V Bratislave má vyrásť centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), ktoré zahŕňa spaľovňu a dotrieďovaciu linku. Centrum má byť umiestnené v juhozápadnej časti areálu Slovnaftu na ploche približne šiestich hektárov. Výstavba by sa mala začať v tomto roku s odhadovaným dokončením v roku 2029.
Projekt je vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré vyhodnocuje ministerstvo životného prostredia. Šéf rezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) je myšlienke výstavby centra naklonený, čo vyplýva aj z jeho nedávneho vyhlásenia.
Obyvatelia priľahlých obcí a mestských častí sa už postavili proti výstavbe v petícii, ktorú dosiaľ podpísalo viac než tritisíc ľudí. S petíciou bude musieť rátať aj EIA.
„Som za recykláciu, keď sa dá, ale zároveň je tu už priveľa odpadu a ten sa musí niekde spáliť,“ myslí si Veronika Zajamcová, ktorá býva neďaleko Slovnaftu, v Podunajských Biskupiciach. „Mali by nájsť také miesto, ktoré bude čo najďalej od ľudí,“ hovorí Zajamcová, odkazujúc na zápach a hluk, ktorý sa aj ráno 7. februára šíril mestskou časťou. Obyvatelia Podunajských Biskupíc zápach opisovali ako „štipľavý“, „benzínový“, „chlórový“. Slovnaft naň vopred upozornil na svojich sieťach.
V článku sa dočítate:
- prečo centrum vzniká v hlavnom meste,
- či je v súlade s ekologickým prístupom nakladania s odpadom,
- ako na projekt reagujú okolité mestské časti a mesto,
- ako s nebezpečným popolčekom zo spaľovní nakladajú v Rakúsku a ako k nemu pristúpi Slovnaft.
Slovnaft chce projekt za dvesto miliónov zaplatiť z vlastného vrecka. Podľa rafinérie jej CEZO prinesie riešenie celoslovenského problému so skládkami a nebezpečným odpadom.
Odborníčka na odpadové hospodárstvo Monika Medovičová nesúhlasí. „Spaľovanie bolo vyňaté z finančnej podpory Európskej únie z dôvodu, že nejde o environmentálne udržateľné riešenie nakladania s odpadmi,“ pripomína.
Na zápach a hluk sa sťažuje aj Paulína Gergišáková z Rovinky. Podpísala aj petíciu proti plánovanej výstavbe CEZO z obavy, že by sa problém zhoršil. „Slovnaft je jedným z dôvodov, prečo sa chcem odtiaľto presťahovať,“ hovorí obyvateľka blízkej obce.
Za petíciou stoja ružinovský poslanec Peter Strapák a poslankyňa z Rovinky Veronika Basta. „Ľudia Slovnaftu nedôverujú,“ hovorí Strapák. „Už teraz im prekážajú hluk a zápach a ich neistota a podozrievosť k novému projektu je namieste,“ myslí si.
Basta upozorňuje aj na zákon o ochrane Žitného ostrova. „Jasne sa tam píše, že sa zakazuje rozširovať už existujúce priemyselné zóny, ktoré tu ležia, alebo stavať nové,“ pripomína obecná poslankyňa.
Pôjde o najväčšie CEZO na Slovensku – ročne by sa tu malo vytriediť a spáliť 317-tisíc ton odpadu z celého západného Slovenska. Rafinéria neráta s dovozom zo zahraničia.
Na porovnanie, bratislavské ZEVO prevádzkované spoločnosťou OLO má kapacitu 163 500 ton (po modernizácii pribudne ďalších sto tisíc ton) a košické ZEVO prevádzkovane spoločnosťou KOSIT - 120-tisíc ton (po modernizácii pribudne tiež ďalších sto tisíc ton).
CEZO má nahradiť spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov. Skôr než odpad poputuje do pece, vytriedi sa a zrecykluje. Zvyšok poslúži ako zdroj tepla a elektrickej energie. Slovnaft investoval do technológie, ktorá umožní spracovať aj kvapalný odpad a environmentálne záťaže.
Slovnaft dôvody na stopku nevidí
Hovorca Slovnaftu Anton Molnár tvrdí, že rafinérka hľadá riešenie aj na znižovanie šírenia hluku a zápachu. Uvažujú, že ich hlavné zdroje umiestni dovnútra objektov.
Z rozptylovej štúdie vyplynulo, že množstvo splodín vypúšťaných do ovzdušia bude pod zákonnými limitmi - vypúšťať sa budú zo šesťdesiat metrov vysokého komína.
Slovensko je podľa Tarabu skládková veľmoc. Spraví z neho spaľovaciu, hovoria oponenti Čítajte Autori petície však upozorňujú, že na mieste sa nachádzajú už iné jestvujúce zariadenia, ktoré do ovzdušia vypúšťajú exhaláty. Je tu mestská spaľovňa, samotná rafinérka a v roku 2027 by mal pribudnúť aj terminál skvapalneného plynu (LNG).
Nové odpadové centrum by malo zaručiť nižšiu závislosť od ropy a plynu a znižovať aj uvoľňovanie skleníkových plynov. Spálený odpad ich podľa Slovnaftu vyprodukuje menej než skládky, z ktorých sa uvoľňuje metán.
S tým nesúhlasí odborník na energetiku Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme. „ Energia získaná spaľovaním odpadu nahrádza približne len 1,1 percenta spotreby fosílneho plynu v Európskej únii,“ argumentuje. „ Plánovaná spaľovňa Slovnaftu nezníži emisie skleníkových plynov zo širšieho hľadiska,“ myslí si.
Investor sa neobáva ani znečistenia spodných vôd a ovzdušia. Odpadové vody budú odvádzané do čističky rafinérie a tuhé častice zo spaľovania medzi ktoré patrí aj vysoko kontaminovaný popolček sa uskladnia v silách s filtrom na vzduch.
Za a proti
- Argumenty za poukazujú na znižovanie miery skládkovania a znižovanie uvoľňovania skleníkových plynov oproti skládkovaniu, možnosť výroby tepla a elektriny, viac než štyridsať nových pracovných miest navyše.
- Odporcovia upozorňujú na zvyšovanie miery nebezpečných látok vypúšťaných do ovzdušia, produkovanie kontaminovaného popolčeka, nedodržiavanie európskych smerníc o nakladaní odpadu, nedodržiavanie dekarbonizačných záväzkov, narušenie kvality života obyvateľov v susedstve.
S popolom chce postupovať ako obdobné centrá vo Viedni – externý odberateľ ho buď vyvezie preč, kde ho zneškodní, alebo sa zhodnotí.
„Využitie popolčeka bude závisieť od dostupnosti voľných kapacít zmluvného prevádzkovateľa zariadenia na materiálové zhodnotenie, eventuálne bude vyvezený do zariadenia na zneškodnenie odpadu,“ vysvetľuje hovorca rafinérie Anton Molnár.
Poslanec Strapák prekladá „zhodnotenie“ popolčeka ako „materiál na stavbu ciest“. Myslí si, že je len otázkou času, kedy to Únia zakáže.
„Ideme tu stavať niečo, čo je už teraz na hrane zákona a noriem a o desaťročie môže tieto hranice prekročiť,“ hovorí.
Mesto a jeho časti čakajú na EIA
Bratislavské mestské časti Ružinov, Podunajské Biskupice aj obec Miloslavov čakajú na vyhodnotenie EIA a dovtedy sa k veci nechcú obšírnejšie vyjadrovať.
„Nemôžeme len povedať, že niečo chceme alebo nechceme, prípadne že sa nám to páči alebo nepáči,“ vysvetľuje ružinovská hovorkyňa Tatiana Tóthová.
Obec Most pri Bratislave by ocenila zo strany Slovnaftu verejnú debatu. „Predsa len ide o zariadenie, ktoré plánuje spracúvať odpady, čo môže vyvolávať rôzne obavy,“ hovorí starostka Mosta pri Bratislave Katarína Rentková. „Na začiatku februára sme Slovnaft požiadali o verejnú diskusiu.“
Neekonomické, neekologické a bez perspektívy. Aktivisti kritizujú výstavbu LNG terminálu Čítajte Hlavné mesto sa k odpadovému centru stavia kladne a oceňuje, že ich investor o svojom zámere informoval pred jeho zverejnením.
„CEZO sú dôležitou a dá sa povedať, že aj jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov,“ hovorí hovorca Peter Bubla. Dodal, že pri výstavbe takýchto centier je dôležité, aby boli rozložené tak, aby sme sa vyhli „problému ich nadbytočnej kapacity“. To by znamenalo, že odpad musia dovážať zo zahraničia.
V okolí rafinérky sa už nachádza mestská spaľovňa komunálneho odpadu OLO a mesto pracuje aj projekte modernizácie ZEVO, ktorý je v procese EIA ďalej než slovnaftské CEZO.
Magistrát už poslal svoje pripomienky v rámci EIA okresnému úradu - záväzné stanovisko však ešte nevydal. Mesto upozornilo, že Slovnaft nekonkretizoval oblasti, odkiaľ sa budú odpady do Bratislavy dovážať a že súčasné kapacity mestskej spaľovne sú na zhodnocovanie komunálneho odpadu dostačujúce.
Odpad sa má do Slovnaftu dovážať najmä vlakmi a kaly z čistiarne potrubím. Nákladné vozidlá by mali jazdiť po Lieskovskej ceste po dobudovaní mestského obchvatu. „Komfort súčasných cestujúcich sa vplyvom projektu nijako nezmení, “ uisťuje hovorca Slovnaftu Molnár.
Nekontrolovateľné havárie
O haváriách a únikoch nebezpečných látok v centrách pre zhodnocovanie nebezpečného odpadu informuje na svojom webe česká neziskovka zameraná na životné prostredie Arnika. Ako príklad uvádzajú únik ortuti zo spaľovne v Prostějove - havária sa stala v roku 2003, ťažký kov sa dostal do kanalizácie.
Z najväčšej českej spaľovne v Ostrave sa v roku 2017 dostali do rieky Odra ropné látky. Firma dostala pokutu vo výške takmer štyristotisíc eur.
Nekontrolovateľný požiar vypukol v londýnskom Beddingtone. Hasiči bojovali s ohňom deväť hodín. Požiar zavinila pravdepodobne lítiová batéria. Oveľa dlhšie horelo vo francúzskom Marseille - požiar trval dva dni. Plamene pohltili najprv triediacu linku a potom aj záchytku pevného odpadu.
Na Slovensku došlo k obdobnej katastrofe v košickej spaľovni komunálneho odpadu. V roku 2004 vypukol požiar trvajúci tridsať hodín a došlo k nemu aj druhý raz už po rekonštrukcii v roku 2015. Oheň vznikol v hale s parnou turbínou a generátorom.
Slovensko sa v rámci Únie zaviazalo k spoločným cieľom v oblasti nakladania s odpadmi. Do roku 2035 by sa malo recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu a miera skládkovania by sa mala znížiť o desať percent.
V Únii by sa malo s odpadom nakladať podľa hierarchie, v ktorej na prvom mieste je zamedzovanie ich vzniku, na druhom ich opätovné využitie, treťom recyklácia a na posledných dvoch spaľovanie a skládkovanie.
