„Škôlka je zrekonštruovaná, ale prázdna,“ opisuje stav v Iuvente Andrea Hajdúchová, predsedníčka iniciatívy Dajme deťom hlas. „Veľká divadelná sála, v ktorej sídlilo Slovenské divadlo tanca, tiež.“
V Iuvente sa zatiaľ podarilo spustiť len plaváreň, ktorá bola od leta zatvorená pre poruchu na teplovodnom potrubí.
Hajdúchová v spolupráci s historikom architektúry Petrom Szalayom vlani vypracovala aj návrh na zaradenie stavby do zoznamu mestských pamätihodností. Podarilo sa.
Mestský úrad ochrany pamiatok (MÚOP) ju doň zapísal koncom roka „z dôvodu jedinečnosti a mimoriadneho lokálneho významu objektu.“ Návrh mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo jednohlasne.
Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas vyzýva majiteľa budovy, aby „zachovával jej účel a hľadal všetky možnosti na jeho napĺňanie“. Budova patrí Ministerstvu školstva a spravuje ju Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM).
Bratislavčania sa zasadzujú o zachovanie Iuventy. Boja sa, že by ju čakal podobný osud ako PKO Čítajte Zatiaľ v objekte neprebehla žiadna väčšia rekonštrukcia. Naposledy boli vymenené hliníkové okná za lacnejšie plastové, čo podľa architekta Szalaya prispelo k zhoršeniu stavu objektu, a dlhšiu dobu sa opravovalo prasknuté potrubie.
Stále prázdne chodby
Iuventa po desiatky rokov slúžila najmä deťom. Keramika, hudobné nástroje, divadlo či chemické laboratórium – najmenší si mali z čoho vyberať. Dokladajú to aj historické správy TASR, v ktorých sa toho času písalo, že otvorením sa v Bratislave „desaťnásobne rozšírili možností detí v oblasti záujmovej mimoškolskej činnosti “.
V súčasnosti krúžky pre deti nefungujú. „Chceme vidieť plán jej oživenia,“ hovorí Hajdúchová.
Inštitút nevydal doposiaľ žiadne vyhlásenie, ktoré by sa týkalo budúcnosti karlovoveskej Iuventy. NIVAM do uzávierky neodpovedal ani na otázky denníka SME.
Pred NIVAM-om budovu spravovala Iuventa – Slovenský inštitút mládeže. V tom čase tu ešte krúžková činnosť fungovala, Slovenské divadlo tanca nemalo problém s predlžovaním prenájmu priestorov vo veľkej divadelnej sále a v prevádzke bolo aj fitnescentrum, ktorému dal stopku až NIVAM.
Vyprázdňovanie budovy NIVAM pripisuje jej technickému stavu. Iuventa si na seba nedokázala zarobiť z prenájmov a jej rekonštrukcia a obnova si vyžadovala nemalé prostriedky.
Bez pokút a nariadení
„Iuventa je kultúrnym dedičstvom nás všetkých,“ pokračuje ďalej Hajdúchová. „Je morálnou povinnosťou štátu, aby sa staral o svoje kultúrne dedičstvo s úctou a zachovával ho.“
Ak sa ale majiteľ pamätihodnosti o objekt nestará, nehrozí mu pokuta ani napomenutie. Iuventa nie je pamiatkou, a teda nie je zákonom chránená. Status pamätihodnosti je podľa riaditeľa MÚOP Iva Štassela len „deklaratívnou formou ocenenia“.
Kultúra a šport sú v Iuvente odstavené. Výnimku majú len súkromná škola a škôlka Čítajte „Obec udelením štatútu deklaruje, že táto vec má pre ňu význam,“ vysvetľuje šéf mestských pamiatkarov. „Majiteľa pamätihodnosti však nemôže do ničoho nútiť, iba s ním debatovať a snažiť sa s ním dohodnúť.“
Napriek tomu, že je štatút mestskej pamätihodnosti deklaratórny, môže objektu v istom zmysle zvýhodniť. Napríklad pri žiadosti o príspevok na obnovu, sa môže dostať rýchlejšie k peniazom.
Raz došlo aj k situácii, že budovu ochránila pred zbúraním. Šlo o basketbalovú halu na Pasienkoch – jej majiteľ už poslal žiadosť na stavebný úrad, ale Novému mestu sa podarilo majiteľa presvedčiť, aby halu nebúral práve s poukázaním na jej architektonický a historický prínos.
„Ku konfliktom s majiteľmi pamätihodností dochádza zriedkavo,“ hovorí Štassel. „Väčšinou sa snažíme vyhlasovať funkčné a zdravé objekty, ktorým nehrozí asanácia.“
Príkladom by mohla ísť podľa Štassela obnova fasád pamätihodnosti trafostanice Dušana Jurkoviča na Vajnorskej ulici alebo domy medzi Miletičovou ulicou a Ružovou dolinou v štýle socialistického realizmu. Ich majitelia sa pri obnove riadili nezáväznými odporúčaniami pamiatkarov.
