa pre SME vyjadrili, že Modrá planéta s nimi o zvážaní odpadu nekomunikovala. „Niekedy nám len zavolali, že prídu, alebo sa zjavili a odpad odniesli,“ hovorí Sukeľ.

Prvý zvoz bude už túto jar

Naložené nákladiaky potom mierili do niektorej z troch spaľovní nebezpečného odpadu. Vlani však dve najväčšie dočasne odstavili a v decembri naviac uplynula výpovedná lehota na zmluvu medzi ŠÚKL a Modrou planétou. Spoločnosť ju vypovedala ešte počas leta.

V apríli 2023 vypadla pre dlhodobo plánovanú rekonštrukciu a údržbu spaľovňa v Kysuckom Novom Meste, ktorá má najväčšiu kapacitu na likvidáciu nebezpečného odpadu. Spoločnosť FCC Slovensko si podľa jej hovorkyne Zuzany Krenyitzkej „splnila všetky zákonné ohlasovacie povinnosti“. Svoju činnosť obnovili až začiatkom tohto roka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovnaft chce stavať spaľovňu, najväčšiu na Slovensku Čítajte 

Od konca októbra až do začiatku tohto roka bola mimo prevádzky aj spaľovňa v Šali. Modrá planéta preto nevykonala jesenný zvoz - firma totiž nesmie prevziať ani uskladňovať lieky, ktorým nevie zaručiť okamžitú likvidáciu. Fungovať ostala len spaľovňa v Liptovskom Mikuláši - tá však nemá dostatočnú kapacitu.

„Vzniknutú situáciu budeme riešiť v čo najkratšom čase,“ avizuje hovorkyňa ŠÚKL Jana Matiášová. Úrad vyhlásil verejné obstarávanie na nového dodávateľa týchto služieb a jeho výsledky by mali byť známe v marci.

Podľa ministerstva zdravotníctva sa zber liekov z lekární obnoví po tom, čo ŠÚKL podpíše viacročnú zmluvu s vysúťaženou firmou. Šéf lekárnikov predpokladá, že lieky sa začnú zbierať už v marci.

Zvoz začne v najpreplnenejších lekárňach. Nová firma sa bude riadiť údajmi, ktoré ŠÚKL zozbieral v spolupráci s jednotlivými krajmi pomocou dotazníka, ktoré im rozposlal.

Zmätok v komunikácii

ŠÚKL spolu s komorou lekárnikov zaslal lekárňam ešte v júli otvorený list, v ktorom zdravotníkov prosili o trpezlivosť so zvozom, neskôr o situácii informoval na svojom webe aj pacientov, ktorým poskytli návod, ako zaobchádzať s liekovým odpadom, a aby lekárne nezapĺňali sortimentom, ktorý doň nepatrí, teda výživové doplnky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, kozmetické výrobky a iný sortiment.

Úrad ani komora však v tom čase nevedeli, že sa nebude konať ani jesenný zber.

„Vedeli sme len, že v jednej zo spaľovní bude pozastavená prevádzka pre obnovu technológie,“ vysvetľuje za ŠÚKL Matiášová.

Úrad podľa nej nemôže predvídať, čo sa má diať so spaľovňami - tie mali sledovať ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré ohľadne likvidácie liekového odpadu spolupracujú.

„Úloha ŠÚKL sa začína a končí pri tom, že zaobstará firmu, ktorá zabezpečí zvoz odpadu a jeho zneškodnenie,“ pokračuje Matiašová.

Podľa ministerstva zdravotníctva má problematiku spaľovní „v gescii ministerstvo životného prostredia“.

SME sa s otázkami obrátilo na MŽP, to nás odkázalo späť na ŠÚKL a ministerstvo zdravotníctva. Rezort zároveň denník informoval o septembrovom stretnutí zástupcov ŠÚKL s jeho odborníkmi, kde ich oboznámili o možnostiach zneškodňovania liekového odpadu.

Dalo sa výpadku predísť ?

„Ministerstvo informovalo aj o možnosti zabezpečenia zneškodňovania či zhodnocovania týchto druhov odpadov v zahraničí,“ uvádza MŽP.

ŠÚKL nesúhlasí. V takom prípade by musel úrad vypísať súťaž na zahraničného dodávateľa. Likvidácia liekov v zahraničí by sa podľa hovorkyne Matiášovšej niekoľkonásobne predražila. Štát na to podľa nej nemá peniaze.

Podľa MŽP sa lieky dajú likvidovať aj inde ako v troch už zmieňovaných zariadeniach - ministerstvo uviedlo podnik Fecupral v Prešove, Univerzitnú nemocnicu v Martine, košický Kosit a tiež bratislavské OLO.

Bratislavské OLO však nebezpečný odpad nespaľuje. „V prevádzke ZEVO je možné termické zneškodnenie odpadu aj liečiv,“ konštatuje hovorkyňa OLO Zuzana Balková, no, ako dodáva, „nesmú to byť liečivá spadajúce do kategórie nebezpečného odpadu“.

Konkrétne ide o citotoxické (napríklad antibiotiká) a cytostatické (napríklad lieky zastavujúce rakovinové bujnenie) liečivá.

Lekárnici liekový odpad pacientov triedia len od sortimentu, ktorý tam nepatrí - väčšinou ide o výživové doplnky, ktoré idú do komunálu. Cytostatiká aj cytotoxické lieky tak končia v jednom vreci napríklad s liekmi na horúčku a aerodisperziami. Aj s posledným menovaným by malo bratislavské ZEVO problém, keďže nemajú fluidný kotol.

Spaľovne, ktoré si vedia poradiť s netriedeným liekovým odpadom, sú len tie v Šali, Kysuckom Novom Meste a Liptovskom Mikuláši. Ak sa schváli výstavba spaľovne v areáli rafinérky Slovnaftu, podľa hovorcu firmy Antona Molnára bude možné liekový odpad likvidovať aj v Bratislave.