„Stavba je všetkým na očiach, a tempo, akým napreduje, nám nevyhovuje rovnako ako aj ľuďom, ktorí čakajú na električku,“ hovorí primátor hlavného mesta Matúš Vallo počas kontrolného dňa na stavenisku petržalskej električky. Mesto chce odpovedať na množiace sa otázniky ohľadne tempa výstavby aj dopravných obmedzení na križovatkách, ktoré trať križujú.
Zhotoviteľ a magistrát podpísali dohodu, v ktorej sa píše, že električka bude jazdiť do konca tohto roka a stavba bude dokončená v roku 2025.
„Tieto termíny zatiaľ zo strany zhotoviteľa platia a ak dôjde k zmene, budeme o tom informovať,“ pokračuje primátor Vallo. „V tomto momente je ale moja dôvera, že ich dodržia, nízka."
V článku sa dočítate:
- Prečo chce primátor naliehať na zrýchlenie prác u čínskeho veľvyslanca.
- Čo je nové na stavenisku,
- Ako mesto reaguje na kritikov projektu.
Práce na dlho očakávanom projekte začali výraznejšie meškať v roku 2021, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Stalo sa tak len niekoľko mesiacov po odovzdaní staveniska skupine dodávateľov zo Združenia NS MHD Petržalka (spoločnosti Aldesa Construcciones Polska a Aldesa Construcciones). Vojna mala vplyv na cenu stavebných materiálov, ocele aj energií a práce sa na štyri mesiace zastavili. Práce brzdilo podľa mesta aj nepriaznivé počasie.
Projekt za vyše sedemdesiat miliónov okrem toho narazil aj na neočakávané „darčeky“, ako ich nazval Vallo. Pri protitankovej stene z Druhej svetovej vojny sa našlo niekoľko nevybuchnutých granátov a muselo sa prejsť na ručný odkop. Neďaleko steny odkryli aj skládku zo 70. rokov, ktorá bola vyhodnotená ako environmentálna záťaž - v tomto úseku práce ustanú, kým mesto záťaž neodstráni.
Prídu šéf firmy aj čínsky veľvyslanec
„ Napriek tomu je vidieť, že práce na stavenisku električky pokračujú,“ ukazuje Vallo na stavenisko za sebou, na ktorom bude čoskoro prebiehať betonáž. „ Sú tu koľaje a stavajú sa aj križovatky.“ Popri trati vedie aj budúca cyklotrasa, ktorá sa bude napájať na už existujúce trasy v Petržalke a aj na hrádzu.

Projekt sa rozhýbal aj vďaka tomu, že mesto pristúpilo k indexácii cien. Každé tri mesiace sa porovnávajú podľa dohodnutého vzorca ceny stavebných materiálov a ich cena sa následne upraví tak, aby bola firma schopná pokračovať ďalej v práci.
Toto opatrenie zaistilo, aby projekt neskončil ako tunel Višňové. Štát musel vtedy po piatich rokoch vymeniť dodávateľov za nedodržanie termínov a navyšovanie hodnoty kontraktu.
„Tunel Višňové je moja nočná mora,“ hovorí Vallo s tým, že sa podobnému scenáru snažia v Bratislave vyhnúť. Neskôr priznal, že ešte pred pristúpením k indexácii boli zhotovitelia pripravení odísť.
Keďže zhotoviteľ nebol schopný dokončiť stavbu za pôvodnú cenu, mesto podľa primátora hľadá kompromisy, aby projektu pomohlo a zároveň pritlačilo na zhotoviteľa. „Ale nie tak, aby odišiel,“ dodáva Vallo.
Mesto „pritlačí“ už vo štvrtok 8. februára na stretnutí Valla s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky. Čínska štátna firma China Railways je väčšinovým vlastníkom španielskej firmy, ktorá sa podieľa na stavbe. O deň na to sa primátor stretne aj so šéfom stavebnej firmy, ktorý do Bratislavy priletí z Madridu. Stretnutia majú byť výsledkom niekoľkotýždňového úsilia o zrýchlenie stavby.
Vallo potvrdil, že mesto zhotoviteľa za meškanie nepokutovalo, keďže s ním má podpísaný dodatok o novom časovaní.
Projekt nie je len o trati
Projektový vedúci Marek Bagi informoval o prácach, ktoré na trati v súčasnosti prebiehajú. Pracuje sa na cyklochodníku medzi Bosákovou ulicou a Rusovskou cestou. Na združenom moste na Rusovskej ceste zároveň prebieha aj armorovanie a debnenie dilatačného celku. Práce pokračujú aj pri prebudovaní križovatky na Romanovej ulici a priľahlej kanalizácii.

Rozpracované sú aj križovatky Jantárovej cesty s Betliarskou a Lietavskou ulicou - je tam už osadená podkladová vrstva a obrubníky, nasledovať bude asfalt.
Ak bude vhodné počasie, podľa Bagiho by križovatky mohli byť prístupné v priebehu mesiaca. Po dokončení týchto úsekov budú práce pokračovať na križovatke na Kutlíkovej ulici pri Technopole a na Rusovskej ceste, kde sa sprejazdní most.
„ Chápeme, že to niekomu môže komplikovať život,“ hovorí primátor Vallo. „ Usilujeme sa robiť čo najviac opatrení, aby práce ľudí čo najmenej zaťažovali. Ďakujeme za trpezlivosť. Jediná vec, na ktorej nám okrem kvality záleží, je, aby električka jazdila čo najskôr.“
Na konci trate je rozpracovaná hala dennej kontroly, ktorá je už takmer hotová. „ Pripravili sme aj terénne úpravy pre budúce obratisko - treba však ešte upraviť vlastnosti zeminy, keďže sú nevyhovujúce,“ vysvetľuje Bagi. Až potom bude možné dobudovať konštrukčné vrstvy železničného spodku a zvršku.
Pod mostom na Panónskej ceste vznikne autobusová zastávka, ktorá bude slúžiť ako prestupný bod. Viceprimátorka hlavného mesta Tatiana Kratochvílová ho prirovnala k tomu na Riviére. Na mieste budúcej zastávky sa rozšíria pruhy a pribudnú aj rampy pre peších. Novému uzlu sa prispôsobí MHD.
Pribudnú aj ďalšie tri parkoviská P+R.
Prečo električka podľa mesta mešká
- vojna na Ukrajine a s ňou spojené navyšovanie cien stavebných materiálov a energií,
- nevyhovujúce podmienky na stavenisku spojené s počasím,
- neočakávané prekážky v podobe nevybuchnutej munície, mestskej pamätihodnosti, ktorú treba presunúť a nájdenej environmentálnej záťaže v podobe skládky,
Matúš Vallo počas kontrolného dňa viackrát zdôraznil, že projekt nie je len o štyroch kilometroch predĺženej trate električky.
„ Riešime tu aj iné stavebné projekty,“ hovorí primátor. „ Napríklad šesťkilometrovú segregovanú cyklotrasu, 33 prístreškov na siedmich zastávkach, deväť križovatiek a štyri mosty. Je to jedna z našich najväčších stavieb, ktorá v tomto období v meste prebieha,“ konštatuje.
Petržalčania sa sťažujú na nízky počet robotníkov
Kritici vinia za meškanie výstavby trate mesto. K najvýraznejším patrí petržalský starosta Ján Hrčka a naposledy bolo k tejto téme počuť názory miestneho poslanca Jána Karmana a starostu Jaroviec a člena mestskej dopravnej komisie Jozefa Uhlera. Poslanci sa pre TASR vyjadrili, že príčinou meškania nie je počasie, ale verejné obstarávanie, ktorého „ výsledky bývajú mizerné“ a že mesto „ nemá nad stavbou plnú kontrolu.“
Všetci traja tiež zhodne tvrdia, že na stavbe je málo strojov a robotníkov.

„ Neviem, čo sa má občan dozvedieť z počtu pracovníkov a strojov na stavenisku,“ reaguje viceprimátorka Kratochvílová. „ Keď sa stavia jazdná dráha alebo výstuž, nevyžaduje si to veľa ľudí,“ dodáva . V stavebnom denníku bolo v rámci kontrolného dňa zapísaných 117 pracovníkov.
Mesto o stavbe informuje priebežne aj na zastupiteľstve, aj na komisiách. Okrem toho mali starostovia, ktorých sa projekt týka, možnosť zúčastňovať sa aj na kontrolných dňoch, čo využívali všetci. „ Okrem starostu Hrčku,“ dodala Kratochvílová.