Poľovník príde do lesa buď neskoro večer, alebo nadránom. Sadne si na posed niekde mimo turistickej trasy a čaká. Keď sa priblíži diviak prilákaný trochou kukurice, uloví ho. Celá záležitosť sa udeje v bratislavskom lesoparku bez toho, aby sa o tom bežný návštevník dozvedel.
„Takýmto spôsobom prebehne väčšina odlovov,“ hovorí riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Marek Páva.
Premnožené diviaky vzbudili v Bratislave v poslednom období veľa pozornosti či už svojimi návštevami sídlisk, alebo vďaka spoločnej poľovačke, ktorú Mestské lesy v Bratislave zorganizovali minulý týždeň a pre ktorú bola uzatvorená časť lesoparku.
Počas jedného dopoludnia v strede týždňa 80 účastníkov ulovilo tri diviaky. „Čakali sme viac, ale za posledné roky sa početnosť diviakov v lese výrazne znížila hlavne vďaka intenzívnym odlovom z posedov,“ vysvetľuje Páva.
Problémom, s ktorým mesto dnes bojuje, sú diviaky, ktoré sa trvalo zdržujú na sídliskách. „V intraviláne je zakázané strieľať,“ vysvetľuje námestník primátora Jakub Mrva s tým, že jediné, čo samospráva môže robiť, je odchytávať ich do klietok.
Do mesta ich lákajú hlavne opustené záhrady či vinice, kde nachádzajú dostatok potravy a pokoj. Samosprávy majú len slabé páky na to, aby prinútili vlastníkov dať tieto priestory do poriadku.
V článku sa dozviete:
- ako vyzerá odlov diviakov z posedu,
- ako vyzerá hromadná poľovačka,
- čo s úlovkom,
- prečo je pre samosprávy náročné riešiť opustené záhrady.
Z posedov odlovia stovky diviakov
Bratislavské mestské lesy s miliónom návštevníkov ročne patria medzi najnavštevovanejšie lesy na Slovensku. Ich primárnou funkciou je rekreácia a poľovnícka činnosť má za cieľ hlavne udržiavať počty zveri na primeranej úrovni a znižovať počet počet premnožených diviakov.
„Diviaky tu majú dobré podmienky, nevyskytuje sa tu ich prirodzený predátor vlk a aj preto sme pri regulácii početnosti plne odkázaní na poľovníkov,“ vysvetľuje Páva.
Od začiatku poľovníckej sezóny, ktorá trvá od marca do februára, poľovníci v mestských lesoch ulovili 230 diviakov. „V 80. rokoch sa v mestských lesoch sa celý rok ulovilo do 10 kusov diviakov a pred dvoma rokmi to bolo zhruba 500 kusov, takže vidíme, že sú výrazne premnožené,“ konštatuje Páva a vysvetľuje, že diviačice majú viac mladých, pretože majú dostatok potravy, ktorú nachádzajú hlavne mimo lesa. Počas teplejších zím mladé neuhynú, pretože nie sú vystavené extrémnym vplyvom počasia. Mladé diviaky sa osamostatňujú skôr a krivka, akou sa rozmnožujú, rastie.
Klasický typ poľovníctva je vo frekventovaných bratislavských lesoch náročný. V lese sa od skorého rána do noci pohybujú bežci či psičkári, preto sú posedy najbezpečnejším spôsobom lovu. „Poľovníci sú vybavení technikou ako termovízia alebo nočné videnie. Vedia presne, na čo strieľajú, keď sú poveternostné podmienky zlé, majú zakázané strieľať. Posedy sú postavené tak, aby nesmerovali na žiadne turistické chodníky,“ vysvetľuje Mrva.
Mestské lesy zamestnávajú len jedného poľovníka, v prípade potreby mu vypomáhajú traja lesníci. V lesoparku teda lovia hlavne členovia ich poľovníckeho združenia, teda tí, ktorí platia ročné členské a majú povolenie odloviť istý počet zvierat v revíre mestských lesov.
Hromadný odlov je slávnosť
Spoločná poľovačka, aká sa udiala minulú stredu, je len doplnkovou formou. Nakoľko je organizačne náročná a musia na ňu byť dobré podmienky robí sa len raz-dvakrát do roka.
„Vždy mimo sezóny cez pracovné dni doobeda, aby sme návštevníkov obmedzili čo najmenej. V deň poľovačky sa časť lesoparku hermeticky uzavrie. Dávame o tom dopredu vedieť cez informačné tabule, média či sociálne siete. Z 3000 hektárov lesa uzavrieme možno 200 hektárov,“ opisuje Páva.
Skoro ráno sa v lese rozostavajú hliadky, ktoré zabránia prípadným návštevníkom dostať sa do oblasti, kde sa poľuje. Strelcom dávajú prizvaní policajti fúkať.
Medzi poľovníkmi sú aj zamestnanci mestských lesov,prizývajú aj poľovníkov s cvičenými psami. Pri spoločnej poľovačke sa účastníci rozdelia na honcov a strelcov. Rojnica honcov ide so psami, ktoré v kríkoch hľadajú diviaky a ženú ich vpred smerom k strelcom. „Netreba si predstavovať, že k nim bežia. Často sa ide veľmi pomaly a predierame sa cez černičie a kadejaké kríky,“ opisuje Páva.
Pri spoločnej poľovačke sa dbá aj na tradície. „Vzdáva sa pocta zvieratám, strelci sú ocenení vetvičkou za klobúk. Dodržujú sa poľovnícke tradície,“ hovorí Páva.
V stredu takto ulovili troch diviakov, minulý rok to bolo 12. „Odráža to to, že vďaka intenzívnemu odlovu sa ich početnosť znížila,“ vysvetľuje Páva.
Diviak je majetkom lovca, ktorý ho odlovil. Poľovníci ich môžu spracovať pre vlastné účely. „Je za tým kopa driny, keď je ten diviak väčší, poľovník ho nedokáže odniesť a musí si zavolať posilu, trvá to dlho. Každý guláš, ktorý z toho potom urobia, je naozaj oddretý,“ konštatuje Páva.
Okrem diviakov sa pri Bratislave loví aj danielia zver, ktorá prichádza zo Záhoria a ktorá je tiež premnožená. „Stáva sa, že čriedy danielov úplne zožerú mladé stromčeky v niektorých častiach lesa a tie sa potom musia oplotiť ako ochrana proti zveri a prácne zalesniť.,“ vysvetľuje Páva.
Nie všetky lesy sú mestské
Bratislava dokáže regulovať počty diviakov z mestských lesov. Niektoré lesy v okolí však patria štátu alebo sú tam súkromné urbáre, a odlov tam zabezpečujú poľovníci z iných združení.
Najvýraznejšie problémy však robia diviaky, ktoré už v meste žijú.
„Staré sídliská ako Kramáre boli kedysi záhrady, čiže sú tam mirabelky, hrušky, jablone. Lákadlom pre nich sú teraz aj hnedé nádoby s biologicky rozložiteľným odpadom,“ hovorí Mrva. OLO začalo tieto smetiaky v kritických lokalitách zamykať. „Magnetický gravitačný zámok spôsobí, že nádoba sa otvorí, až keď je obrátená hore nohami. Ak ju diviak zhodí alebo s ňou manipuluje, neotvorí sa.“
Keďže v intraviláne nie je možné diviakov odloviť, mesto ich skúša chytať do klietok. „Na Kolibe a na Kramároch máme zazmluvnených veterinárov, ktorí umiestňujú odchytové klietky. Takéto diviaky sú následne eutanáziované a zlikvidované v kafilérii,“ hovorí Mrva. Pre prevenciu proti šíreniu afrického moru ošípaných nie je možné diviaky presunúť na iné miesto, ich mäso už tiež nie je použiteľné, pretože sú v ňom chemické látky.
„Takto sa nám čiastočne podarilo vyriešiť veľké stádo diviakov, ktoré sa pohybovalo pred dvoma rokmi po Kramároch. Do klietky sme odchytili niekoľko desiatok kusov,“ hovorí Mrva.
Odchytený diviak. (zdroj: Jakub Mrva )Problém sa však nedá vyriešiť, kým budú mať diviaky útočisko v opustených záhradách a vinohradoch. „Všetky tri opatrenia sa musia realizovať naraz: odlov v lese, odlov problémových mestských diviakov do klietok a zároveň im ničiť tie úkryty, kde sa zdržiavajú,“ hovorí Páva.
Presvedčiť majiteľov, aby na svojich pozemkoch odstránili černičie či dvakrát do roka pokosili, je pre samosprávu náročné „Často ide o záhrady, ktoré majú viacero vlastníkov v dedičských konaniach či špekulatívne pozemky, kde majitelia čakajú, či sa zmení územný plán a bude sa tam môcť stavať, a zatiaľ ich nechávajú ladom,“ hovorí Mrva.
Mestské časti môžu len vyzývať majiteľov, aby pozemky vyčistili. „Keď si vlastník nesplní túto povinnosť, vtedy by to mala postúpiť mestská časť na okresný úrad a ten môže udeľovať pokutu,“ hovorí Mrva.
Problémy s diviakmi trápia mnohé mestá, pred niekoľkými dňami sa stádo diviakov pohybovalo v širšom centre Košíc.
